BRATISLAVA. Poslankyňa za SDKÚ Jana Dubovcová sa stala ombudsmankou. Dubovcová bola jedinou kandidátkou na funkciu verejného ochrancu práv.
Ešte v piatok však jej zvolenie nebolo isté. Dubovcová mohla počítať len s hlasmi poslancov SDKÚ, SaS a Mosta-Híd, ktorí ju do funkcie navrhli. KDH stále váhala, ale dnes sa rozhodlo ju podporiť.
Dubovcová dvadsať rokov pracovala v justícii a vo februári minulého roka sa vzdala funkcie sudkyne, aby mohla v parlamentných voľbách kandidovať za SDKÚ.
„Dospela som k názoru, že pomery v súdnictve sa nedajú zlepšiť ani zmeniť zvnútra justície a zároveň, že zmenu nevyhnutne treba urobiť," povedala vtedy Dubovcová pre denník SME.
Dubovcová vo funkcii nahradí Pavla Kandráča (nominant HZDS), ktorému mandát vyprší 27. marca 2012.
Chce sa zamerať na osvetu
Dubovcová sa chce zamerať predovšetkým na osvetu a zmenu vnímania pôsobenia verejného ochrancu práv.
„Myslím si, že by mal pôsobiť na formovanie právneho vedomia spoločnosti a riešiť mnohé prípady, o ktorých by mala spoločnosť vedieť, akým spôsobom ich vyriešil a ako sa k nim treba postaviť,“ povedala Dubovcová na parlamentnom výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny 6. decembra.
Ombudsman podľa Dubovcovej má mať takú pozíciu, že k nemu majú všetci dvere otvorené. „Je to apolitická funkcia, čiže bez ohľadu na to, kto z akého spektra spoločnosti pochádza,“ dodala.
O post ombudsmana sa Dubovcová uchádzala už pri historicky prvej voľbe v roku 2002, ombudsmanom sa vtedy stal práve Kandráč.
Teraz, po desiatich rokoch fungovania tohto úradu, považuje Dubovcová za bezpredmetné, aby ho začala formovať.
„Po tej stránke formálnej alebo napĺňania úloh toho úradu, tak si myslím, že on funguje pomerne dobre, vybavuje veľa podnetov a podaní,“ dodala.
Parlament do funkcie nezvolil kandidátku na podpredsedníčku Najvyššieho kontrolného úradu Zoru Dobríkovú.
Nebude kandidovať do parlamentu
Jana Dubovcová po zvolení za verejnú ochrankyňu práv nebude kandidovať v marcových parlamentných voľbách. Dubovcová bola na kandidátke SDKÚ na 24. mieste.
„Na kandidátke som bola z opatrnosti a slušnosti politickej strany. Oni si boli vedomí, že keď som vstúpila na kandidátku, vzdala som sa ústavnej sudcovskej funkcie. Boli si toho vedomí, aj mi prejavili dôveru. Snažili sa, aby som mohla pokračovať ďalej,“ povedala pred novinármi s tým, že sa vzdá kandidatúry.
„Keď som bola zvolená, nebudem ďalej na kandidátke. Vzdám sa kandidatúry,“ dodala.
Procházka: Dobrá voľba
Jana Dubovcová má podľa predsedu parlamentného ústavnoprávneho výboru Radoslava Procházku všetky predpoklady, aby bola dobrou ombudsmankou.
„Profesijná skúsenosť ako bývalej sudkyne je dôležitá v tejto funkcii, hovorí v jej prospech,“ povedal pred novinármi Procházka.
Podstatná časť agendy ombudsmana súvisí totiž so sťažnosťami ľudí na postup súdov.
„Aj keď kompetencie nie sú v tomto úžasné, ale skúsenosť s prostredím jej pomôže vo funkcii. Nie je to zlá výbava pre funkciu,“ povedal.
Ľudia si už na funkciu ombudsmana podľa Procházku zvykli, obracajú sa na neho, ale na druhej strane nesplnil očakávania, ktoré do neho ľudia pôvodne vkladali.
Zvolenie Dubovcovej privítal Ivan Štefanec z SDKÚ. „Podarilo sa nám zvoliť veľmi dobrú ombudsmanku,“ povedal.
Veľká chyba, varuje Fico
Zvolenie poslankyne SDKÚ Jany Dubovcovej za nového verejného ochrancu práv je podľa Smeru veľká chyba.
"Je to veľmi, veľmi zlý výber," povedal pre TASR predseda sociálnych demokratov Robert Fico.
Expremiérovi sa nepáči, že bol za vysokého ústavného činiteľa opäť zvolený vyslovene stranícky kandidát. "Je to zlé pre túto funkciu," zdôraznil.
S Dubovcovou nie je Fico spokojný aj preto, že sa podľa jeho slov "celý čas tvárila, že je nezávislá sudkyňa a potom robila najtvrdšiu stranícku politiku, aká sa dala robiť".
Sociálni demokrati naďalej zastávajú názor, že o obsadení funkcie ombudsmana sa malo rozhodovať až po parlamentných voľbách.
"Ale dohodla sa vládna koalícia, je zvolená a nám nezostáva nič iné, len to rešpektovať," uzavrel Fico.
SNS vidí stranícke zafarbenie
Dubovcovej zvolenie kritizuje aj opozičná SNS.
"Post verejného ochrancu práv vnímame ako poslednú inštitúciu v rade, kde občan hľadá oporu pre zachovanie svojich práv, a preto odmietame túto pozíciu spájať s jasným politickým a straníckym zafarbením, aké, žiaľ, čerstvo schválená ombudsmanka má," povedal šéf klubu národniarov Rafael Rafaj s tým, že zvolenie poslankyne za SDKÚ nebolo šťastným krokom.
"Prísť s takou významnou personálnou voľbou na predposlednej riadnej schôdzi pred predčasnými parlamentnými voľbami je knokautom politickej kultúre, o ktorej táto vládna garnitúra tak rada rozpráva, len - ako vidíme - sama ju nedodržiava. Nehovoriac už o tom, že napríklad post predsedu Úradu pre ochranu osobných údajov, ktorý by mal patriť SNS, už tri roky nikoho nezaujíma a bývalý nominant SMK tam naďalej pokojne a spokojne zohrieva stoličku," uzavrel Rafaj.
Nebola ticho, keď ostatní mlčali
Jana Dubovcová vytŕčala z davu ako sudkyňa a aj ako predsedníčka súdu.
BRATISLAVA. Jana Dubovcová (59) nemlčala v justícii, keď bolo potrebné veci jasne pomenovať.
Ozvala sa ako prvá sudkyňa, keď Štefan Harabin nedokázal ako minister spravodlivosti vysvetliť, prečo si v minulosti dôverne telefonoval so šéfom albánskej drogovej mafie. Aj pre antisemitské poznámky v parlamente ho vyzvala na odchod.
Odplatou bolo disciplinárne stíhanie, ktoré predseda súdu stiahol až po mediálnom ohlase.
Za to, že neváhala riskovať kariéru v čase, keď nemala istú podporu väčšiny, ale skôr veľmi mizivej menšiny sudcov, dostala aj ocenenie Biela Vrana. Riskovala, hoci nebola len sudkyňou, ale aj matkou piatich detí.
„Nebojí sa obhajovať dôležité princípy a hodnoty, aj keď ostáva sama,“ hovorí o bývalej sudkyni šéfka Aliancie Fair Play Zuzana Wienk.
Preto Dubovcová neváhala prísť na pojednávanie, keď sa dozvedela o absurdnom disciplinárnom stíhaní bratislavskej kolegyne Dariny Kuchtovej.
Postupne na jej, ale aj pojednávania ďalších Harabinových kritikov prichádzali aj iní sudcovia a časom aj zahraniční diplomati.
„Vyburcovala nás,“ spomína sudca Juraj Babjak. Boli spolužiakmi z bratislavského práva, ale zo školy si na ňu veľmi nepamätá.
Zaregistroval ju až neskôr, ako predsedníčku bystrického okresného súdu, ktorému šéfovala v rokoch 1999 až 2005. Už vtedy vytŕčala z davu.
Ako prvá zaviedla experimentálne elektronickú podateľňu a vyskúšala aj projekt nového súdneho manažmentu. Zorganizovala tiež anonymnú anketu o miere korupcie na jej súde, za čo získala cenu Transparency International.
„Bolo vidieť, ako veľmi chce justícii pomôcť,“ hovorí Darina Kuchtová, ktorá patrila k zakladajúcim členom Združenia sudcov Slovenska.
Neskôr spolu zakladali nezávislú iniciatívu Spravodlivosť otvára brány. Pridal sa k nim aj Babjak s manželkou Ľudmilou a ďalší. Postupne vzniklo aj známejšie združenie Za otvorenú justíciu.
O to ťažšie bolo pre jej kolegov prijať správu, že z justície odchádza. Keď už Dubovcová nevidela možnosť zmeniť pomery v súdnictve ako sudkyňa, vzdala sa vo februári 2010 funkcie. Vo voľbách kandidovala za SDKÚ.
„Bolo to veľmi ťažké a vážne rozhodovanie,“ opisuje toto obdobie jej asistentka a dlhoročná priateľka Oľga Bindasová. Hovorí však, že je priamočiará. Išlo jej o zmenu v súdnictve, a za tým išla.
„To ju dokázalo vyburcovať, hoci spočiatku to mohlo vyzerať, že je pasívna. To sa však len orientovala v parlamente,“ opisuje začiatky v Národnej rade Bindasová. Po pár mesiacoch sa však začala ozývať.
Nemlčala a nedržala stranícku líniu, keď väčšina klubu SDKÚ súhlasila s vyriešením kauzy prenájmu budovy pre košické daňové úrady straníckemu kolegovi. Dubovcovej pochybnosti ostali a verejne ich pomenovala.
Hoci väčšina známych spája s jej menom len prívlastky ako „čestná a zásadová“, pre predsedu Smeru Roberta Fica nebolo jej víťazstvo dobrou správou.
Vyčíta jej politickú kariéru, nepozdáva sa mu, že za ombudsmanku zvolili poslanca „vyslovene straníckeho kandidáta.“ Je to „zlé pre túto funkciou“, povedal.
Ľudia, ktorí ju dobre poznajú, oponujú. Vďaka bývalej sudkyni verejnosť konečne bude vedieť, že funkcia verejného ochrancu práv existuje.
„Bude veľkým prínosom. Je veľmi ľudská a vždy bola odhodlaná bojovať proti neprávosti,“ hovorí Dubovcovej bývalá kolegyňa z okresného súdu Beata Vrťová.
Vážna výčitka voči Dubovcovej však existuje: patrí k väčšine sudcov, ktorí si podali takzvanú diskriminačnú žalobu.
Za problém považovala, že v zákone nebolo napísané, za čo mali sudcovia Špeciálneho súdu príplatky a teda o toľko rozdielne platy. V prípadoch iných štátnych úradníkov pritom je príplatok vždy zdôvodnený. Žalobu nakoniec stiahla.
Veronika Prušová
Verili jej, ďalšie voľby už koalícia neplánuje
Dubovcová je zrejme poslednou nominantkou končiacej koalície.
BRATISLAVA. Jana Dubovcová a ďalej už nikto - ďalšie voľby verejných funkcionárov zostanú na poslancoch, ktorí zasadnú v novom parlamente.
Pravicová koalícia zanechá voľné miesta šéfa NBÚ, NKÚ či Štatistického úradu, ktoré sú pre rozvrat v ich radoch zablokované.
Aj zvolenie Dubovcovej za ombudsmanku bolo prekvapením. Ráno to vyzeralo, že hlasovanie posunú na január.
Minulý týždeň viac poslancov KDH vravelo, že ich hlasy isté nemá. Problém nevideli v Dubovcovej, ale v tom, či by nemali ombudsmana voliť po voľbách.
„Bola dobrou kandidátkou a je dôležité, aby v tejto funkcii nezostalo vákuum,“ povedala podpredsedníčka KDH Jana Žitňanská.
„Potrebovali sme sa o tom poradiť v klube a viacerí poslanci sa s pani Dubovcovou chceli stretnúť,“ odvetila, prečo kresťanskí demokrati nepovedali skôr, že ju podporia.
„Podporili sme ju, lebo je slušný a čestný človek a držíme dohody – na rozdiel od našich bývalých partnerov. A aj tak sa nehodila do toho klubu,“ šťuchol si do SDKÚ šéf SaS Richard Sulík.
U Obyčajných ľudí zavážilo, že Dubovcová hlasovala proti odsunutiu poslaneckých návrhov na ďalšiu schôdzu opačne ako väčšina SDKÚ.
Miroslav Kern
