BRATISLAVA. Prezident Ivan Gašparovič dnes nepodpísal novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá mení voľby do súdnej rady tak, ako to navrhuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS).
Poslanci o osude už raz ním nepodpísanej normy rozhodovali 29. novembra a prezidentovo veto prelomili bez toho, aby prihliadli na jeho výhrady. Od 1. januára 2012 bude teda účinná bez ohľadu na podpis hlavy štátu.
Sudcovia tak aj napriek nesúhlasu prezidenta budú členov súdnej rady voliť na základe regionálneho princípu. Sudcovia v každom kraji tak budú do súdnej rady voliť po jednom členovi. Doteraz ich volili spoločne, viacerí členovia rady teda mohli pochádzať z toho istého kraja, po novom bude každý kraj jednomandátovým volebným obvodom.
Opäť pravidelné hodnotenia sudcov
Novela zároveň obnovuje pravidelné päťročné hodnotenia sudcov, ktoré sú v súčasnosti zrušené. Sudcu, ktorého hodnotenie ukáže nedostatky, opätovne ho zhodnotia po roku.
Keď sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom, môže prísť o talár. Nové znenie zákona zavádza aj ročný štatistický výkaz sudcu ako podklad pre hodnotenie, v ktorom by sa sledovala výkonnosť sudcu v ním vybavovanej agende. Výkaz sa má každoročne zverejňovať.
Náhodný výber pre disciplinárky
Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu mal byť zavedený náhodný výber disciplinárneho senátu pre každé disciplinárne konanie. Tým by sa podľa Žitňanskej výrazne obmedzilo riziko zneužitia disciplinárneho konania. To považuje za základný predpoklad pre naplnenie požiadavky, aby disciplinárne konanie bolo v opodstatnených prípadoch efektívnym nástrojom očisty súdneho stavu.
Aby bola možná aj občianska kontrola disciplinárnych senátov, mal by byť ich zoznam zverejnený na internete, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených súdnou radou.
Súdnej rade predsedá z titulu funkcie predseda Najvyššieho súdu SR, ktorým je v súčasnosti Štefan Harabin. Po troch členoch do rady nominuje prezident, parlament a vláda, ôsmich si volia sami sudcovia.
