Kedy ste sa naposledy rozprávali s Havlom?
„Pri premiére jeho hry Odchádzanie v divadle. Vtedy mi hovoril – to nie je o tebe, ty nemáš problém s odchádzaním. Neskôr som mu zasa hovoril ja – pán prezident, žarty nabok. Doba sa komplikuje, musíš ísť do prvej línie. Sily mu už na to nepostačovali.“
Prečo na Slovensku nebol taký obľúbený ako v Česku?
„Slováci, ktorí ho mali radi, sa nevedeli prejaviť tak, ako tí, ktorí ťahali nacionalistickú vlnu. Na výročie 28. októbra v roku 1991 pristál na ceste z Ameriky v Bratislave, aby ukázal, že to je jeho druhé hlavné mesto. Na Námestí SNP nemohol prehovoriť, lietali vajcia. Ešte radikálnejšie to bolo 14. marca 1992, keď som prvýkrát videl, čo to znamená rozvášnený dav. Len úškrn by vtedy znamenal lynčovanie. Dav sa dostal do hystérie. Násilných bolo počuť, slušní boli ako vždy ticho.“
Prejavilo sa to na jeho vzťahu k Slovensku?
„Slovensko neprestal mať rád, neskôr najmä cez jednotlivých ľudí, ako Langoš, Bútora, Snopko, s ktorými ho viazali silné zážitky.“
Prečo bol lídrom práve Havel?
„Stelesňoval nežný prevrat. Bol perzekvovaný, izolovaný, no vnútorne naplnil obsah revolúcie. Tomáš Garrigue Masaryk a Václav Havel budú dve najväčšie postavy 20. storočia Československa.“
Snopko: Bol už unavený
Koniec akoby predvídal, hovorí LADISLAV SNOPKO o Havlovi. Naposledy s ním bol minulú sobotu pri odovzdávaní Ceny Jána Langoša.
Kde vás zastihla správa o smrti Václava Havla?
„Okolo dvanástej som si pozeral fotky z podujatia, na ktorom sme boli minulú sobotu v Prahe. Václav Havel tam prevzal Cenu Jána Langoša. Keď som tie fotky doniesol z fotolabu, ešte som nevedel, čo sa stalo.“
Aké sú vaše spomienky na posledné stretnutie?
„Ako keby záver života predvídal. V poslednom čase už rušil všetky verejné stretnutia. Pozval si dalajlámu a v spoločnosti priateľov zo Slovenska ešte prevzal Cenu Jána Langoša, ktorý bol jeho veľmi dobrým priateľom.“
Ako na vás pôsobil?
„Bola to skôr únava, ktorú bolo cítiť. Únava človeka, ktorému dochádzajú sily. Ale aj náš posledný rozhovor bol priateľskopracovný. Hovorili sme o jednom projekte.“
O aký projekt išlo?
„V roku 2008 sme v rámci festivalu Pohoda vydali výber z diela Václava Havla. Volalo sa to Pohoda pre knižnice. Každá knižnica na Slovensku dostala tú knižku grátis. Práve sme uvažovali o tom, že budeme pokračovať v českých knižniciach.“
Na čo si teraz najviac spomínate v súvislosti s Václavom Havlom?
„Boli sme blízki priatelia, ktorí nemusia ani veľa rozprávať a aj tak si rozumejú. Bude veľmi chýbať. Ale jeho posolstvo zostane. Odišlo telo Václava Havla, Václav Havel zostane s nami.“
Bol najvýznamnejšou osobnosťou 20. storočia v bývalom Československu?
„Bol významným politikom nielen z hľadiska Československa, ale vôbec. Bol tvárou nežnej revolúcie. A jeho tvár dala tej revolúcii nenásilnú podobu. Rozhodnutie, ktoré urobil v novembri '89, je neopakovateľné z hľadiska dejín zmien režimov vôbec na svete. Vždy mal svoje miesto na strane spravodlivosti. A teraz na ňom stojí naveky.“
Žije jeho odkaz aj u nás?
„Jednoznačne. Keď sme boli na Pohode a bola diskusia s Václavom Havlom, v tom stane bolo asi 1200 ľudí. Pred stanom bola obrazovka, kde diskusiu sledovalo ďalších sedemtisíc ľudí. Všetko to boli mladí ľudia. Takže jeho charizma presahovala aj cez jeho funkčné obdobie prezidenta.“
Mal by mať na Slovensku svoj pamätník?
„Samozrejme. Je to osobnosť, ktorá je v našich dejinách rovnako významná ako Masaryk. Jeho význam je nezameniteľný.“
Václav Havel a Slovensko
Neznámy disident
Václava Havla poznalo Slovensko za socializmu dlho takmer výlučne cez štátnu propagandu ako vlastizradcu. Jeho hry k nám takmer neprenikli, trochu sa to zmenilo vďaka Charte 77.
Zažiaril na Bratislavskej lýre v lete 1988. Na koncert americkej speváčky Joan Baezovej sa Havel sledovaný ŠtB dostal ako jej nosič gitary. Speváčka ho predstavila, zaznel silný potlesk. Na koncerte viackrát vypli mikrofóny a ŠtB ho ukončila predčasne.
Revolúcia v Bratislave
Podporiť nežnú revolúciu do Bratislavy prišiel až 29. novembra 1989, viacerí mu vyčítali, že nechal Slovensko čakať. S Milanom Kňažkom vtedy na pódiu Slovenského národného divadla oznámili zrušenie vedúcej úlohy KSČ.
Už predtým vystupoval s Havlom na pražských pódiách Alexander Dubček, ale aj zástupcovia slovenského disentu.
Slovenské odmietanie
Časť Slovenska Havla nikdy za prezidenta neprijala. Najmä voliči Vladimíra Mečiara a SNS mu vyčítali rozobratie zbrojárskeho priemyslu u nás, ktorý žil najmä z vývozu zbraní do krajín Varšavskej zmluvy, ale aj do arabských krajín. Rozhodnutie o útlme pritom padlo už v roku 1988. V roku 2007 mu to vyčítal aj vtedajší premiér Robert Fico.
Slovensko citlivo vnímalo aj veľkú Havlovu amnestiu z roku 1990. Na slobodu sa vtedy dostali aj páchatelia vážnych zločinov.
V októbri 1991 pri návšteve Bratislavy ho dav ohadzoval vajíčkami. Havla minuli, trafili vtedajšieho českého premiéra Václava Klausa. „Lepšie sú vajíčka ako kamene,“ hovoril neskôr Havel.
Posledný prezident
Václav Havel bol proti rozpadu Česko-Slovenska, no premiérov Klausa a Mečiara nedokázal zastaviť. Bol tak posledným československým prezidentom.
Z funkcie odstúpil 20. júla 1992, pár dní po slovenskom vyhlásení zvrchovanosti. Načas sa stiahol z verejného života.
Symbol slušnosti v politike
Slovenskí politici sa veľakrát odvolávali na odkaz Václava Havla. Ako český prezident v roku 1998 podporil SDK v boji proti Mečiarovi.
Podobne o desať rokov neskôr na festivale Pohoda podporil Ivetu Radičovú v prezidentskej kampani. Na festivale po rokoch opäť videl koncert Joan Baezovej.
