Agentúrny text sme o 19:44 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Od roku 1969, keď spustili vlek do prevádzky, za 35 rokov nelyžovali len tri sezóny. Teraz už nebolo dosť snehu niekoľko rokov.
Na skúsenosť, akú opisuje prevádzkar malej zjazdovky v Stropkove Valentín Smolko, bude podľa ministerstva životného prostredia doplácať čoraz viac nižšie položených lyžiarskych stredísk na Slovensku.
„Za snehom sa bude jazdiť do hôr nad 800 metrov nad morom a vyššie,“ tvrdia experti v štúdii o dôsledkoch klimatických zmien na Slovensku, ktorej závery v pondelok predstavilo ministerstvo. Za 160-tisíc eur ju spracoval tím odborníkov pod vedením Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Daždivé zimy
Čísla
Rekordy
hranica 40 stupňov padla v júli 2007, v Hurbanove namerali 40,3 stupňov;
v roku 1929 klesla teplota vo Vígľaši na mínus 41 °C;
v januári 2002 sa teplota v Bratislave vyšplhala na 20,2 °C;
november 2011 bol najsuchším novembrom v histórii meraní, zaradil sa aj medzi tri najsuchšie mesiace od roku 1881.
Sneh v nižších oblastiach bude podľa štúdie čoraz častejšie nahrádzať dážď. Riešením pre malé a nízko položené zjazdovky nie je ani drahé a náročné umelé zasnežovanie.
To v budúcnosti nemusí stačiť ani väčším strediskám.
„Suché leto i jeseň spôsobili nedostatok spodných vôd v tajchoch, ktoré používame na umelé zasnežovanie,“ opisuje problémy s počasím Diana Klauzová z najjužnejšieho veľkého strediska Salamandra resort pri Banskej Štiavnici. „Problémy pri zasnežovaní spôsobuje aj teplota nad jeden stupeň,“ dodáva.
Slovensko čaká podľa štúdie práve otepľovanie. Kým najchladnejšiu zimu v histórii meraní zaznamenali meteorológovia pred 120 rokmi, najteplejšiu pred štyrmi rokmi. V poslednom desaťročí prekročili januárové hodnoty 20 stupňov, letné teploty sa zasa v roku 2007 prvýkrát vyšplhali nad 40 stupňov.
Klimatológovia a meteorológovia však varujú, že nás čakajú aj vážnejšie dôsledky ako len pre turistický ruch. „Je tu evidentný nárast priemerných teplôt, zmena rozdelenia zrážkových režimov a zvýšená extrémnosť počasia,“ hovorí riaditeľ SHMÚ Pavol Nejedlík.
Extrémy
Slovensko budú podľa klimatológov čoraz častejšie sužovať povodne, cesty a železnice budú odolávať silným búrkam, ubúdať bude smrekových porastov, pripraviť by sme sa mali na inváziu nových druhov škodcov.
„Podľa výpočtu ekonómov SAV by Slovensko malo do roku 2050 vyčleniť 19 až 36 miliárd eur na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien, čo je asi 3400 – 6400 eur na obyvateľa,“ tvrdí minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd).
Hoci medzi najvážnejšie dosahy meniacej sa klímy patria zdravotné riziká, štúdia ich podrobne neopisuje. Len v auguste 2003 zomrelo v Európe na následky horúčav až 35-tisíc ľudí.
Úrad verejného zdravotníctva preto pripravuje o zraniteľnosti obyvateľov Slovenska vplyvmi počasia samostatnú štúdiu, ktorú chce zverejniť na konci budúceho roka.
Systém varovania je zastaraný
Nový radar varujúci pred silnými búrkami má pribudnúť na Orave.
BRATISLAVA. Jedným z projektov, ktorým chce ministerstvo životného prostredia znižovať vplyvy klimatických zmien, je dobudovanie povodňového varovného a predpovedného systému.
Ten funguje na Slovensku už dnes, no zatiaľ nie veľmi spoľahlivo.
„Momentálne máme dva radary, z ktorých jeden je zastaralý,“ hovorí riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavol Nejedlík.
Varovný systém je pritom založený na sieti radarov, pomocou ktorých dokážu meteorológovia predpovedať pomerne presne miesto silných zrážok aj niekoľko hodín vopred.
Ministerstvo preto plánuje na budúci rok vyčleniť na dobudovanie systému dvadsať miliónov eur, nepôjdu priamo z rozpočtu, ale z eurofondov.
„Pribudnúť by mal tretí meteorologický radar na Kubínskej holi, nové zrážkomerné a vodomerné stanice, ceilometre na monitorovanie oblakov a malo by sa vybudovať nové centrum, ktoré bude prijímať najaktuálnejšie údaje z meteorologických družíc,“ povedala hovorkyňa ministerstva Beatrice Hudáková.
(mp)
Beata
Balogová
