Do volebného aktu chýba ešte sedem týždňov, takže sa zrejme netreba veľmi znepokojovať, ak imidžovú fázu predvolebného súťaženia viac-menej vypĺňajú témy na hony vzdialené od nezamestnanosti či životnej úrovne, t.j. kde sú hranice ficovsko-flašíkovských billboardov, a či vyjadrenie o zákernom manipulátorovi je ešte znesiteľnou predvolebnou argumentáciou, alebo už dôvodom na žltú kartu.
Spor o to, kto má väčšie doterajšie výdavky, nás však už presúva do vážnych vôd, pre malé strany dokonca priam existenciálnych hlbočín.
Určite nie je v súlade s doterajšou praxou, ak majú politické strany za televízne spoty platiť - a hoci STV tvrdí, že nemá financie, pri menej veľkorysom odstupnom vlastných zamestnancov zo zdrojov občanov-voličov by mohla byť veľkorysejšia pri prezentovaní záujmov ich potenciálnych zastupiteľov v NR SR. Samozrejme, aj politická súťaž je trhom a uspieť by mali len tí najschopnejší - ak je na jednej ulici priveľa butikov, neudržia sa všetky a žiadneho pozorovateľa z toho hlava nebolí.
Rovnako legitímne sú však aj pochybnosti (zatiaľ nemenovaného politika), či majú mať parlamentné ambície aj strany, pre ktoré je problémom pokryť aj takéto minimálne náklady (s miliardami si už skôr poradia, ak sa budú podieľať na vláde? - otázka aut.).
Ak však takýmto argumentom chce zapôsobiť vrcholový predstaviteľ strany, ktorého stranícky boss svojím vyše 14-miliónovým členským zaplnil stranícku pokladnicu, iba vyostril úplne oprávnené otázky. Je síce veľmi pravdepodobné, že týmto postupom P. Rusko neporušil žiaden zákon, avšak do akej miery sú jeho podpredsedovia svojprávnymi politickými osobnosťami (podobnosť s miliónovým členským iného mediálneho mága v prospech strany Smer zrejme nie je celkom náhodná), do akej miery je momentálne „neporušovanie zákona“ či využívanie jeho slabín zárukou neobchádzania zákonov v budúcnosti. A hovoriť o liberálnych princípoch strany a jej predsedu sa v prípade takejto politiky určite nedá.