BRATISLAVA. Odsúvanie poslaneckých návrhov z programu schôdze parlamentu chce poslanec Ondrej Dostál (OKS, klub Most-Híd) napadnúť na ústavnom súde. Nepáči sa mu, že plénum viacnásobným odsunutím poslaneckých zákonov de facto znemožnila ich prijatie.
Do úvahy podľa Dostála prichádzajú dve možnosti, obrátiť sa na súd ako jednotlivec so sťažnosťou, že mu boli upreté práva alebo ako skupina 30 poslancov požiadať o výklad Ústavy SR. „Prikláňame sa k prvej možnosti, neviem, či sa nám podarí získať 30 poslancov,“ povedal dnes Dostál pre agentúru SITA.
K návrhu sa chce pridať aj líder Obyčajných ľudí Igor Matovič, ktorý viacero návrhov predkladal ešte v máji, plénum ich však pre niekoľkonásobné presúvanie a skrátenie funkčného obdobia parlamentu už nemôže schváliť.
„Je to nenormálne. Presne takto sa správali boľševici,“ povedal na margo schopnosti parlamentnej väčšiny vyhnúť sa rokovaniu o nepríjemných témach. Matovič tvrdí, že odsunutie mu kolegovia nijako nevysvetľovali a venovali mu len „arogantný, priblblý úsmev“.
Presunutie vyše 50 poslaneckých návrhov na ďalšiu schôdzu parlamentu schválili poslanci zo Smeru-SD, SDKÚ-DS, SNS, Mosta-Híd a pridali sa aj dva členovia KDH. Na programe schôdze mal Matovič novelu volebného zákona, návrh na zmrazenie poslaneckých platov kým nebude mať Slovensko vyrovnaný rozpočet, redukciu príspevkov pre poslanecké strany či okresanie platov „multifunkcionárov“.
Dostál s kolegami z OKS zasa navrhovali vyhlásiť 28. október ako vznik Česko-Slovenskej republiky za štátny sviatok či novelizovať tzv. vyvlastňovací zákon, pri ktorom Ústavný súd SR konštatoval kolíziu s ústavou.
Keďže parlament čaká už len jedna riadna schôdza, návrhy v prvom čítaní sa už nepodarí schváliť. Zo spomenutých návrhov preto môže byť prijatá len novela vyvlastňovacieho zákona, ktorá bola v prvom čítaní schválená ešte v máji 2011.
Rozhorčenie po odsunutí návrhov deklarovali aj členovia SaS, ktorým sa nepáčilo predovšetkým odsunutie zrušenia priestupkovej imunity poslancov. Napadnutie na ústavnom súde SaS zvažuje.
Podľa predsedu ústavnoprávneho výboru Radoslava Procházku (KDH) parlament rozhodnutím neumožniť prerokovať poslanecké návrhy zákonov v pléne zbavuje ústavné právo poslanca jeho reálnej podstaty.
„Neoddeliteľnou súčasťou ústavného práva poslanca predkladať návrhy zákonov je aj právo, aby sa jeho návrhom parlament zaoberal, to znamená, aby ho navrhovateľovi dovolil aspoň predniesť a následne hlasovaním rozhodol o jeho ďalšom osude. Ak mu plénum neumožní ani to, zbavuje ústavné právo poslanca jeho reálnej podstaty,“ tvrdí Procházka. Právo na legislatívnu iniciatívu pritom poslancom garantuje Ústava SR.
