BRATISLAVA. Zmrazenie platov ústavných činiteľov narazilo na prekážku. Prezident Ivan Gašparovič parlamentu vrátil novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, podľa ktorej sa platy poslancov, ministrov i prezidenta mali v roku 2012 zmraziť na úrovni roku 2011.
Gašparovičovi v novele prekáža ustanovenie, podľa ktorého má poslancom patriť plat odo dňa zvolenia za poslanca a tvrdí, že na plat by mal poslanec mať právo až odo dňa zloženia sľubu, ako je to v súčasnosti.
Prezident síce pripúšťa, že zákonodarcovia podľa zákona o poslancoch nadobúdajú práva a povinnosti zvolením, argumentuje ale znením zákona o rokovacom poriadku. Podľa toho sa poslanci ujímajú mandátu zložením sľubu.
"Ak by poslanec odmietol zložiť sľub alebo zložil sľub s výhradou, malo by to podľa ústavy za následok stratu mandátu," odôvodňuje vrátenie zmrazenia platov. Parlamentu navrhuje, aby zákon opätovne schválil tak, aby mali členovia snemovne na plat nárok až od zloženia sľubu.
Mimoriadna schôdza
Keďže zmrazenie platov malo byť účinné od začiatku roka, predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) zvolal pre vrátenie novely mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR. Konať sa bude v stredu 21. decembra, poslanci na nej okrem zmrazenia platov budú rozhodovať o novele zákona o sociálnych službách.
Podľa tejto novely sa všetkým obecným zariadeniam a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb navrhuje poskytovať rovnakú výšku finančného príspevku na zabezpečenie prevádzky podľa jednotlivých druhov služieb zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Zastavenie rastu vlastných platov v nasledujúcom roku poslanci schválili 1. decembra. Chystané zmrazenie sa má okrem poslancov vzťahovať aj na členov vlády, prezidenta, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, ombudsmana, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii. Naopak, výnimku pri zmrazovaní dostali sudcovia.
Hrušovský si je istý, že poslanci potvrdia zmrazenie platov
Predseda parlamentu Pavol Hrušovský je presvedčený o tom, že poslanci v stredu potvrdia zmrazenie svojich platov a opäť schvália novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. "Predpokladám s takmer stopercentnou istotou, že poslanci schvália pri opätovnom prerokovaní tento zákon," povedal dnes novinárom. Hrušovský sa nazdáva, že snemovňa schváli aj pripomienku prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý novelu do parlamentu vrátil.
Gašparovičovi sa nepáči nové ustanovenie zákona, podľa ktorého by mali poslanci nárok na mzdu odo dňa zvolenia a nie odo dňa zloženia sľubu, ako je to teraz. Hrušovský je pripravený prijať rozhodnutie väčšiny, ale upozorňuje, že súčasný stav vyvoláva problémy v aplikačnej praxi. Týka sa to najmä znovuzvolených poslancov, ktorí medzi dňom volieb a zložením sľubu nemajú nárok na odmenu.
"Keď sa skončil poslancovi mandát, do dňa zloženia sľubu Národná rada SR prestáva platiť za poslancov poistné odvody. Poslanec v tom čase medzi zvolením a zložením sľubu nedostával žiadnu odmenu ani náhradu, hoci už v tom čase sa mohol nejakým spôsobom na výkone poslaneckého mandátu podieľať," vysvetlil. Hrušovský upozornil, že napríklad imunitu získavajú poslanci už dňom zvolenia do národnej rady.
Hrušovský sa prikláňa k názoru, že problematika má rozličné interpretácie. "Aj zákon o voľbách hovorí, že poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na druhej strane však ústava hovorí o tom, že ak poslanec odmietne tento sľub zložiť národnej rade, tak nemôže sa ujať poslaneckého mandátu," vysvetlil. Prikláňa sa síce k názoru, že nárok na plat by mal mať poslanec odo dňa zvolenia, ale je pripravený akceptovať vôľu väčšiny.
