Staníc je málo a stoja napríklad na Trnavskom mýte. Skresľujú tak výsledky pre celú oblasť.
BRATISLAVA. Ružomberok, Veľká Ida pri Košiciach a Banská Bystrica sú podľa meraní najprašnejšími miestami na Slovensku.
Vo všetkých troch nameral Slovenský hydrometeorologický ústav za prvých jedenásť mesiacov roka už viac ako stokrát prekročený limit na tuhé prašné častice PM10 v ovzduší.
Bratislava, kde namerali prekročený limit tento rok 90krát, je až za nimi. Jej výhodou je poloha, vietor smog rozptyľuje rýchlejšie.
Najviac, až 116 prekročení, zaznamenala ružomberská stanica v areáli materskej škôlky.
Najvyššiu prašnosť ústav nameral v Humennom. V polovici novembra stanica na Námestí slobody ukázala hodnotu 160 mikrogramov na kubický meter, čo je viac ako trojnásobné prekročenie limitu.
Smog, ktorý minulý mesiac dusil severnú Moravu, dosiahol ešte dvakrát takú hodnotu.
Továrne, teplárne a autá
Najhoršie
Prach nad limit
Ružomberok, Riadok: 118 dní Veľká Ida, Letná: 114 dní Banská Bystrica, Štefánikovo Nábrežie: 112 dní Bratislava, Trnav. Mýto: 90 dní
Na znečistení ovzdušia sa podieľa najmä priemysel.
Podľa Európskej environmentálnej agentúry zodpovedá až za 75 percent škôd spôsobených znečistením ovzdušia v Európskej únii iba 622 veľkých priemyselných objektov.
Škody na zdraví a životnom prostredí odhadla agentúra len za rok 2009 na 102 až 169 miliárd eur.
Priemysel vypúšťa do vzduchu aj ťažké kovy, oxid síričitý a uhoľnatý či oxidy dusíka, s ktorými u nás zatiaľ ťažkosti nemáme.
Na rozdiel od prachových častíc, ktoré spôsobujú vážne ochorenia dýchacích ciest.
„S tým má však vážne problémy asi 24 z 27 krajín únie,“ hovorí minister životného prostredia József Nagy z Mosta-Hídu.
Prachové nečistoty sa okrem priemyslu a stavebníctva dostávajú do vzduchu najmä pri vykurovaní tuhými palivami a z výfukov áut.
Viaceré európske krajiny sa preto už roky snažia obmedzovať smog vo veľkých mestách znižovaním rýchlosti aj počtu áut.
Nemecké metropoly zaviedli ekologické zóny, kam môžu iba autá so špeciálnou ekologickou známkou.
„Je načase, aby sa aj u nás nielen na úrovni štátu, ale aj samospráv, začali prijímať opatrenia, ktoré budú v prípade zlých rozptylových podmienok limitovať na niektorých úsekoch dopravu alebo spaľovanie hnedého uhlia,“ myslí si riaditeľ ekologickej organizácie Greenpeace Juraj Rizman.
Preč z križovatky
Naše úrady sú zatiaľ pokojné. Výsledky podľa nich skresľuje aj nevhodné umiestnenie staníc.
„Niektoré sú príliš blízko a iné príliš ďaleko od zdroja znečistenia. V čase, keď ich umiestňovali, ešte neexistovali európske predpisy,“ vysvetľuje riaditeľ SHMÚ Pavol Nejedlík.
Ministerstvo pripravuje presun najmenej piatich z 38 staníc.
„Napríklad na bratislavskom Trnavskom mýte je dnes až niekoľkonásobne vyššia dopravná zaťaženosť. Namerané hodnoty deformujú informácie monitorovacích staníc, ktorých hodnoty sa využívajú ako priemer na celom Slovensku,“ napísala hovorkyňa ministerstva Beatrice Hudáková.
Stanice majú presunúť na budúci rok, za zhruba 39-tisíc eur.
Rizman upozorňuje, že staníc je málo. „To, čo máme na celú republiku, využívajú v západnej Európe niekde aj na jeden okres,“ tvrdí.
