Z radu si ju vybral Mengele

Jej rodinu vyvraždili nacisti, komunisti ju potom odsúdili na dvadsať rokov.

(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Hoci bola židovka, mala dlhé blond vlasy a to jej v Osvienčime zachránilo život. LIVIA BITTONOVÁ-JACKSONOVÁ sa narodila v Šamoríne ako Elli Friedmanová a kým začala žiť v Spojených štátoch, stretlo ju ešte niekoľko osudových príbehov. Viaceré z nich opisuje vo svojej prvej knihe, ktorá vyšla aj v slovenčine. Vďaka nej prišla na Slovensko prvýkrát od nežnej revolúcie.

Na rozhovor prichádza napriek svojim osemdesiatim rokom energická svetlovlasá dáma, ktorá sa už z diaľky usmieva. Hoci desaťročia nehovorila po slovensky, prekladá anglický prejav slovenskými slovíčkami.

Nežidovský vzhľad rodáčky zo Šamorína, dnes Livie Bittonovej-Jacksonovej, jej zachránil život. Z radu matiek s dcérami do šestnásť rokov, ktorý dôstojníci hnali do plynovej komory v koncentračnom tábore v Osvienčime, si ju pre blond vrkoče a modré oči vybral Doktor Smrť Josef Mengele.

„Zavolal si ma a po nemecky sa ma spýtal, či som židovka. Povedala som áno. Bola som vystrašená, nevedela som, čo chce. Spýtal sa, koľko mám rokov. Povedala som, že mám trinásť. Odteraz si pamätaj, máš šestnásť rokov, povedal. Viete si to predstaviť? Donútil ma oklamať svoj vlastný systém.“

Hoci matku nechal ísť s ňou, jej tetu od nich odlúčil. „Teta, inak tichá dôstojná dáma, sa rozbehla za nami, začala byť úplne hysterická, kričala. Niekto ju udrel po hlave palicou a ona sa zrútila do kaluže na zablatenú zem. Vtedy som začala byť hysterická aj ja a povedala som niečo, čo si dodnes vyčítam. Povedala som: Teta Serena, už nikdy ťa neuvidím.“

Jej teta sa z Osvienčimu nevrátila. Rovnako sa z koncentračných táborov nevrátili ani jej otec, strýkovia ani stará mama.

Tmavý rovná sa žid

Prežiť sa podarilo jej, matke a bratovi. Návrat do rodného Šamorína bol však smutný. Dom bol prázdny, bez nábytku, okná boli vybité a na podlahe ľudské exkrementy.

„Netrápilo nás až tak, čo sa stalo domu. Dúfali sme v otcov návrat. Počas celého nášho trápenia moja mama hovorila, že ak niekto prežije, bude to otec. No on neprežil. Stále sme čakali na správy, kto sa vráti. Bolestivé bolo, keď jedna za druhou prichádzali správy, že sa nevrátia.“

Niektorí susedia im pomáhali, no iní zatajovali nábytok či oblečenie, ktoré im zobrali. „Mama sa na nich veľmi hnevala. Ja som si pomyslela, že to nie sú veľmi vzdelaní ľudia, mnohí boli jednoduchí poľnohospodári. A keď nás odviedli preč, povedali si, že radšej než by to zobrali Nemci, zobrali si to sami. Vždy som si našla ospravedlnenie zlých vecí.“

Vojna však nebola začiatkom antisemitizmu. Ten v meste existoval podľa Bittonovej-Jacksonovej aj predtým. Opisuje, ako s kamarátkami katolíčkou Mejdi a protestantkou Juliškou išli poliať kvety na hrob Mejdinej starej mamy. Strážnik ich však nepustil na cintorín s tým, že židovské dievčatá na katolícky cintorín ísť nemôžu. Preto, že boli jej kamarátky nižšie a hnedovlasé, kanvicu podal jej.

„Antisemitizmus triedil tak ako potom nacisti. Stereotypy existovali: ak ste boli vysokej postavy s blond vlasmi, modrými očami, bledou pokožkou ako ja, boli ste kresťanom. Ak ste boli tmavší, ako napríklad Mejdi, boli ste židom.“

Odsúdená na dvadsať rokov

Až do minulého mesiaca v Česku ani na Slovensku nevyšla ani jedna z jej kníh, hoci Československo je hlavným dejiskom viacerých jej príbehov. V knihe Mosty nádeje, ktorú prišla na Slovensko predstaviť, hovorí o rokoch, keď sa vrátili z koncentračného tábora v Osvienčime do rodného Šamorína a o útrapách, kým sa im podarilo emigrovať do Spojených štátov.

Napriek krutostiam, ktoré zažila, si zachovala vieru v Boha. „Logicky to nie je možné. No v mozgu sú rôzne oddelenia. V jednom je logika, v druhom viera. Navzájom neinteragujú,“ hovorí.

V Bratislave študovala judaizmus. „Chcela som vedieť, čo znamená byť židom. Trpela som a väčšina mojej rodiny zahynula, lebo boli židia. Čo je žid, prečo? Povedala som si, že sa musím učiť a dalo mi to dušu.“

Ako 17-ročná sa chcela prihlásiť do tajnej vojenskej organizácie, aby sa mohla dostať do Izraela, no neprijali ju, pretože bola primladá. V tom istom čase ju však zvolili za riaditeľku školy.

„Pravda je taká, že vo vojne dokážu bojovať aj deti. Byť učiteľom je však veľmi vážne zamestnanie, musíte byť zrelý človek, pretože pretvárate dušu, formujete ľudskú bytosť. Ako zlý učiteľ môžete narobiť veľa škôd.“

Po tom, čo utiekla s mamou z Československa, ju komunisti v neprítomnosti odsúdili na 20 rokov vo väzení. V roku 1980 napriek tomu zariskovala a vrátila sa spolu s írskym manželom. Prišli vykopať pozostatky starých rodičov, ktoré ohrozovala úprava toku Dunaja, aby ich preniesli do Izraela.

„Nezistili, že som tá istá osoba. Zaklamali sme, že prichádzame zo Spojených štátov, nie z Izraela a už som sa nevolala Friedmanová. No neustále sme mali strach,“ spomína.

Ideálna krajina

Na Československo napriek tomu spomína s láskou. „Keď sme sa rozdelili, Šamorín pripadol Maďarsku a Slovensko sa stalo Slovenskom, bolo to pre nás veľmi bolestivé. Maďarsko bolo pre nás oveľa antisemitskejšie ako Československo. Československo bolo pre nás vždy ideálnou krajinou.“

V Spojených štátoch sa stala úspešnou profesorkou histórie a judaizmu a učila na City University v New Yorku 42 rokov. Nakoniec sa aj s rodinou presťahovali do Izraela. Popri tom prednáša o holokauste a judaizme po svete.

Nevyhla sa ani prednáške v moslimskej škole v Británii. „Nenávisť v sále bola taká hustá, že by sa dala krájať, no ja som prednášala priateľsky,“ hovorí. Spýtala sa ich, čo by si vzali do balíčka, keby ich vyhnali z domova a nevedeli by, kedy sa vrátia.

„Jedno dievča povedalo, ja by som si vzala Korán. Povedala som: Ty si úplne ako ja. Nevzala som si Korán, lebo som židovka, ale modlíme sa z knižky, ktorá sa v hebrejčine volá sidur. Spýtala som sa jej, či vie povedať sidur a ona to zopakovala.“

Naučila aj ostatných niekoľko hebrejských slov. „Keď som rozprávala príbeh o odlúčení od svojej tety, všetci plakali. Na konci ku mne prišli, objímali ma, bozkávali. Kúpili všetky knihy, čo boli vonku vystavené, a ja som im ich podpísala. Môj syn mi neskôr hovoril: Ojoj, keď prídu domov, rodičia ich zabijú,“ spomína s úsmevom.

Recept na šťastie seba aj iných je podľa nej v tom, že všetko treba robiť s láskou. „Ak by sa to každý naučil, neexistovali by vojny, ľudia by si neubližovali.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 382
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 287
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 303
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 148
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 977
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 203
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 017
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 590
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 875
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 581

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Neprehliadnite tiež

Diabetická noha izoluje od spoločnosti

O živote pacienta s diabetickou nohou sa denník SME rozprával s viceprezidentkou Zväzu diabetikov Slovenska ANNOU LALIKOVOU.

Blíži sa voľba šéfa RTVS, Rezník z TASR by bol pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

Kotlebov galavečer v Rimavskej Sobote nebude, vyhlásil primátor

Kotlebovci chystali podujatie v deň vzniku slovenského vojnového štátu.

Zmeny vo fungovaní zdravotnej služby môžu podľa Slovak Business Agency ušetriť milióny

Úprava legislatívy má znížiť náklady malým a stredným podnikateľom vrátane živnostníkov so zamestnancami v prvej a druhej kategórii prác.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop