Je to zaujímavý fenomén. Ak pred štyrmi rokmi mienilo kandidovať do NR SR 18 politických spolkov a 17 sa na voľbách aj zúčastnilo, tak v roku 2002 podalo v zákonnom polnočnom termíne kandidátky 29 subjektov. I keď medzičasom tri subjektíky vypadli (asi najväčšou škodou bude volebná absencia zväzku Aktívne ženy - OS Slovenska; i keď o Aktívnych ženách z Michaloviec verejnosť nemá k dispozícii žiadne bližšie informácie, svoj hlas by im dal nejeden recesista už len pre poetický názov), nárast je to vskutku pozoruhodný. Detailista by hneď povedal - záujem o posedávanie v slovenskom parlamente stúpol o 52,94 percenta - a dodal by, že o toľko na Slovensku za ostatné volebné obdobie narástlo máločo, dokonca ani platy nie.
Prvý pohľad však môže byť zavádzajúci. Je už dlhší čas všeobecne známe, že v našich končinách sa politické subjekty množia najmä spôsobom veľmi podobným rozmnožovaniu kvasiniek. Na živej politickej strane začne pučať taký výbežok, rastie, a keď má dojem, že je už dostatočne životaschopný (alebo keď si s ním už materská kvasnica nevie dať rady), tak sa jednoducho odškrtí a hop - nová politická strana je na svete, teda na Slovensku. Skúseností s procesom pučania a nasledujúceho delenia majú relevantné politické strany dosť a dosť aj za uplynulé štyri roky. Tak vypučal na tele SDĽ najprv Fico, potom weissovci a už si žijú vlastný život. Delenie národniarskej kvasinky sprevádzala nefalšovaná folklórna bujarosť, teda skoro si aj po papuliach dali. Do „hodnotovej“ Demokratickej strany sa už nevtesnala ešte „morálne čistejšia“ OKS. Z HZDS sa najprv potichučky odškrtil Kalman, potom s hukotom Gašparovič. A tak ďalej a tak ďalej. Len tých Maďarov v SMK akoby sa to netýkalo.
Na našu vlasť číha v tomto kontexte ešte jedno skryté nebezpečenstvo. Stúpajúcim počtom kandidujúcich strán narastá pravdepodobnosť prípadu, že do parlamentu sa nemusí dostať ani jedna z nich, teda že ani jedna nezíska potrebných päť percent. Ak by všetky strany dostali od voličov po 3,85 percenta hlasov - čo je teoreticky možné - každej strane by vznikol nárok na príspevok od štátu, ale žiadna by sa do parlamentu nedostala. Netvrdím, že sa to stane už túto jeseň, ale do budúcnosti jeden nikdy nevie.
Autor: ĽUBO BANIČ(Autor je publicistom)
Beata
Balogová
