BRATISLAVA. Vláda v pondelok tesnou väčšinou schválila nový zoznam obcí, ktoré môžu používať aj menšinové názvy.
Oproti dnešku pribudnú menšinové nápisy na dopravných tabuliach, úradných budovách aj rozhodnutiach v 23 mestách a obciach s maďarskou a v siedmich s rusínskou či ukrajinskou menšinou.
Naopak, nápisy budú musieť byť od júla len v slovenčine v 21 obciach s rusínskou a ukrajinskou menšinou, ako aj v Krahuliach, kde dosiaľ úradne používali aj nemčinu.
Nový zoznam obcí nahrádza menoslov zo známeho tabuľového zákona z roku 1994, ktorý prestal platiť v júli. V ňom svojvoľne vynechali niektoré obce s predpísanou 20percentnou menšinou, iné zas doplnili, hoci kvótu nespĺňali. Úradnú dvojjazyčnosť zákon úplne odoprel obciam pomenovaným po slovenských dejateľoch.
Proti novému nariadeniu sa postavili ministri vnútra Daniel Lipšic z KDH a kultúry Daniel Krajcer z SaS, ale aj časť ministrov za SDKÚ.
„Je to právny problém,“ tvrdí Lipšic. Nariadeniu vyčíta právny nesúlad so zákonom o menšinových jazykoch. Zákon dvojjazyčnosť priznáva obciam, v ktorých sa v dvoch najbližších sčítaniach ľudu prihlási k menšine aspoň pätnásť percent obyvateľov. Takýto zoznam však bude možné prijať až po sčítaní v roku 2021.
Krajcerovi zas prekážalo, že niektoré nové maďarské názvy sa spájajú s obdobím horthyovskej okupácie južného Slovenska počas druhej svetovej vojny. Nepáčilo sa mu ani to, že nariadenie odoberá dvojjazyčnosť rusínskym a ukrajinským obciam.
„Obavy zrejme mali politické pozadie, aby sa téma nezneužila pred voľbami,“ reagoval podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel z Mosta-Híd, ktorý nariadenie predložil. „Túto tému treba vnímať aj so zmyslom pre nápravu historických krívd,“ tvrdí.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
