BRATISLAVA. Vláda v pondelok tesnou väčšinou schválila nový zoznam obcí, ktoré môžu používať aj menšinové názvy.
Oproti dnešku pribudnú menšinové nápisy na dopravných tabuliach, úradných budovách aj rozhodnutiach v 23 mestách a obciach s maďarskou a v siedmich s rusínskou či ukrajinskou menšinou.
Naopak, nápisy budú musieť byť od júla len v slovenčine v 21 obciach s rusínskou a ukrajinskou menšinou, ako aj v Krahuliach, kde dosiaľ úradne používali aj nemčinu.
Nový zoznam obcí nahrádza menoslov zo známeho tabuľového zákona z roku 1994, ktorý prestal platiť v júli. V ňom svojvoľne vynechali niektoré obce s predpísanou 20percentnou menšinou, iné zas doplnili, hoci kvótu nespĺňali. Úradnú dvojjazyčnosť zákon úplne odoprel obciam pomenovaným po slovenských dejateľoch.
Proti novému nariadeniu sa postavili ministri vnútra Daniel Lipšic z KDH a kultúry Daniel Krajcer z SaS, ale aj časť ministrov za SDKÚ.
„Je to právny problém,“ tvrdí Lipšic. Nariadeniu vyčíta právny nesúlad so zákonom o menšinových jazykoch. Zákon dvojjazyčnosť priznáva obciam, v ktorých sa v dvoch najbližších sčítaniach ľudu prihlási k menšine aspoň pätnásť percent obyvateľov. Takýto zoznam však bude možné prijať až po sčítaní v roku 2021.
Krajcerovi zas prekážalo, že niektoré nové maďarské názvy sa spájajú s obdobím horthyovskej okupácie južného Slovenska počas druhej svetovej vojny. Nepáčilo sa mu ani to, že nariadenie odoberá dvojjazyčnosť rusínskym a ukrajinským obciam.
„Obavy zrejme mali politické pozadie, aby sa téma nezneužila pred voľbami,“ reagoval podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny Rudolf Chmel z Mosta-Híd, ktorý nariadenie predložil. „Túto tému treba vnímať aj so zmyslom pre nápravu historických krívd,“ tvrdí.
Beata
Balogová
