BRATISLAVA. Jedným z piatich hlavných dôvodov nekvality vysokých škôl je aj ich orientácia na kvantitu.
Vyplýva to zo zdrojov nekvality vysokých škôl, ktoré určil Inštitút hospodárskej politiky (IHP).
Podľa IHP nemožno očakávať kvalitu vysokých škôl, ak ročne ukončí štúdium 70-tisíc absolventov.
"Podiel novoprijatých študentov na 1. stupeň a spojené štúdium presahuje 60 percent populačného ročníka. Akú záruku má potom študent, rodič, zamestnávateľ či akýkoľvek daňový poplatník, že vysoká škola poskytuje excelentnú prípravu na kariéru?" spýtala sa manažérka IHP Lucia Kleštincová.
Školy nevyberajú vhodných Ďalšou príčinou nekvality škôl je podľa nej nábor študentov namiesto prísneho výberu talentov.
"Kým pred pár rokmi musel študent na prijímacích pohovoroch ovládať nemalú časť učiva prvého ročníka vo vysnívanom odbore, dnes si neraz vystačí s maturitným vysvedčením s vyznamenaním," doplnila Kleštincová.
Medzi ďalšie dôvody patrí neznalosť a nezáujem škôl o poznanie potrieb trhu práce či slabý praktický rozmer výučby.
"Z teoretického hľadiska sú absolventi pripravení dostatočne a neraz sú až prekvalifikovaní. Pre chýbajúci praktický rozmer sú však slabí v aplikácii získaných vedomosti v praxi," opísala Kleštincová.
Pomôcť má informačná kampaň Päticu zdrojov nekvality škôl podľa nej uzatvára nedotiahnutá reforma bakalárskeho stupňa štúdia.
IHP je iniciátorom a odborným garantom projektu "Spájame školy s trhom práce", v rámci ktorého beží informačná kampaň "Nemaj na saláme!".
Kampaň má pomôcť záujemcom o vysokoškolské štúdium zorientovať sa na trhu práce a zväčšiť tak svoje šance na nájdenie uplatnenia po skončení štúdia.
