Za zverejnenie sumy by nemeckej firme museli zaplatiť pokutu 600-tisíc eur.
BRATISLAVA. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pravdepodobne prekročil infozákon, keď nedávno uzavrel zmluvu na zavedenie nového spôsobu určovania platieb v zdravotníctve, takzvaného DRG systému.
Úrad odmieta zverejniť sumu, ktorú má dostať nemecká firma InEK.
Oslovení právnici tvrdia, že zmluva je síce platná, ale pre nezverejnenie sumy bude podľa infozákona neúčinná. Úradu však podľa nich hrozí za nezverejnenie sumy pokuta len 1650 eur.
Spustenie DRG systému naplánovali na 1. januára 2013. Zmení princíp, podľa ktorého preplácajú zdravotné poisťovne výkony nemocniciam.
Namiesto dohody medzi poisťovňou a nemocnicou sa má platba stanoviť výlučne podľa diagnózy.
Systém nemocniciam zaručí, že dostanú za rovnaký zdravotný výkon rovnako zaplatené, čo dnes neplatí.
Šesťstotisíc za prezradenie
Fakty
DRG systém
platba za výkony podľa diagnózy, medicínskej obťažnosti a nákladov, prvá slovenská verzia DRG systému má byť hotová do 30. júna 2012. spustenie systému je naplánované na 1. 1. 2013.
Úrad s odvolaním na podmienku zmluvy, ktorú presadila nemecká strana, nechce zverejniť výšku kontraktu.
Predseda Ján Gajdoš tvrdí, že je to obchodné tajomstvo, za ktorého porušenie hrozí vysoká pokuta.
„Úrad pre dohľad je sankcionovaný maximálne v priebehu troch rokov do výšky šesťstotisíc eur,“ spresnil.
Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ), ktorá presadila zverejňovanie zmlúv na internete, na utajenie zmluvy nereagovala a na otázku SME neodpovedal ani minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH, pod ktorý Úrad pre dohľad patrí.
Gajdoš vysvetľoval, že zmluva bola uzatvorená v zmysle súkromného medzinárodného práva a zmluvné strany sa dohodli, že ich právny vzťah sa bude riadiť nemeckým právom.
Úrad podľa neho presadzoval zverejnenie sumy, nemeckú stranu však nepresvedčil.
„Infozákon výslovne vylučuje, aby bola informácia o nakladaní s verejnými prostriedkami obchodným tajomstvom. Utajenie informácie o výške plnenia z verejných prostriedkov je v príkrom rozpore s účelom zverejňovania zmlúv,“ reaguje právnik Vladimír Šárnik.
Súhlasí aj právnik Transparency international Pavol Nechala. „Je platná, ale nenadobudne účinnosť.“
Tú by nadobudla deň po zverejnení, no ak neobsahuje výšku sumy, podľa zákona je nezverejnená. Tri mesiace od jej neúplného zverejnenia sa končí aj jej platnosť.
Úhrada za zdravotné úkony má podľa DRG systému zohľadňovať ich medicínsku a ekonomickú náročnosť.
Šéf vývojárov systému Eduard Kováč vysvetľuje, že každá diagnóza bude zaradená do konkrétnej skupiny diagnóz, ktoré majú porovnateľnú medicínsku obťažnosť a rovnako stoja.
Rovnako všetkým
Každá skupina bude mať stanovenú cenu. Tá sa bude násobiť relatívnymi váhami zohľadňujúcimi prípadné komplikácie pri zákroku. Vznikne cena, ktorú poisťovňa preplatí nemocnici.
Systém vítajú najmä menšie nemocnice. Riaditeľ Hornooravskej nemocnice v Trstenej Peter Dančík hovorí, že konečne za zákrok dostanú toľko, čo fakultné nemocnice.
DRG za najspravodlivejší systém považuje aj námestník nitrianskej fakultnej nemocnice Peter Mondek.
Vybieľujú, naťahujú, zatajujú
Do odtajňovania dôležitých zmlúv pre štát sa ministrom nechcelo za žiadnej vlády.
BRATISLAVA. Problém so zverejňovaním štátnych zmlúv mali ministri všetkých doterajších vlád. V
ybieľovali časti, kde sa písalo o konkrétnych sumách, nechávali čakať na súhlas firiem, ktorý vôbec nebol potrebný, či zmluvy vôbec nezverejňovali.
Známe sú príklady automobiliek Peugeot aj Kia, na ktorých vybudovanie prispel štát dovedna zhruba piatimi miliardami eur v rokoch 2003 az 2004.
Ich zverejnenie dosiahol až vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic z KDH.
O odtajnenie zmluvy o predaji 51 percent Slovenských telekomunikácií v roku 2000 sa musel postarať súd. Príkaz vydal po deviatich rokoch.
Ťahanice a veľký mediálny tlak si vyžiadalo aj zverejnenie zmluvy k mýtnemu tendru z januára 2009.
V najväčšom tendri uspela firma SkyToll, s najvyššou ponukou 852 miliónov, čo bolo o vyše 200 miliónov eur viac ako najlacnejšia ponuka.
Ministerstvo životného prostredia vedené SNS zasa zverejnilo zmluvu o predaji emisií súkromnej firme Interblue Group, na základe ktorej štát získal 73 miliónov eur, hoci mohol dostať dvojnásobok.
Ministerstvo najskôr zverejnilo zmluvu, v ktorej vybielilo takmer všetko.
Veronika Prušová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
