BRATISLAVA. Nového šéfa Ústavu pamäti národa bude voliť parlament na návrh vlády. Počíta s tým návrh nového zákona o Ústave pamäti národa, ktorý schválila vláda.
Zákon má nahradiť doterajší zákon o pamäti národa z roku 2002. Funkcia riaditeľa nahradí doterajšiu funkciu predsedu správnej rady. Tú v súčasnosti zastáva Ivan Petranský.
Radičová: Zákon čaká na novú vládu
Zrealizovanie nového zákona o Ústave pamäti národa čaká na nový kabinet a parlament, ktorý vzíde z predčasných marcových volieb. Súčasná exekutíva si podľa jej šéfky Ivety Radičovej (SDKÚ) týmto splnila svoju povinnosť.
Je si plne vedomá, že návrh už nemôže byť do marca schválený v Národnej rade (NR) SR. "Počká na rozhodnutie novej vlády, či ho v tejto podobe a či vôbec predloží do parlamentu," konštatovala na dnešnej tlačovej konferencii.
Nový plat a orgány
Prvého kandidáta na funkciu riaditeľa má vláda navrhnúť do 15. júna 2012. Voľba sa uskutoční na prebiehajúcej alebo najbližšej schôdzi parlamentu. Funkčné obdobie riaditeľa ÚPN bude šesť rokov.
Riaditeľ by mal podľa návrhu dostávať plat vo výške 2,5-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom.
Okrem odmeny patrí riaditeľovi príplatok najviac vo výške 50 percent jeho mzdy, ktorého výšku určuje rada ústavu.
Návrh mení aj orgány ústavu. Súčasná správna rada, dozorná rada a výbor sú totiž podľa dôvodovej správy návrhu zákona početné a nemajú v zákone jasne pomenované svoje kompetencie. Preto by mal vzniknúť jeden kolektívny orgán - Rada ústavu, ktorá by mala sedem členov.
"Navrhovaná zmena bude znamenať úsporu finančných prostriedkov vynakladaných na odmeny a odvody orgánov (v porovnaní s rokom 2010) vo výške cca 200 000 eur," píše sa v dôvodovej správe.
Riaditeľ i členovia Rady ústavu musia spĺňať podmienku bezúhonnosti.
Podľa návrhu nesmel byť členom Komunistickej strany Československa, Komunistickej strany Slovenska, politických strán združených v Národnom fronte alebo členom riadiacich orgánov organizácií združených v Národnom fronte, príslušníkom ani zamestnancom bezpečnostných orgánov štátu, príslušníkom Ľudových milícií ani osobou evidovanou ako spolupracovník bezpečnostnej zložky.
Predĺži sa tiež "obdobie neslobody". Kým doposiaľ to bolo od roku 1939 do 1989, po novom by to malo byť obdobie od 1938 do 1989. Podľa návrhu zákona to bolo obdobie, "keď občania štátu nemali možnosť rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe, keď bola obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a sú trvale a sústavne porušované základné ľudské práva a slobody."
Nová norma by mala Ústavu pamäti národa umožniť rozšíriť pole pôsobnosti a efektívnejšie plniť úlohy dané zákonom.
"Významnou zmenou je nová koncepcia sprístupňovania archívnych dokumentov, ktorá vychádza v ústrety požiadavkám odbornej a laickej verejnosti," dodáva dôvodová správa, podľa ktorej navrhovaná úprava sprístupňovania dokumentov z doby neslobody viac zodpovedá úprave v Českej republike, keďže mnohé dokumenty sú zhodné.
ÚPN: Návrh zákona je účelový
Návrh zákona podľa predsedu správnej rady ÚPN Petranského nemožno považovať za nič iné, ako za ako účelovú zmenu, ktorá má vytvoriť predpoklady na politické ovládnutie Ústavu pamäti národa a likvidáciu jeho politickej nezávislosti.
"Napríklad kandidáta na riaditeľa ústavu má navrhovať vláda SR, ktorá sa takýmto spôsobom chce poistiť proti možnosti, že by v parlamente mohol byť zvolený niekto, kto nie je pod jej kontrolou. Riaditeľ sa tak v skutočnosti stane vykonávateľom záujmov vládnej moci," uvádza Petranský v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca ÚPN Ján Pálffy. Návrh zákona tak podľa šéfa ÚPN neguje filozofiu, na ktorej Ján Langoš postavil súčasný zákon.
"Dôsledkom takéhoto stavu môže byť jedine destabilizácia ústavu a jeho faktické znefunkčnenie," dodal Petranský, ktorý preto navrhuje, aby bol návrh zákona z ďalšieho legislatívneho procesu stiahnutý.
Pavol Abrhan, podpredseda KDH, ktorý je v súčasnosti poverený vedením poslaneckého klubu strany v NR SR, upozorňuje, že návrh zákona, hoci ho schválila vláda, už nemá šancu v parlamente technicky prejsť. „
Technicky nebude možné tento vládny návrh zákona schváliť, pretože príde do prvého čítania až na januárovú schôdzu a ďalšia schôdza v tomto volebnom období už nebude, jedine ak by to vláda spojila so skráteným legislatívnym konaním, ale v tomto prípade na to nevidím dôvod,“ povedal agentúre SITA.
Informácia o schvaľovaní zákona vládou ho prekvapila. Zákony totiž musia v parlamente prejsť tromi čítaniami, čo súčasná Národná rada SR už do volieb, ktoré budú 10. marca 2012, nemôže stihnúť.
