BRATISLAVA. Predseda KDH Ján Figeľ preferuje ako farbu strany bielu, aj keď žltú používalo viacero rokov. „My sme začínali s bielou, ktorá bola na našich vlajkách, transparentoch, ktorá je základom loga KDH v kombinácii s modrou a červenou. To logo je veľmi jednoduché a vyjadruje v troch znakoch všetko. Aj vzťah k inšpirácii, ktorou je kresťanstvo, aj úctu k demokracii, ktorá je výzvou k zodpovednosti. Nie k vláde väčšiny, ale k politike ako službe na základe hodnôt a spoločenstvu, ktoré je vyjadrené objímajúcim kruhom. Je pozvaním pre všetkých, ktorí zmýšľajú podobne,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA Figeľ.
Žltá farba bola podľa neho zvolená skôr marketingovo. „Červené je dobré víno, nie politika. Tá symbolizuje nielen ľavicu, ale mnohé z toho, čo bolo treba prekonávať na Slovensku už či inštitucionálne, politicky alebo mentálne. Modrá je dobrá, to svojím podpisom vyjadrila trojica predsedov KDH, DÚ a DS v r. 1996 v spoločnom postoji proti mečiarizmu. Z toho vznikla následne aj Slovenská demokratická koalícia. Ale biela je lepšia,“ vyhlásil Figeľ.
Biela je podľa šéfa KDH nielen originálnou farbou jeho strany od jej vzniku, ale je aj farbou, v ktorej sa vyjadrujú najkrajšie sviatky v ľudskom živote – či narodenie, sobáš alebo iné. „Biela symbolizuje očistu a transparentnosť, čisté ruky, čisté svedomie. To, čo potrebuje každá rodina a spoločnosť, ak chce konať zodpovedne, ak chce vyjsť z krízy a pripravovať perspektívu. V tejto bielej vidím aj symbol, ktorý som využil na prezentovanie nového prístupu a programu hnutia. Program má názov Cesta pre Slovensko,“ povedal.
Podľa neho symbol bieleho stola, na ktorom je čerstvý voňavý chlieb, je o tom, že potrebujeme politiku, ktorá vie dať ľuďom chleba, vie pomôcť k zamestnaniu, k regionálnemu rozvoju, k ekonomickému, udržateľnému rastu a pritom vieme, že nielen chlebom je človek živý. „Teda kultúra a vzťahy nám umožňujú prenášať z generácie na generáciu bohatstvo a to cenné, čo nás robí národom, krajinou, spoločenstvom. Od toho času KDH používa bielu znovu ako nosnú, ako vyjadrenie priorít ako súboj s korupciou, úsilie o transparentnosť, úsilie o dôslednú spravodlivosť a všetko, čo sa na tej bielej vyníma ako dôležité,“ povedal Figeľ.
Biela farba podľa Figeľa viaže KDH na ideových autorov kresťanskej demokracie po Európe aj na Slovensku. „Keď v r. 1919 po vzniku Československa na Slovensku a aj v Maďarsku vznikli sovietske typy politiky, teda Slovenská republika rád alebo Maďarská republika rád, Andrej Hlinka vyjadril v známom výroku svoje odhodlanie pracovať vo dne v noci, kým zo Slovenska červeného nebude Slovensko biele. Bolo to v r. 1920 po relatívne neúspešných voľbách. A jeho úsilie samozrejme prinieslo ovocie, ktoré sa najviac prejavilo v charaktere krajiny. Do istej miery ten charakter sa merateľným spôsobom prejavil aj po vojne, keď v r. 1946 veľká väčšina národa nevolila komunistov na rozdiel od českej časti vtedajšieho Československa. Po februárovom puči bolo možné už len konštatovať, že komunizmus prišiel na Slovensko cez Prahu,“ upozornil Figeľ.
