VIERA

Vianočná Chanuka

Kresťanské a židovské sviatky majú k sebe stále bližšie.

Tento rok sa budú Vianoce a židovský sviatok svetiel Chanuka oslavovať v jednom týždni. Oba sú okrem svojho náboženského významu aj sviatkami rodiny, vychutnávajú si ich hlavne deti. Na oba sviatky sa tradične obdarúva, konzumuje sa veľa sviatočných jedál a sladkostí a navštevujú sa priatelia. To je asi všetko, čo majú kresťanské Vianoce a židovská Chanuka spoločné.

Hoci Betlehem, kde sa narodil Ježiš, a Jeruzalem, kde sa odohrali udalosti spájané s Chanukou, sú od seba vzdialené asi desať kilometrov a na časovej osi príbeh Vianoc a príbeh Chanuky delí asi dvesto rokov, ich východiská aj význam pre veriacich sú iné.

Čo však robiť v zmiešaných rodinách, kde je jeden z rodičov kresťan a druhý žid?

Hlavne vtedy, ak oba sviatky (Chanuka ako všetky židovské sviatky má pohyblivý dátum) pripadnú na rovnaký čas? Američania majú návod: spoločný sviatok chrismukkah. Tento neologizmus vznikol spojením anglických slov Christmas (Vianoce) a Hanukkah (Chanuka). Z náboženského hľadiska je to čistý nezmysel, čo potvrdzujú aj negatívne reakcie viacerých predstaviteľov oboch vyznaní. Hlavne v Spojených štátoch, kde sú zmiešané židovsko-kresťanské manželstvá pomerne rozšírené - je to však o multi-kulti a aj o spoločenských pravidlách. A nepochybne aj o biznise. Americký denník USA Today o tom napísal: „Chrismukkah je najnovší falošný sviatok, ktorý obchodníci zneužívajú na to, aby z nás vytiahli ďalšie peniaze.“

To je fakt. Stačí sa pozrieť na internet. V priebehu pár rokov vznikli tisícky e-shopov, ktoré ponúkajú „chrismukkové“ darčeky, pohľadnice či dokonca aj detské knihy s touto tematikou, aj vymyslené modlitby, recepty na sviatočné tabule a tak podobne. Všetko toto spustil kresťansko-židovský americký pár Ron a Michelle Gompertzovci, ktorí sa nechali inšpirovať televíznym seriálom, kde sa chrismukkah spomína v jednej epizóde. A na svete bol nový sviatok a veľký biznis okolo neho.

Treba však povedať, že chrismukkah nevzniklo len ako marketingová stratégia. Žijeme v časoch multikulturalizmu, do škôl chodia deti rôzneho vyznania, na verejné miesta aj ľudia, čo si doma nezdobia vianočné stromčeky a nespievajú koledy. V Amerike, kde sa z politickej korektnosti stala niekedy až kŕčovito dodržiavaná norma, je to ešte vypuklejšie.

A navyše, hoci sa to nezdá, prienik židovských a kresťanských sviatkov, hlavne Chanuky a Vianoc, nie je novinka z tohto storočia.

Už v 19. storočí si lepšie situované nemecké židovské rodiny dávali do bytov vianočné stromčeky. Aby sa nelíšili. V nemeckom židovstve vtedy zápasili dva prúdy - jeden presadzoval dodržiavanie tradícií za každú cenu, druhý volal po asimilácii. Gerda Hellerová je nemecká židovka z Jeruzalema. Pred časom našla v starých dokumentoch, čo si priniesli pred 80 rokmi do novej vlasti jej rodičia, denníky. Časť z nich uverejnili židovské noviny Forward.

Hellerovej praprateta v nich okrem iného opisuje, ako jej rodičia pozvali svojich nežidovských známych na vianočnú párty. „Otec je známy notár, jeho klienti sú aj gójovia. Mama učí klavír aj nežidovské deti. Rodičia sa im chceli odvďačiť aj zapadnúť do spoločnosti. Tak sme mali Vianoce. Ja som žiarila, lebo mama síce so slzami v očiach (predsa len, hoci otec nám o tom zakazuje rozprávať, je rabínova dcéra), ale predsa len dovolila stromček.“

Práve tlak detí, ktoré videli vianočnú výzdobu u svojich kresťanských priateľov, sa považuje za významný moment prieniku vianočných zvyklostí do židovských domácností. Viacerí židovskí stand-up komici vo svojich vystúpeniach spomínajú, ako na kolenách prosili rodičov, aby mali stromček. Niekedy až nepríjemne priama Joan Riversová, ktorá sa narodila ruským židovským rodičom v Brooklyne, vo svojej šou hovorí: „Všetci mali také krásne vianočné stromčeky, vysoké s mašličkami od vrchu až po spodok. A my? Bože, ako si to mohol dopustiť, chanukiju (chanukový svietnik). Trápnu chanukiju.“

A plač takýchto detí stál za zrodom chanukového kríka. Je to stromček, ktorý si židovské rodiny dávajú do domov počas Vianoc. Nemá však tradičné ozdoby s kresťanskými motívmi. „Mama dovolila, aby sme zavesili Dávidovu hviezdu a figúrky Makabejcov a sem-tam nejakého Santa Clausa,“ opisuje chanukový krík v americkej židovskej rodine vo svojich pamätiach Edward C. Cohen, ktorý vyrastal v 50. rokoch minulého storočia.

Najvtipnejšie na celej tejto snahe priblížiť sa Vianociam je to, že stromček nemá podľa viacerých názorov s kresťanskou tradíciou spoločné nič.

To však mnohí židia netušia a tak ich vianočný stromček poburuje. Keď pred pár rokmi do Izraela prenikli európske odevné značky, začali sa v tunajších nákupných strediskách objavovať Vianocami inšpirované výklady so stromčekmi, vianočnými dekoráciami a umelým snehom. Niektoré ortodoxné skupiny sa búrili. Rovnako ako keď niektorí hotelieri začali zdobiť recepcie vianočnými ozdobami, aby si uctili kresťanských pútnikov, čo prišli Vianoce stráviť na miesto, ktoré inšpirovalo ich vznik.

V Izraeli je tiež relatívne veľa zmiešaných manželstiev či rodín z bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré nedajú na „jolku“ dopustiť. Poctivo kupujú, aj keď často len črepníkový kríček, a zdobia. V súkromných škôlkach pre po rusky hovoriace deti je jedlička úplne bežná. A nikoho ani príliš nevyrušuje, že deti pod ňou spievajú aj chanukové piesne a darčeky im rozdáva Dedo Mráz, ktorého najprv zakázali, a potom znovu povolili komunisti, a jeho asistentka Snehulienka.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  3. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  4. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  5. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  6. Kam do tepla v januári?
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  8. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa
  1. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  2. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  3. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  6. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  7. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  8. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  9. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  10. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 15 901
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 935
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 648
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 965
  5. Kam do tepla v januári? 2 489
  6. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 386
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 351
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 231
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 310
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život 1 100

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

DOMOV

Dobré ráno: Kto je Harabin a kto ho chce za prezidenta

Konšpirácie už nestačia, Harabina chcú za prezidenta

KOMENTÁRE

Profesionálni kresťania objavili novú diskrimináciu

Úrady si účtujú poplatok za akýsi administratívny úkon.

KOMENTÁRE

Harabin je šašo, nebezpečný bude Kotleba

Kotleba nemá čo prehrať, s hanbou neodíde, môže len oživiť svoj kapitál.

Neprehliadnite tiež

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Záhadná petícia chce Štefana Harabina za prezidenta

Kto je Štefan Harabin a kto ho chce za prezidenta.

V Tatrách sa pripravte na silný vietor

Výstrahu druhého stupňa vydal Slovenský hydrometeorologický ústav.

Rašiho sesternica chce kúpiť mestské pozemky

Necelý rok pred voľbami je na stole predaj nehnuteľností pre jej autoumyváreň.

Šok číslo 2: Košice musia vrátiť ďalších 14,5 milióna eur z eurofondov

Magistrát: Brusel zmenil pravidlá počas hry. O pomoc žiada ministerstvo.

Harabin si za prezidenta trúfa, no k petícii za jeho kandidatúru sa nehlási

Občiansky kandidát na prezidenta potrebuje 15-tisíc podpisov. Bývalý šéf Najvyššieho súdu hovorí, že masovejšia podpora by ho do volieb posmelila.