Pre Dobroslava Trnku platili zvláštne pravidlá. Zariadil mu ich vládny splnomocnenec.
BRATISLAVA. V májovú stredu o 6.20 ráno prefrčalo po bratislavskej hrádzi auto vtedy už bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Zachytili ho kameraman a fotograf SME. Ďalšia kamera na Trnku čakala pred Generálnou prokuratúrou. Bol strohý: „Mám povolenie,“ tvrdil.
Trnka si po hrádzi skracoval cestu do práce z domu v Hamuliakove.
Na hrádzu pre cyklistov a korčuliarov smú autom len policajti, sanitky a pár áut so zvláštnym povolením. Trnka získal povolenie ešte ako generálny prokurátor a zostalo mu aj potom, ako v hierarchii klesol na miesto námestníka.
Neskôr tvrdil, že povolenie dostal pre svoju ochranu – v roku 2010 podľa neho niekto strieľal na auto jeho syna.
Vodohospodársky podnik, ktorý patrí pod ministerstvo životného prostredia, Jenčíka vyzval, aby vysvetlil, či a na čo Trnka povolenie potrebuje. Neodpovedal.
„Ako prokurátor má právo vstupu, kam chce,“ s krikom prípad vysvetľoval splnomocnenec vlády pre Vodné dielo Gabčíkovo Gabriel Jenčík, ktorý povolenie zariadil. Splnomocnencom bol ešte z čias vlády Roberta Fica zo Smeru.
Keď sa ho na Trnku osobne pýtal minister József Nagy z MostaHídu, vraj po ňom Jenčík kričal rovnako ako po otázkach SME. Nagy onedlho oznámil, že chce nechať Jenčíka odvolať a jeho nástupcovi zmeniť právomoci.
Na Slovensku už okato nefunguje deľba moci, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Vláda najskôr preložila Jenčíka pod ministerstvo dopravy, potom ho minister Ján Figeľ z KDH odvolal. Nahradil ho Petrom Hatiarom, ktorý Trnku vyzval, aby povolenie vrátil, a v polovici novembra oznámil vodohospodárom, že na jazdy nie je dôvod.
Vodohospodári Trnkovi povolenie neodobrali, keďže platí len do konca roka. „Administratívny proces by trval dlhšie, ako je platnosť spomínaného súhlasu,“ odpísali.
Zločiny bez vinníka
Prokuratúra odložila kauzu pozývacieho listu z roku 1968. Bez trestu zostal aj u nás odsúdený Ladislav Nižňanský.
BRATISLAVA. Po takmer dvadsiatich rokoch vyšetrovania sa špeciálna prokuratúra rozhodla prerušiť trestné stíhanie proti bývalému prvému tajomníkovi ÚV KSS Vasiľovi Biľakovi (94).
Ako posledný žijúci aktér bol obvinený za pozvanie vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v roku 1968.
Dôvodom na prerušenie stíhania bolo, že „vec nemožno náležite objasniť“. Viacero dôležitých svedkov už zomrelo, chýba aj originál tzv. pozývacieho listu, ktorý Moskva odmietla vydať.
Pred vyše piatimi rokmi zmenil súd Ladislavovi Nižňanskému (94) trest smrti za vojnové zločiny z roku 1962 na doživotie. Denník SME v októbri zistil, že Slovensko sa odvtedy nepokúsilo vyžiadať ho na výkon trestu z Nemecka, kde dožíva. Banskobystrický súd rozhodol, že bude k Nižňanskému „opatrný a zdržanlivý“.
Súd v Nemecku Nižňanského oslobodil pre nedostatok dôkazov.
Matúš Burčík
Ďalšie kauzy
Redaktori denníka SME upozornili počas roka na viaceré prípady zneužívania moci, prerastania politiky do biznisu či nepotrestané zločiny. Tu je ich prehľad.
Korupcia zhltla aj radcu premiérky
Pri výstavbe biatlonového areálu v Osrblí prišlo ku korupcii, vyhlásila v auguste bez podrobností premiérka Iveta Radičová.
Denník SME potom zistil, že obvinený je aj bývalý veľvyslanec Igor Líška, ktorý za Eduarda Kukana z SDKÚ pracoval na ministerstve zahraničia ako šéf protokolu a že do kauzy je zapletený aj premiérkin poradca Martin Novotný.
Radičová ho odvolala ešte pred zverejnením prípadu. Obaja sú stíhaní na slobode. (Matúš Burčík)
Teplári predávali emisie pod cenu
Trojica štátnych teplární – trnavská, zvolenská a žilinská – predávala za vlády Roberta Fica (Smer) emisné povolenky za štvrtinu či polovicu trhovej ceny. Kupovali ich dve bratislavské firmy.
Teplárne ovládali nominanti SNS a HZDS, niektorí si udržali miesta aj po zmene vlády. Keď prípad zverejnil denník SME, časť teplárov o miesta prišla a polícia začala vyšetrovanie. Nikoho neobvinila. (Miroslav Kern)
Štát verzus Crazy shopy
Díleri syntetických drog využili tento rok dieru v zákone a ako suveníry začali v sieti Crazy shopov predávať prášky a bylinky s názvami ako Tvrdý Míša či Kokolino. Obsahovali aj dosiaľ nezakázané látky s účinkami podobnými drogám. Jedna z nich, mefedrón, spôsobila v Európe desiatky úmrtí.
Nebezpečné látky sa dali zakázať iba zložitou zmenou zákona, parlamentu sa to podarilo v marci. Odborníci však upozorňovali, že stačí drobná zmena v štruktúre molekuly, a zákon sa bude dať opäť obísť.
Až v októbri ministerstvo zdravotníctva zaviedlo dočasný karanténny zoznam, na ktorý môže podozrivé látky zaraďovať aj preventívne a na obchod s nimi treba povolenie.
Majiteľa siete obchodov polícia obvinila z obchodovania s drogami a hrozí mu desaťročné väzenie. (mp)
Turisti blúdia lesmi
Slovensko láka cudzincov aj na horskú turistiku, tí potom u nás blúdia. V súkromných lesoch miznú vyznačené chodníky a štát nič nezmôže. Najhoršia situácia je
v Strážovských vrchoch neďaleko Vápča. Pohorím prechádza európska turistická magistrála E8 z Írska do Turecka, na našom území nazvaná Cesta hrdinov SNP.
Značky na stromoch sú asi na desaťkilometrovom úseku premaľované farbou kmeňa, smerovníky a označené kamene zmizli.
„Majiteľ si môže premaľovať kmene stromov trebárs aj na modro. A čo?“ napísal majiteľ lesov, bratislavský podnikateľ Pavol Pavlík. (mp)
Miliónový záchranár
Zmluvu na 1,5 milióna eur ročne podpísal bývalý minister životného prostredia Ján Chrbet z SNS so šéfom súkromnej záchranárskej služby z Gabčíkova Jánom Culkom.
Súčasný minister József Nagy z MostaHíd ju po zverejnení kauzy v auguste obhajoval. Koľko a akých služieb záchranári štátu poskytli, ministerstvo povedať nevedelo.
Culka bol v minulosti odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť. Od štátu bral aj ďalšie príspevky, kúpil za ne napríklad vznášadlo. Ministerstvo vnútra tvrdí, že služby, ktoré poskytuje, by zvládli aj štátni záchranári. (Matúš Burčík)
Postele sú nebezpečné
Keď chcel denník SME posúdiť kvalitu postelí v nemocniciach s nezávislou komisiou, väčšina nemocníc mu zakázala vstup.
Postele majú viac ako tridsať rokov, sú staré a ohrozujú zdravie pacientov aj personálu. Až 60 percent z nich nevyhovuje a nedajú sa polohovať, ukázal v lete prieskum Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
Najhoršia situácia je v Bratislave. Najmä veľké nemocnice proti prieskumu protestovali, ukázala ich iba trenčianska fakultná nemocnica. (Juraj Koník)
