Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
BRATISLAVA. Marcové voľby by mohli do parlamentu priniesť nový prvok. Podľa prieskumu agentúry Focus pre RTVS by v nich uspeli aj Obyčajní ľudia Igora Matoviča. Prisudzuje im 5,8 percenta a desať poslancov.
SaS sa umiestnila až tesne za Matovičovou stranou. Namiesto 21 poslancov z minulých volieb by sa jej podarilo do parlamentu dostať len deväť.
„Neprekvapuje ma to. Jednou z možností je dôsledok masívneho útoku, ktorý bol vedený proti nám cez Ľuba Galka,“ vraví podpredseda SaS Juraj Miškov. Sociológ Martin Slosiarik však za jeden z hlavných dôvodov považuje vznik Obyčajných ľudí a pád vlády, ktorý SaS spôsobila.
Pomery v parlamente by sa podľa prieskumu zmenili najmä v prospech Smeru. Mal by 74 poslancov, a keďže nad piatimi percentami tesne zostáva aj SNS, mohol by si vyberať z oboch táborov.
Šéf Mosta-Hídu Béla Bugár vraví, že ak sa Obyčajní ľudia dostanú do parlamentu, pravicová vláda zrejme nevznikne.
Prieskum robila agentúra krátko po odpočúvacej afére už odvolaného ministra SaS Ľubomíra Galka a v čase, keď sa začali objavovať prvé mená z Matovičovej kandidátky z OKS a KDS.
Smer preferenciám dominuje. A vďaka možnosti, že sa do parlamentu dostane aj SNS, môže na koaličného partnera vyhlásiť súťaž, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár (piano) >>
Galko efektMartin Slosiarik z Focusu predpokladá, že pokles SaS súvisí a tým, že nepresadili veľkú časť vecí zo svojho programu, s povalením vlády a tiež s presunom voličov k Obyčajným ľuďom.
Nemyslí si, že kauza „Galkove uši“ mala na vývoj popularity veľký vplyv. Strana Richarda Sulíka postupne stráca od volieb, v ktorých získala 12 percent.
Nástupom Matoviča utrpela predovšetkým SaS. Sulíkovu stranu volilo v roku 2010 takmer 40 percent súčasných fanúšikov Obyčajných ľudí. Ich elektoráty sa do veľkej miery prekrývajú – hlavne tým, že oslovujú mladých ľudí. U Sulíka má až 61 percent fanúšikov do 34 rokov. U Matoviča je toto číslo tiež vysoké – 52 percent.
Analytik napriek poklesu SaS očakáva, že sa strana do parlamentu dostane. „Voliči, ktorí SaS zostali, sú ich jadrom. Očakávam, že by päť percent mali prekročiť. Ale až po sviatkoch sa začne skutočná kampaň.“
SaS možno odpočula názory voličov efektívnejšími metódami, než sú nejaké prieskumy, a dobrým volebným výsledkom si môže byť istá bez ohľadu na Focus., píše Lukáš Fila.
Čítajte komentár (piano) >>
Prestrelka s BugáromŠéf Mosta-Hídu Béla Bugár v piatok povedal, že pokiaľ sa matovičovci dostanú do parlamentu, pravicová vláda pre ich nespoľahlivosť nevznikne.
Matovič zareagoval vyhlásením, že by boli radi, keby vznikla pravicová koalícia, no SDKÚ, KDH a Most sa už nevedia dočkať, kedy sa vydajú za Ficom na pytačky.
Smer je ako vo všetkých prieskumoch z posledných rokov suverén (43,9 percenta), na vládnutie by mu stačil len jeden partner.
Aj s SNS ako najslabšou stranou v prieskume, ktorá by sa dostala do parlamentu, by mal v prípade dohody pohodlnú väčšinu 83 poslancov. Ústavnú väčšinu by dosiahol partnerstvom s SDKÚ alebo s KDH.
Dzurinda má len desaťStrana Mikuláša Dzurindu si s 10,2 percenta medzimesačne pohoršila len o necelé percento, z dlhodobého hľadiska sú to však najhoršie preferencie a popularita strany od sklonku minulého roka postupne klesá.
Veľká časť odpadlíkov od SDKÚ prešla do kategórie nerozhodnutých. „Obhájenie posledného výsledku zrejme bude maximálna méta pre tieto voľby.“ SDKÚ získala vlani 15 percent. Aj v ich prípade môže byť za ďalším poklesom fakt, že padla vláda.
Ako tretia strana by do parlamentu išlo KDH s desiatimi percentami, za ním Most-Híd s 8,3, ktorý mal porovnateľne vysoké preferencie iba raz od svojho založenia. Ich konkurenti z SMK na stranu Bélu Bugára výrazne strácajú.
SMK sa s 2,8 percenta dotkla historického dna, rovnako aj HZDS (2,1 percenta).
Prieskum ukazuje, že strany ešte majú o koho zabojovať, po turbulenciách posledných mesiacov je percento nerozhodnutých voličov veľmi vysoké – až 22,2 percenta. Spolu s nevoličmi ide o skupinu až 37 percent opýtaných. Deklarovaná účasť na voľbách 62,9 je najnižšia od februára 2008.
Abrahám: Matovič dobre využil mediálny priestorDobre využitý mediálny priestor stojí podľa politológa Samuela Abraháma za percentuálnym ziskom Obyčajných ľudí Igora Matoviča v prieskume agentúry Focus, ktorý by znamenal vstup do Národnej rady.
"Veľmi dobre využili obdobie po páde vlády na svoju predvolebnú kampaň. To ich určite posunulo do popredia," poznamenal pre SITA. Naopak pád SaS na hranicu zvoliteľnosti je podľa neho dôsledkom ich hlasovania pri eurovale, ktoré znamenalo pád vlády.
"Napriek snahe sa z toho nejako vykrútiť, ľudia, aj tí, čo volili SaS, ich spájali s tým, že boli zodpovední za pád vlády. Akokoľvek mohli konať principiálne, pád vlády sa im pripisoval," uviedol.
Podľa prieskumu posilnila strana Most-Híd, naopak Strana maďarskej koalície klesla pod trojpercentnú hranicu. Aj v tomto prípade úlohu zohrala skutočnosť, že o SMK nie je takmer počuť. "Jediné, čo sme sa dozvedeli, že vyjednávali s Mostom a nevedeli sa dohodnúť," dodal.
Most-Híd má naopak prominentného lídra, veľmi zmierlivý program. Maďarská menšina podľa neho nechce nezmyselne rozbiť svoje hlasy a oslabiť obe strany, ale posilniť Most-Híd, a SMK nechať "tým, čím je".
SaS: Je za tým útok na GalkaO poklese podpory SaS hovorí jej podpredseda a šéf volebného štábu JURAJ MIŠKOV.
Čím si vysvetľujete pokles preferencií na 5,8 percenta?
„Neprekvapuje ma to. Jednou z možností je dôsledok masívneho útoku, ktorý bol vedený proti nám cez Ľuba Galka. Tento útok bol najsilnejší v histórii SaS.“
Z podrobných výsledkov vyplýva, že takmer 40 percent priaznivcov Obyčajných ľudí v roku 2010 volilo SaS. Prečo odišli?
„Máme iné výsledky. Podľa prieskumu, ktorý máme, len asi 12 percent voličov Obyčajných ľudí sú naši bývalí voliči. Matovič má imidž novej antistrany, a to bolo pred tým, než predstavil kandidátku. Kandidátkou si však určil jasnú pozíciu. Je to veľmi dobrá ponuka pre voliča KDH.“
Ako chcete voličov presvedčiť, aby sa vrátili?
„Je prirodzené, že nás niektorí voliči len vyskúšali ako novú stranu. Niektorí možno pri uskutočňovaní našej skutočnej politiky zistili, že nevolili to, čo chceli. Tí mohli teraz preskočiť k Matovičovi. Nám ide o liberálneho voliča, ktorého chceme osloviť liberálnymi témami."
Beata
Balogová
