Ministerstvo životného prostredia už nedotiahne kľúčové zmeny, možno neprežije ani samo.
BRATISLAVA. Ochranári roky upozorňujú, že Slovensko nutne potrebuje nové pravidlá ochrany prírody. Tie súčasné sú totiž neprehľadné a často nevymožiteľné.
Ministerstvu životného prostredia sa po rokoch podarilo nový zákon o ochrane prírody a krajiny dokončiť.
Padla však vláda, parlamentom už nové zákony prechádzať nebudú a norma putuje do šuflíka. Ochranári varujú, že so zmenou politickej garnitúry to môže byť nadobro.
Menšie národné parky
Nový zákon mal napríklad namiesto piatich stupňov ochrany zaviesť len dva, v ktorých by boli jasne stanovené pravidlá.
Odstránili by sa tak výnimky, ktoré dnes umožňujú ťažbu či výstavbu aj v rezerváciách, čo zvyšuje priestor na korupciu.
Zmeniť sa mali aj pravidlá pre národné parky, ktoré dnes nespĺňajú medzinárodné kritériá.
„Napríklad v národnom parku Poloniny je len šesť percent územia pod prísnou ochranou a ťaží sa tam aj v pralese, ktorý je na zozname svetového dedičstva,“ hovorí Erik Baláž zo združenia Vlk.
Nový zákon preto vytváral podmienky na to, aby sa v národných parkoch zväčšovala bezzásahová jadrová zóna, kým celková plocha parkov by sa mohla znižovať.
Zrušiť sa mali aj obmedzenia, ako je pohyb turistov mimo vyznačených chodníkov.
„Tento zákaz sa vynucoval len vtedy, ak bol niekto nepohodlný. Keď sme upozornili na nelegálnu ťažbu, inšpekcia začala ako prvé riešiť, čo sme tam robili,“ vraví Baláž.
Dôležitou časťou zákona boli aj kompenzácie súkromných vlastníkov pôdy v chránených územiach.
Poľnohospodári alebo rybnikári, ktorí neboli vlastníkmi pozemkov, nemohli napríklad žiadať náhradu za obmedzenia pri hniezdení vzácnych vtákov. Hniezda v obilninách či trstinách tak často vykosili.
„Výsledkom je pokračovanie poklesu niektorých druhov vtákov. Tento rok u nás vyhynula krakľa belasá, pár rokov predtým skaliar pestrý či brehár čiernochvostý, tesne pred vyhynutím sú aj ďalšie druhy,“ varuje Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
Sporné výmeny
Zákon mal umožniť aj odkúpenie či výmenu pozemkov súkromných vlastníkov so štátom. Navrh však zatiaľ nepresvedčil lesníkov.
„Výmeny sú nezmysel. V Liptove máme Vysoké Tatry, Nízke Tatry a Fatru a všetky naše pozemky sú tak v národných parkoch. Kde nám chcú meniť pozemky, na Čiernom Váhu, ktorý je 37 kilometrov ďaleko?“ pýta sa Bohdan Pálka z Liptovsko-tatranského združenia vlastníkov neštátnych lesov.
Ministerstvo tvrdí, že Slovensko na zákon čakalo 22 rokov a nová vláda by jeho prijatie mala dokončiť.
„Budúci minister nastúpi do rozbehnutého vlaku,“ povedala hovorkyňa Beatrice Hudáková. Smer už však hovorí o rušení ministerstva životného prostredia.

Beata
Balogová
