Predseda Zboru poradcov predsedníčky vlády Marián Balázs odmieta obvinenia šéfa ÚPN Ivana Petranského, že vláda sa snažila o likvidáciu politickej nezávislosti ústavu.
BRATISLAVA. Tvrdenie, že vláda sa snažila o likvidáciu politickej nezávislosti Ústavu pamäti národa (ÚPN), je nezmysel.
Uviedol to pre agentúru SITA v reakcii na vyjadrenia šéfa ÚPN Ivana Petranského predseda Zboru poradcov predsedníčky vlády Marián Balázs. Petranský podľa neho, ako už viackrát, opäť klame.
„Mrzí ma, že predstaviteľ takejto významnej inštitúcie, permanentne opakuje klamstvá. Je to nedôstojné jeho funkcie a takéto spôsoby ho diskvalifikujú,“ tvrdí Balázs.
Petranský kritizoval predsedníčku vlády Ivetu Radičovú za to, že ňou zriadená komisia pripravila návrh zákona, ktorý mal nahradiť zákon o pamäti národa.
Zákon podľa Petranského komisia pripravila v úplnom utajení a pod prísnym informačným embargom a nebola o ňom verejná diskusia.
Materiál má podľa predsedu ÚPN nízku kvalitu, o čom svedčí množstvo pripomienok. Vláda zákon nakoniec schválila 7. decembra.
"Tento materiál nemožno považovať za nič iné, ako za účelovú zmenu, ktorá má vytvoriť predpoklady na personálne preobsadenie orgánov ústavu a likvidáciu jeho politickej nezávislosti," povedal Petranský.
Vláda Ivety Radičovej tým podľa neho negovala filozofiu, na ktorej Ján Langoš ústav postavil. Podľa šéfa zboru poradcov premiérky Balázsa opakuje Petranský svoje tradičné klamstvo o akejsi utajenej práci komisie a o akomsi informačnom embargu.
„Od začiatku bolo známe, že členmi pracovnej skupiny boli aj podpredseda správnej rady ÚPN Ján Ondriaš, tiež člen dozornej rady ÚPN Ladislav Bukovszky, bývalý podpredseda správnej rady a dnes riaditeľ sekcie evidencií Marián Gula a historik ÚPN Patrik Dubovský,“ vymenúva Marián Balázs.
Pri takejto silnej reprezentácii ÚPN v pracovnej skupine sú podľa neho vyjadrenia Ivana Petranského úplne choré. „Ak chce pán Petranský naznačiť, že nemal možnosť dozvedieť sa o činnosti pracovnej skupiny, tak je to predovšetkým jeho vizitka, vizitka jeho práce a pracovných vzťahov,“ konštatuje Balázs.
V normálne fungujúcej inštitúcii pri takomto silnom zastúpení v pracovnej skupine má podľa neho šéf všetky potrebné informácie a je zarážajúce, že Petranský ich nemal.
„Nie je problémom Úradu vlády, ak predseda správnej rady ÚPN nekomunikuje s niektorými funkcionármi a zamestnancami ústavu a sám sa svojím konaním čiastočne dostal do izolácie v rámci vlastného ústavu,“ uzatvára Marián Balázs.
Medzi najväčšie úspechy Ústavu pamäti národa za rok 2011 radí jeho šéf Petranský fakt, že iniciatíva na zriadenie Múzea zločinov komunizmu našla odozvu, výsledkom ktorej je zámer zriadiť takúto inštitúciu v podobe organizačnej zložky ústavu.
To, kde múzeum nakoniec bude sídliť, je podľa Petranského plne v rukách ministerstva kultúry a vlády. Vláda sa však podľa neho snaží odložiť riešenie tejto otázky s tým, že je najprv potrebná zmena zákona.
Podľa šéfa ÚPN to však nie je pravda a múzeum by sa mohlo začať budovať okamžite, problémom sú peniaze. Podľa šéfa premiérkinho zboru poradcov Mariána Balázsa je potešiteľné, že pán Petranský si všimol, že iniciatíva založiť Múzeum komunizmu našla odozvu. „Ale akosi zabudol dodať, že to bola iniciatíva predsedníčky vlády SR,“ uzavrel Balázs.
Marián Balázs zavádzal, keď hovoril o zložení komisie, ktorá pripravovala nový zákon o Ústave pamäti národa. V písomnom stanovisku to pre TASR uviedol predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský.
Komisia, ktorá pripravovala nový zákon o ÚPN, podľa Petranského pozostávala zo zástupcov politických strán vládnej koalície a "takzvaných expertov".
"Časť z nich, ako správne tvrdí Marián Balázs, skutočne pracuje v ÚPN alebo je v orgánoch ústavu, nehovorí však, že ústav nereprezentovali a že vystupovali len ako súkromné osoby. Ani jeden z členov nebol ústavom poverený, a preto ho ani nemohol zastupovať," poznamenal.
Títo zástupcovia boli podľa neho v pracovnej skupine iba kvôli tomu, že sú členmi strán, ktoré tvorili koalíciu, respektíve vďaka osobným väzbám na okolie premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ).
Petranský si myslí, že osobným sporom sleduje Balázs zámer odvrátiť pozornosť od spochybňovanej novely. Jej cieľom má byť podľa neho personálne preobsadenie orgánov ÚPN.
