BRATISLAVA. Súdny spor o 60 miliónov eur, ktoré od štátu žiada schránková firma z Cypru, opäť skončil na Ústavnom súde.
Preverovať bude konanie Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Harabina.
Miliónové odškodné si nárokuje cyperská spoločnosť Ermanno Trade and Invest za zmarenú investíciu v Tatrách.
Firma obviňuje Slovenský pozemkový fond, že jej znemožnil budovanie hotelov, golfového ihriska a kasína, keď na ňu nepreviedol sľúbené pozemky pri Veľkom Slavkove. O ušlý zisk sa začala súdiť pred tromi rokmi.
Najvyšší súd mlčí
Súdy a odškodné
Ako konali
Cyperská firma sa súdi o odškodné 100 miliónov eur.
Ústavný súd v júni konštatoval, že Najvyšší súd a Krajský súd v Prešove porušili ústavné práva Slovenského pozemkového fondu, keď zamietli námietky zaujatosti.
Vec obom súdom vrátil.Prešovský súd následne akceptoval námietky zaujatosti.
Najvyšší súdtrval na svojom pôvodnom rozhodnutí.
Pozemkový fond jeho postup opäť napadol na Ústavnom súde.
Ústavný súd koncom novembra rozhodol, že sa bude prípadom znova zaoberať.
Prijal sťažnosť pozemkového fondu, ktorému sa nepáči, že na Najvyššom súde nepochodil s námietkou, že sudcovia Krajského súdu v Prešove sú zaujatí.
Fond namietal, pretože mal podozrenie, že spis nešiel cez elektronickú podateľňu, ale pridelili ho vopred určenému senátu.
Ústavní sudcovia už raz zamietnutie námietky riešili, v júni odhalili pochybenie Harabinovho súdu.
Keďže porušil ústavné práva pozemkového fondu, vec mu vrátil. Najvyšší súd však námietku zaujatosti v auguste znova odmietol.
Predseda senátu Milan Deák záležitosť nevysvetlil. Na otázky týždeň nereagoval.
„Rozhodnutie Najvyššieho súdu sme považovali za zjavne neústavné,“ zdôvodnil hovorca fondu Ľudovít Kavjak, prečo podali druhú ústavnú sťažnosť.
O peniazoch nerozhodnú
Hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová potvrdila, že 25. novembra pozastavili vykonateľnosť uznesenia Najvyššieho súdu z augusta.
Prešovskí sudcovia tak až do konečného verdiktu Ústavného súdu nemôžu rozhodnúť o odvolaní proti rozsudku okresného súdu, ktorý fond zaviazal firme Ermanno vyplatiť 60 miliónov eur.
Inde vyhoveli
V ďalších dvoch žalobách, v rámci ktorých Ermanno požaduje za tatranskú investíciu odškodné 40 miliónov, fond uspel.
Krajský súd v Prešove po júnovom rozhodnutí Ústavného súdu akceptoval námietky zaujatosti proti dvom sudcom Okresného súdu v Poprade, ktorí mali o žalobách Ermanna rozhodovať.
Námietky zdôvodňovali tým, že ich kolegom bol sudca Štefan Zoričák, ktorého syn v kauze svedčil.
Právna zástupkyňa spoločnosti Ermanno Ivana Harbuľáková Škarová odmietla prípad komentovať.
Kto stojí za cyperskou firmou, nie je známe. V tamojšom registri figuruje ako zástupkyňa Irene Spoerry, ktorá bola tiež zapletená do káuz okolo financovania SDKÚ.
Sľuby dali za Dzurindu
Ermano od fondu chcelo pozemky, ktoré mali pôvodne získať firmy AR City, AR Park a AR Golf. Ich konateľom bol Roman Antal. Ten podniká s Mariánom Karabinom, ktorý je podľa Štefana Harabina synom expredsedu Najvyššieho súdu Milana Karabina.
Trojica firiem za vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2006 dostala prísľub od vedenia fondu, že im lukratívne pozemky odpredá. Ermanno od nich pohľadávku kúpilo, ale pozemky už nedostalo.
Fond, ktorý ovládli nominanti vlády Roberta Fica, vydal pozemky reštituentom z východného Slovenska. Tí parcely obratom predali firme GVM, blízkej šéfovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi. Kauza vyvolala vládnu krízu.
Vtedajší premiér Fico označil prípad za zlodejinu. Prokuratúra prevod pozemkov na GVM zastavila.
Ústavný súd si občas nevšimnú
Za nerešpektovanie nálezov ústavných sudcov ich kolegov z nižších súdov netrestajú.
BRATISLAVA. Slovenský rozhlas dostal od Rady pre vysielanie a retransmisiu pokutu za reláciu Z prvej ruky z roku 2007. Týkala sa odvolávania ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka zo Smeru.
Do relácie ho pozvali, on odmietol. Rada povedala, že relácia bola neobjektívna a ak koaličný politik odmietol prísť, tak mali postaviť tému širšie a diskutovať bez politikov.
Pokutu potvrdil aj Najvyšší súd, s tým však nesúhlasili ústavní sudcovia. Rozsudok zrušili a vrátili Najvyššiemu súdu vec na ďalšie konanie. Verdikt potvrdil.
Prípady, ako je tento, nie sú výnimočné. Navonok sa môže podľa právnikov zdať, že sudcovia Najvyššieho súdu nerešpektovali kolegov z Ústavného súdu. Podľa trestného zákona by mohlo ísť o trestný čin marenia výkonu rozhodnutia Ústavného súdu, za ktorý hrozí až dvojročné väzenie.
Takýto výklad odmieta šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslav Procházka z KDH. „To rozhodnutie je vykonané tým, že v prípade zrušenia rozhodnutia všeobecného súdu sa ten vecou znovu zaoberá a o nej rozhodne,“ vysvetľuje. Poslanec je aj advokátom a zastupoval i Slovenský rozhlas.
„Nerešpektovanie záväzného názoru Ústavného súdu síce je porušením práva na súdnu ochranu, určite by sa však nemalo posudzovať ako trestný čin.“
Ústavný súd síce má projekt, ktorým spätne sleduje, ako sa jeho rozhodnutia rešpektujú, ale s prípadmi, keď nižšie súdy navonok nerešpektujú Ústavný súd, sa nestretli, potvrdila hovorkyňa súdu Anna Pančurová. Polícia tento rok takýto trestný čin neriešila.
Veronika Prušová
Prípady
Kauza Transpetrol
Ústavný súd potvrdil, že majiteľom 110 kusov akcií Transpetrolu je podnikateľ Ignác Iľčišin. Nižšie súdy to nerešpektovali a svojho práva sa zatiaľ nedomohol. Prípad Mustafu Labsiho
Ústavný aj Najvyšší súd rozhodli, že Slovensko údajného teroristu nemôže vydať do Alžírska. Zastal sa ho aj Európsky súd pre ľudské práva. Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák verdikty nerešpektoval, Labsiho sme vydali.
Z prvej ruky SRo
Ústavný súd sa zastal Slovenského rozhlasu v spore s Radou pre vysielanie a retransmisiu, ktorá ho pokutovala za reláciu Z prvej ruky. Pokutu potvrdil aj Najvyšší súd, ktorý sa prípadom opäť zaoberal. Verdikt zopakoval. Rozhlas sa znovu obrátil na Ústavný súd.
Milión pre Štefana Harabina
l Odškodnenie milión korún pre predsedu Najvyššieho súdu za článok v denníku SME zasiahol do práv vydavateľa, povedal Ústavný súd a nechal prípad nanovo rozhodnúť krajský súd. Ten napokon výšku odškodnenia potvrdil.
Nekonečná kontrola súdu
Audit ministerstva financií nezasiahne do nezávislosti Najvyššieho súdu, potvrdil v disciplinárnom konaní voči Štefanovi Harabinovi Ústavný súd. Audítori sa k účtom súdu aj tak ani minulý týždeň nedostali.
Sú sudcovia, čo študujú len to svoje
Ak sa nezmení skutkový stav, sudcovia musia rešpektovať Ústavný súd, tvrdí bývalý sudca Ústavného súdu československej federácie IVAN TRIMAJ.
Čo hovoríte na to, že nižšie súdy vždy nerešpektujú verdikt Ústavného súdu?
„Nie je to v poriadku, pokiaľ by neopreli nové rozhodnutie o novozistený skutkový stav. Ten môže odôvodniť iné rozhodnutie, než predvídal Ústavný súd. Pokiaľ bez podstatnej zmeny skutkového stavu ignorovali rozhodnutie Ústavného súdu, porušili zákon.“
Prečo?
„Zákon o organizácii Ústavného súdu vyslovene hovorí, že orgány, ktorých rozhodnutie Ústavný súd zrušil, sú viazané jeho právnym názorom. Niektorí sudcovia okrem tých dvochtroch zákonov, ktoré denne používajú, ostatné neštudujú. Toto nie je ospravedlnenie, ale tvrdá kritika.“
Vzťahuje sa na takéto konanie aj trestný čin marenia výkonu rozhodnutia Ústavného súdu?
„Za určitých okolností to môže byť trestný čin. Len v takom prípade treba dokázať úmysel.“
Nie je to ťažké, ak sa sudcovia bránia, že išlo o ich právny názor, za ktorý ich nemožno trestať?
„To by ani nebol problém. Problém je v tom, že by o sudcoch rozhodovali sudcovia.“
Sú sudcovia vôbec postihnuteľní za takéto konanie?
„Áno sú. Môžu sa opierať o svoj právny názor, ale je to jednoznačné porušenie zákona. Ale opakujem, za predpokladu, že nedošlo k zmene skutkového stavu.“
Poznáte prípad, keď sudca bol stíhaný?
„Na tomto svete a v priľahlých galaxiách sa také niečo nestalo.“
Veronika Prušová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
