Generácia 1981

Poslední čo si pamätajú socializmus. Oslavujú tridsiatku a teraz sa od nich čaká, že budú úspešní a posunú krajinu vpred

V generácii Husákových detí bol jedináčikraritou. Raritou naopak neboli vyťaženéjasle a škôlky, kde mohli vtedajší rodičiadeti bez obáv odložiť. Na tejto snímkez roku 1983 sú odložení minimálne dvajabudúci redaktori SME(Zdroj: Archív)

Narodili sa v roku 1981 a v tomto roku oslavujú tridsiatku. Je to zvláštna generácia. Socializmus pre nich znamená iba hmlistú spomienku z detstva. Oni už vyrastali v slobodných pomeroch a mali otvorené dvere do sveta. Naplno zažili informačnú revolúciu, doštudovali, mnohí cestovali – a teraz sa od nich čaká, že budú úspešní a posunú krajinu vpred. Akí sú tridsiatnici z generácie 1981?

Tí, čo dnes majú tridsať rokov, prišli na svet v pochmúrnom čase studenej vojny. Je rok 1981. V Čile zabíja zemetrasenie, Izrael bombarduje Bejrút, v Poľsku sa dostáva k moci generál Jaruzelski. V Egypte Husní Mubarak nastúpi kariéru diktátora, ktorú o celých tridsať rokov ukončí až arabská jar. V Ženeve Sovietsky zväz a USA prvýkrát rokujú o znížení počtu jadrových zbraní.

Za oceánom lekári diagnostikujú dosiaľ neznámu smrteľnú chorobu, ktorú nazvú AIDS. Pokus o atentát prežije prezident USA Ronald Reagan aj pápež Ján Pavol II. V rovnakom roku začína vysielať americká hudobná televízia MTV. Neznámi dlhovlasí muzikanti v garáži v Los Angeles zakladajú kapelu Metallica a pred zrakmi 700 miliónov televíznych divákov sa v Katedrále svätého Pavla v Londýne sobášia princ Charles a Diana.

Deti a soc-pop

V Československu za železnou oponou prichádza práve na svet zvláštna generácia. Posledná, čo si ešte socializmus pamätá a zároveň prvá, ktorú už režim do roku 1989 nestihne poznačiť. Dnešný tridsiatnik má v pamäti socializmus ako záblesky.

Sú to najmä vône, chute, farby z detstva, keď boli na telesnej výchove povinným úborom červené a modré trenírky, prezidenta Husáka si deti mýlili s postarším školníkom a tí, čo mali doma videoprehrávač, možno aj šepkali, že Rambo je zakázaný, protisovietsky film. Deti nemali tušenia, čo pre krajinu znamená prechod na trhovú ekonomiku, ale na vlastnej koži pocítili, keď nečakane o sto percent zdražela strojová zmrzlina (na dve koruny).

kostelny.jpg

Herec Ľuboš Kostelný: „Kedysi som čakal okamih, keď pochopím, že som dospelý. V tridsiatke už viem, že človek nedospieva, ale iba starne.“

ČSSR, ČSFR, SR

Herec Ľuboš Kostelný (1981) spomína na detstvo, radostné v každom režime, ak máte milujúcu rodinu, ktorá vás rozmaznáva: „Zo socializmu si pamätám v mestách sivú farbu, pripomínajúcu farbu špiny, a radosť z mandarínok, ktoré sa dali kúpiť len v zime okolo sviatkov a iba určité množstvo na osobu. Tiež si spomínam, ako sme s mamou na štadióne v Martine cvičili spartakiádu v sekcii matky s deťmi,“ hovorí Kostelný.

Skutočnou idylou jeho detstva však nebol organizovaný socialistický telocvik, ale niečo iné: „Miloval som kolotoče. U babky v Martine na sídlisku Košúty som na nich vedel stráviť celé popoludnie sám. Babke som vždy prejazdil polovicu dôchodku,“ spomína a smeje sa.

Z detských rokov vo svojej tvorbe dodnes rád čerpá výtvarník Tomáš Džadoň (1981) pôvodom z Popradu. „Detstvo si spájam ani nie s naším panelákom, skôr s výhľadmi z neho,“ hovorí autor výtvarnej inštalácie s modelom panelového domu. „Otec bol aktívnym horolezcom a dobrovoľným členom Horskej služby. My, piati bratia (pravé Husákove deti!), sme neustále lietali vonku na čerstvom vzduchu. V Poprade sa nič iné ani robiť nedalo.“

01.jpg

Ročník 1981 sa v ideologickom kariérnom reťazci zasekol na úrovni iskričky. Prišla nežná
revolúcia a zabránila, aby z nich vyrástli vzorní pionieri a členovia SZM. Ale na druhej strane mohli vstúpiť do Hnutia mladých za demokratické Slovensko

Revolúcia

Revolučný rok zastihol generáciu 1981 na základnej škole. Boli v treťom ročníku, mali osem rokov, nestihli byť pioniermi, no vedeli, aké povinnosti čakajú socialistickú iskričku. Teraz, v mesiacoch po novembri, mohli v škole počúvať, ako sa zaužívaný pozdrav „Česť práci, súdružka učiteľka!“ aktualizuje na verziu: „Dobrý deň, pani učiteľka!“.

Speváčka Katka Knechtová (1981) si november ´89 pamätá, demonštrácie na námestiach sledovala s rodičmi v Prešove v televízii. Herca Ľuboša Kostelného v spätnom pohľade prekvapuje rýchlosť, s akou si celý učiteľský zbor pripol neformálny odznak revolúcie - trojfarebnú stužku, trikolóru. „Celú triedu mrzelo, že sme nestihli zložiť pioniersky sľub, preto sme podpísali petíciu, že by sme sa pioniermi radi stali, napriek udalostiam, ktorým sme v tom veku, samozrejme, veľmi nerozumeli.“

Herec Marek Geišberg (1981) potvrdzuje, že vo veku osem rokov nemal ktovieaký zmysel pre politiku. „Otec bol neustále v divadle alebo na filmovačke, veľa pracoval. Pre jeho prácu sme sa niekoľkokrát sťahovali, hľadal som si vždy nových kamarátov. Nežnú si nepamätám. Pred dvoma rokmi sme skúšali inscenáciu Nežná v Martinskom divadle a aj vďaka tomu som sa trochu viacej zorientoval. Muselo to byť zvláštne, nemôcť povedať svoj názor. Ide z toho strach,“ spomína Geišberg.

Aj výtvarník Tomáš Džadoň sa o november ´89 začal zaujímať spätne, keď bol starší, no tvrdí, že skúsenosť s neskorým socializmom považuje za výhodu. „Teším sa, že som mohol vyrásť za komunizmu,“ vysvetľuje Džadoň. „Neobhajujem tým režim, ale túto skúsenosť. Súhlasím s francúzskym umelcom Christianom Boltanskim, že komunizmus bol poslednou dogmou, ktorá dávala nádej, že svet môže byť lepší, hoci ako alternatíva zlyhal.“

knechtova.jpg

Hudobníčka Katka Knechtová: „Tridsiatka je pekné obdobie. Seba aj svet vnímam s väčším nadhľadom, dokážem sa tešiť z maličkostí.“

Puberta a deväťdesiate

Dospievanie, puberta – to všetko generácii ´81 stelesňujú deväťdesiate roky - divoké, chaotické, krikľavé alebo súhrnne postkomunistické. Pre niekoho však už tieto detské roky rozhodujú o budúcom povolaní.

Ľuboš Kostelný si spomína na prvý kontakt s profesionálnym divadlom v roku 1991: „V detskom divadelnom súbore Kamarát hľadali chlapca do inscenácie martinského divadla SND a Peter Mankovecký si vybral mňa. Keby sa to nebolo stalo, môj život by sa asi uberal úplne iným smerom, keďže som chodil do triedy pre matematicky nadané deti,“ spomína.

V obchodoch už bolo dostať takmer čokoľvek a vkusom sa slovenský tínedžer málo líši od rovesníkov zo Západu. No hoci konzumuje rovnakú hudbu, v káblovej televízii pozerá rovnaké filmy a seriály a v jeho sivom meste otvorili prvý McDonald´s, s tínedžerom zo západu sa ešte necíti úplne rovnocenný.

Retrománia

Mladí ľudia však už majú na výber z mládežníckych subkultúr, ktoré zatiaľ nesplývajú jedna s druhou a ešte sa okolo nich v takej miere nekrúti odevný biznis. Inými slovami, ak chcete byť pankáčom, roztrhané rifle a tričká nekúpite v drahom obchode s punkovými potrebami. Musíte ich vlastnoručne vyrobiť.

Ak ste mladistvým intelektuálom a pohŕdate moderným športovým odevom, vaším ideálom sú starobylé vyšúchané nohavice - menčestráky, jediným spôsobom, ako ich zohnať, je prečesávať second handy alebo otvoriť skrine vašich rodičov. Už v deväťdesiatych rokoch objavuje záľuba tínedžerov v minulosti, ktorá trvá dodnes a v retrománii naberá nečakané rozmery.

geisberg.jpg

Herec Marek Geišberg: „V tridsiatke sa cítim úplne normálne. Viem, že mám viac zodpovednosti, na druhej strane, je to iba dátum.“

Kedy prišli mobily

„Čítal som Troch pátračov, Slávnu päťku, akékoľvek komiksy,“ spomína Marek Geišberg. „Z filmov som pozeral všetky béčkové kusy, v ktorých hral Arnold Schwarzenegger, Steven Seagal či Jean-Claude van Damme. Z hudby som počúval, čo mi prišlo pod ruku - dodnes mám v obľube kapely Faith No More, Pearl Jam, ale aj Led Zeppelin, Pink Floyd a ďalšie kapely.“

V polovici deväťdesiatych rokov sa bežným vybavením domácností stávajú osobné počítače. Tínedžeri s počítačom vyrastajú podobne prirodzene ako generácia pred nimi s televíziou. Aj do školských osnov pribudol nový predmet – informatika. Kým mobilné telefóny boli na strednej škole ešte vzácnosťou, v čase, keď šla generácia študovať na vysoké školy, sa už bleskovo rozšírili.

Podobný boom zažíval vysokorýchlostný internet. Marek Geišberg spomína: „Keď som mal šestnásť rokov, čítal som výrok Jara Filipa, že kto nie je na internete, ten nie je. Vidíte, mal pravdu.“

Zrýchlený svet

„Svet sa hlavne veľmi zrýchlil,“ myslí si hudobníčka Katka Knechtová.

info
Kalendárium generácie 1981
  • 1981
    Atentát na amerického prezidenta a pápža. Smrť hudobníka Boba Marleyho - o týchto správach novorodenci netušia
  • 1986
    V škôlke sa šíria fámy o havárii jadrovej elektrárne Černobyľ
  • 1991
    Vojna perzskom zálive, svetom hudby otriasa grunge
  • 1993
    Rozpad hodnôt v puberte a rozpad Československa
  • 1997
    Mobilný operátor Globtel ponúka prvé dotované telefóny a spúšťa tak revolúciu v bezdrôtovom telefonovaní
  • 1999
    Demonštrácie antiblobalistov v USA, NATO bobarduje Juhosláviu
  • 2001
    11. september, teroristické útoky, v New Yorku padajú dvojičky
  • 2004
    Vstup Slovenska do EÚ, lacné letenky roznášajú mladých nomádov do sveta
  • 2004
    Definitívny koniec povinnej vojenskej služby

„Technické vymoženosti nám pomáhajú šetriť čas, ale ten nám aj tak chýba. Mám pocit, že sme súčasťou akejsi veľkej transformácie, ale ešte poriadne nevieme akej...“

Pocit zo sveta, ktorý sa zrýchlil, má aj herec Marek Geišberg: „V poslednom čase sa mi zdá, akoby sa Zem krútila dvakrát tak rýchlo. Sledujem správy, vidím, že vo svete sa každú chvíľu deje niečo šialené, či sú to teroristické útoky, prírodné katastrofy. Možno je to práve naším vekom. Na druhej strane, mám pocit, že tempo udalostí pred pár rokmi nebolo až také rýchle.“

Bez koreňov

Ako dnešní tridsiatnici vidia sami seba? Majú niečo spoločné? V čom sa odlišujú od generácie pred nimi a po nich? „Dezilúzia, apatia. Asi týmito slovami by som vyjadril pocit väčšiny mojej generácie,“ hovorí Ľuboš Kostelný. „V spoločnosti ešte vládne právny a spoločenský chaos a vždy sa nájdu chytráci bez chrbtovej kosti, schopní tento chaos využiť a prehĺbiť.“

Podľa výtvarníka Tomáša Džadoňa sa tridsiatnik cíti v prvom rade vykorenený. „Nevieme, kam presne patríme, nevieme, odkiaľ ideme, kam smerujeme. Od staršej generácie sme neprevzali nijaké žezlo a to materialistické, hodené systémom, čo mladšie generácie hrdo nosia ako odznak, sme sa my ostýchali zodvihnúť,“ hovorí Džadoň. „Ľudia mojej aj tej trošku staršej generácie už nesnívajú o vzoroch zo Západu. My nemáme také vzory a ak ich aj máme, tak ich neuznávame.“

Džadoňovi sa však pozdáva, ako sa mladí umelci – Slováci vracajú tam, odkiaľ pochádzajú. „Majú odvahu, chcú meniť prostredie na svoj obraz, pretláčať vlastné vízie. Pre nich už kariéra nemusí byť spojená s odchodom za hranice. U mladších zatiaľ nevidím takú potrebu angažovať sa za vlastné prostredie. Majú svoje vlastné problémy – a majú internet,“ hovorí Džadoň.

Priveľa možností?

Dnes nie je zriedkavý pocit, že život v tridsiatke sa ešte iba začína. Málokedy si uvedomujeme, že ešte predchádzajúca generácia prežívala jubileum v odlišnej životnej situácii. V tomto veku už mala zásadné rozhodnutia spravidla za sebou a život bol narysovaný desaťročia dopredu.

V socialistickom Československu to znamenalo rodinu, deti, povinné zamestnanie, oficiálne osem hodín práce a, samozrejme, súčasťou tohto balíčka bola skúsenosť s nemorálnym totalitným režimom. Iných možností bolo málo. Dnešný tridsiatnik môže mať zo života úplne opačný pocit: možností je priveľa.

dzadon.jpg

Výtvarník Tomáš Džadoň: „Bol to pre mňa zlom. V tridsiatke som si uvedomil, že žijem v reálnom svete.“

Mladý nomád

Ak má generácia ´81 typickú postavu, bude ňou tridsiatnik večne na cestách. Tohto novodobého nomáda ženie nutkanie cestovať a neustále striedať kulisy zahraničných pobytov, nahrávajú mu otvorené hranice, Európska únia, znalosť cudzích jazykov a dostupné lacné letenky.

Novodobé nomádstvo dobre pozná Tomáš Džadoň z vlastnej skúsenosti, ktorej sa po čase presýtil. „Samého ma prekvapilo, ako dlho sa dokážem klamať. Opájal som sa myšlienkou, že som schopný žiť kdekoľvek, predstavoval som si život v Poľsku s poľskou priateľkou a v Montevideu s priateľkou z Uruguaja. Potom som však zistil, že je to celé ilúzia. Že iba utekám sám pred sebou, už sa vlastne nemám kam vrátiť,“ hovorí.

„Po tridsiatke zisťujem, že už nechcem cestovať. Doteraz som spoznával svet, teraz chcem spoznávať seba. Viac ako cestovanie ma zaujíma bezprostredné okolie.“

Čo je kariéra?

Tridsať rokov je dobrou príležitosťou zamyslieť sa nad ďalšími métami. Čo čerstvým tridsiatnikom hovorí výraz kariéra? Výtvarník Džadoň tvrdí, že „slovu kariéra prestal rozumieť.“ Momentálne pripravuje vlastný katalóg a artbook o paneláku ako dôležitej skúsenosti jeho generácie.

Podobne odpovedá herec Ľuboš Kostelný: „Kariéra nepatrí k pojmom, o ktorých by som meditoval. Mám rád, ak veci idú spontánne.“

Hudobníčka Katka Knechtová práve teraz dokončuje svoj druhý sólový album, na ktorom spolupracovala s Christianom Eichlerom (Depeche Mode): „Nikdy by som nechcela upadnúť do tvorivej apatie bez energie, bez názoru. Kariéru vnímam ako možnosť posúvať sa ďalej v tom, v čom som dobrá.“

Marek Geišberg uvádza najbližšiu métu, hosťovanie v Košiciach. „V dnešnom čase nemyslím na nejaký kariérny postup. Pripadá mi to zbytočné. Teraz sa musím predovšetkým postarať o rodinu,“ vysvetľuje herec pôsobiaci v domovskom divadle SKD Martin a hosťujúci v Banskej Bystrici aj Žiline.

Vplyv mečiarizmu

Bilancovať tu môže aj autor článku, tiež ročník 1981. Čo povedať o vlastnej generácii? Vyrastala, v čase, keď bol jedináčik v rodine vzácnosťou. Súrodenci mali s kým sa deliť a naťahovať o svet. Po rokoch, keď vyrástli, rodinu sami odkladajú a v tridsiatke majú nanajvýš jedno dieťa - ak vôbec.

Typický tridsiatnik má zároveň prehľad o politike, vie, čo je občianska spoločnosť. O svet sa začal zaujímať v čase, keď demokracia u nás bola ešte krehká. Zápas o podobu krajiny za mečiarizmu v ňom zanechal dva pocity: že demokracia nie je samozrejmosť a že spoločensky angažovať sa oplatí.

Never nikomu nad tridsať?

Zároveň možno platí, že táto generácia akosi pomalšie dozrieva. Spoločnosť neponúka očividné vzorce dospelým a ťažšie je hľadať svoje miesto, keď výzvu „hľadaj sám seba“ šíri televízna reklama. Celá infantilná popkultúra podporuje v ľuďoch pocit, že tínedžerom môžete byť v štyridsiatke.

Dnešný tridsiatnik doštudoval v čase, keď ekonomika rástla, no aj to sa mení. Ekonomická kríza a ďalšia kríza na obzore mu priťažia, ale aj prečistia, vyostria generačné názory a postoje. Uvidíme v štyridsiatke.

Slovenskí tridsiatnici

Hokejový útočník Marcel Hossa

11hossa.jpg

Herečka Viki Ráková

22rakova.jpg

Herečka Ivana Kuxová

kuxova.jpg

Herečka Zuzana Marošová

44marosova.jpg

Člen futbalovej reprezentácie Peter Doležaj

55dolezaj.jpg

Atlétka Dana Velďáková (prekonala slovenský rekord v trojskoku)

666veldakova.jpg

Futbalista Artmedie Petržalka Branislav Fodrek

77fordek.jpg

Foto: TASR, Markíza

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  9. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky
  2. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  3. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  4. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  5. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  7. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  8. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  9. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  10. Cambridge Business School, škola novej doby
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 10 434
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 8 121
  3. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 7 793
  4. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 7 634
  5. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 6 625
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 6 219
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 307
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 731
  9. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 762
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 2 557

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Minúta po minúte: Na koncerte v Manchestri došlo k výbuchu, hlásia 19 obetí

Po koncerte Ariany Grande počuli fanúšikovia výbuch, explózia nastala vo voľne prístupnej vstupnej hale.

DOMOV

Politický geograf: Veľa ľudí nevie, koho si proti Kotlebovi vybrať

Kotleba ťaží aj zo slabej informovanosti.

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Rodinkárstvo voličom ĽSNS neprekáža, Klus chce úrad čistiť.

Neprehliadnite tiež

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Extrémista Marian Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti tamojších voličov, hovorí pre SME politický geograf TIBOR MADLEŇÁK.

Sudcovia si vyberajú, ako má vyzerať spravodlivosť

O osem voľných miest v Súdnej rade sa uchádza sedemnásť ľudí. Rozhoduje asi 1360 sudcov z celého Slovenska.

Lipšicovi zamietli dohodu o vine a treste

Generálna prokuratúra zamietla obvinenému dohodu o vine a treste.

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.