BRATISLAVA. Pre lekárov bola protestná akcia asi taká významná, ako bol rok 1989 pre občanov Československa. V ďakovnom liste lekárom to napísal predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Marian Kollár.
"Tento rezort vinou politikov celý ten čas Nežná revolúcia akoby obišla. To, čo Slovensko zažilo v novembri 1989, sa začalo v zdravotníctve asi až teraz!" povedal líder odborárov s tým, že v roku 1989 si všetci žiadali zmenu, no v zdravotníctve sa nezmenilo takmer nič k lepšiemu.
Viac ako 20 rokov podľa Kollára všetky vlády zdravotníkov presviedčali, že ich kroky smerujú k zlepšeniu situácie v zdravotníctve.
"A viac ako 20 rokov sa na zdravotníctve nabaľovali rôzne skupiny podnikateľov či jednotlivci. Aj teraz sa nás minister snažil presvedčiť, že všetko bude lepšie, že ešte musíme vydržať a potom bude lepšie. Ale my sme vedeli, že je to len ďalšia lož, ktorá má zablokovať naše opodstatnené požiadavky," dodal.
Lekári si podľa Kollára boli vedomí, že ak neuspejú, zdravotníctvo sa stane výnosným obchodom, zdravie občana tovarom, nemocnice fabrikami a lekári lokajmi obchodníkov so zdravím.
V liste zverejnenom na webe LOZ líder bilancuje, čím si lekári počas protestnej akcie prešli.
Tvrdí, že zažili "prakticky všetko: úctu, obdiv, uznanie, nepochopenie, odcudzovanie, dehonestáciu, prenasledovanie, neprimeraný nátlak, hodiny strávené za rokovacím stolom, na tlačových konferenciách," menuje Kollár.
Dodáva, že nikdy v živote nezažil takú spolupatričnosť, jednotu a odhodlanie ako počas "obdobia výpovedí".
"Hovorí sa, že vojny vyhrávajú generáli. Možno, že na bojisku je to tak. Tu ale platili iné pravidlá. S takouto armádou odhodlaných, sa proste tento boj nedal prehrať so žiadnym generálom. Tu zvíťazilo tých bezmenných 2410 statočných v bielych plášťoch na čele s generálnym štábom, ktorý prebral na seba úlohu koordinátorov," uzatvára svoj list Kollár.
