JUBA. Hlavne trpezlivosť, znela rada, ktorú dostal slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda na začiatku cesty do Južného Sudánu a Kene. Potreboval ju hneď na začiatku.
Po osemhodinovom lete pristál v pondelok ráno v Jube, hlavnom meste najmladšieho štátu sveta. Po jednej z mála vyasfaltovaných ciest v krajine prišiel do budovy ministerstva zahraničných vecí.
Vojaci si obliekli kravaty
Tu sa mal stretnúť so svojím kolegom a podpísať dohodu o nadviazaní diplomatických vzťahov. Nepodarilo sa, minister bol napriek plánovanému stretnutiu mimo mesta.
V západnej diplomacii by to bolo veľké faux-pas, no v novom štáte to Dzurindu neprekvapilo. „Päťdesiat rokov bojovali, zrazu si dali kravaty a idú spravovať štát. Odkiaľ majú vedieť ako na to?“ povedal neskôr novinárom.
Vláda Južného Sudánu, ktorý vznikol oddelením od severnej časti len v lete tohto roku, sa totiž skladá najmä z veliteľov povstaleckej armády z juhu, ktorá od 50. rokov bojovala v občianskej vojne.
Slovensko s novým štátom styky predsa len nadviazalo - o niekoľko hodín neskôr v luxusnej reštaurácii na brehu Nílu, ktorá je v neuveriteľne chudobnej krajine dostupná len pre vládnych predstaviteľov a cudzincov.
Za 80 sudánskych libier (asi 16 eur), ktoré sú pre tých šťastnejších Juhosudáncov s prácou mzdou za šesť dní, tu ponúkajú napríklad krokodílie mäso.
Vláda na školení
Ani tu sa však nestretol s ministrom, ale „len“ s jeho tajomníkom Charlesom Manyangom D’Awolom. „Bol veľmi milý, veľa sa pýtal,“ povedal o ňom Dzurinda.
Dodal, že polovica členov vlády bola v tom čase v Keni na dvojtýždňovom školení o tom, ako spravovať štát.
Do Kene potom letel aj Dzurinda s delegáciou. V Nairobi ho čakali tri dni, počas ktorých najmä navštevoval rozvojové projekty, na ktoré prispieva Slovensko, a podpisoval medzištátne zmluvy.
Prím tu hral ekonomický rozmer, na ceste v ministrom boli aj podnikatelia.
„Základné posolstvo je poznanie, že v Keni a vo východnej Afrike je obrovský priestor pre naše firmy. Kým my modernizujeme železnice, tu ich treba postaviť nanovo. Kým my pomaly dokončujeme diaľničnú sieť, tu neexistuje,“ povedal.
Deti z ulíc
Navštívil sirotince, kde odovzdal humanitárnu pomoc, nemocnice, mládežnícke centrum.
„Bol som nadšený pestrosťou farieb, bystrosťou detských očí, ale aj obetou, ktorú prinášajú naši ľudia tým, že prichádzajú na tieto miesta, vyhľadávajú opustené deti na uliciach a pomáhajú im vrátiť sa do spoločnosti,“ povedal o návšteve saleziánskeho centra Bosco Boys na okraji Nairobi, kde sa aj slovenskí dobrovoľníci starajú o deti z ulíc hlavného mesta.
Tých je tam asi 60-tisíc. Často majú za sebou bitky, či sexuálne zneužívanie. Na uliciach sa snažia prežiť, ako sa dá - väčšinou žobrú, alebo kradnú. V centre ich ubytujú, dajú im vzdelanie.
V stredu navštívil aj Kenský poľnohospodársky inštitút, kde aj s pomocou Slovenskej akadémie vied sterilizujú samcov muchy tse-tse. Tie potom nemôžu oplodniť samičky. Muchy prenášajú smrtiacu spavú chorobu.
Južný Sudán na úrovni Srbska
Pre slovenské rozvojové organizácie, ktoré majú svoje projekty v Keni, je dôležitá medzištátna zmluva, vďaka ktorej budú darované peniaze zo Slovenska oslobodené od cla a daní.
Práve Keňa a Južný Sudán patria medzi najväčšie priority slovenskej zahraničnej pomoci. Spolu s nimi je medzi nimi aj Srbsko, krajina smerujúce do Európskej únie.
„Aj preto sme teraz tu, aby sme zistili, či to netreba zmeniť,“ priznal Dzurinda v Jube.
Beata
Balogová
