Plán na elektronické náramky, ktoré umožnia domáce väzenie, sa posúva o niekoľko rokov.
BRATISLAVA. Vo väzniciach je zhruba tisíc odsúdených, ktorí by si nemuseli odpykávať trest v celách, ale v domácom väzení.
Odsúdili ich na menej ako jeden rok, čiže formálne kritérium pre alternatívny trest spĺňajú. Súdy tejto forme však neveria.
Trestný zákon počíta s domácim väzením už päť rokov. Odvtedy ho súdy udelili 169-krát.
Ministerstvo spravodlivosti chcelo preto investovať do elektronických náramkov, ktoré by umožnili efektívnejšie kontrolovať odsúdených v domácom väzení a dali tak súdom ďalší argument za túto formu trestu.
Výsledkom by mohlo byť aj to, že sa uvoľnia preplnené väznice.
Náramky ešte nekúpia
Podmienky
Domáce väzenie
trest môže trvať maximálne rok; týka sa skutkov spáchaných z nedbanlivosti alebo za trestné činy so sadzbou nižšou ako päť rokov; za päť rokov domáce väzenie využili slovenské súdy ako trest 169-krát.
Koncepcia väzenstva, ktorú vláda schválila na jar, pôvodne počítala s nákupom 500 náramkov za 1,5 milióna eur už na budúci rok.
Štát by zavedením domáceho väzenia na väzňoch podľa prepočtov rakúskeho modelu ušetril zhruba desať eur denne.
Pri 450 väzňoch, ktorí by si odpykávali takýto trest tri mesiace, by sa tak znížili náklady väzníc o zhruba milión eur.
Pri rokovaniach o rozpočte však musela ministerka Lucia Žitňanská z SDKÚ ustúpiť. Uprednostnila výdavky na rekonštrukcie väzníc.
Viac miest v celách
Postupne do roku 2014 chce obnoviť priestory v Leopoldove, Košiciach aj v Dubnici nad Váhom.
Za vyše 12 miliónov eur by tak získali väznice o zhruba 730 až 760 miest navyše.
Táto rekonštrukcia sa dostala aj do schváleného rozpočtu. Celkovo by na väzenstvo malo ísť vyše 150 miliónov eur.
Vo väznici v Dubnici nad Váhom je o 150 väzňov viac ako je jej kapacita.
Pozrite si fotogalériu >>
Na diaľku nevidia ani Česi
V susednom Česku môžu súdy rozhodovať o domácom väzení od začiatku minulého roka, použili ho v 345 prípadoch.
Takýto trest môže podľa hovorkyne českého ministerstva spravodlivosti Terezy Palečkovej trvať najviac dva roky.
Podmienkou je písomný sľub páchateľa, že bude v stanovenom čase na určenej adrese.
Ani v Česku náramky na monitorovanie odsúdených nemajú. Sú pridrahé. Väzňov kontrolujú probační a mediační úradníci.
Domáce prostredie môže odsúdený aj na Slovensku opustiť len so súhlasom probačného a mediačného úradníka, pričom ak trest poruší, tak sa mu prepočíta na väzenie.
Každé dva dni nevykonaného trestu doma sa rovnajú jednému dňu za mrežami.
Spoza mreží bojujú
S pádom komunizmu sa väzni začali viac biť za svoje práva.
BRATISLAVA. Demokracia dorazila aj do väzníc. Odsúdení majú šancu domáhať sa svojich práv a aj to robia.
„Kedysi vzťah dozorcu a odsúdeného nebol o komunikácii. Ak bol príkaz, jednoducho sa vykonal,“ spomína riaditeľ väznice v Dubnici nad Váhom Ján Varga, ktorý je v Zbore väzenskej a justičnej stráže už 23 rokov.
Teraz sa väzni viac domáhajú svojich práv a pýtajú sa, prečo majú niečo urobiť. Pomáha im aj infozákon, na základe ktorého žiadajú interné predpisy aj zákony.
Vedenie väznice sa často čuduje, na čo im niektoré informácie sú.
Zmena režimu sa odrazila aj na tom, že väzňom sa častejšie nechce pracovať.
Šéf Zboru väzenskej a justičnej stráže Róbert Mudronček to vysvetľuje tým, že za komunizmu musel pracovať každý, odsúdený prišiel za mreže aj s pracovnými návykmi.
Tie teraz mnohým odsúdeným, najmä maldším, chýbajú.
Na väzenie si potom zvykajú dlho, hovorí riaditeľ dubnickej väznice. Vo všeobecnosti sa prispôsobujú väzni rôzne. „Niektoré povahy mesiac, dva, iní aj rok až dva,“ hovorí Varga.
Beata
Balogová
