BRATISLAVA. "Tá súčasná nie je dobrá, pretože pri nej vždy budú súťažiť silné politické strany, koho si presadia s predstavou, že možno im táto voľba v budúcnosti v niečom pomôže," konštatoval v rozhovore pre TASR.
Zmena zákona o generálnej prokuratúre by tak priniesla viackolovú voľbu. Každá okresná prokuratúra by navrhla jedného kandidáta, z ktorých osem krajských prokuratúr zvolí v tajnom hlasovaní po jednom uchádzačovi. Parlament z nich vyberie dvoch alebo troch a konečné slovo by mala hlava štátu.
"Určite by sa cez medzery v zákone tam dostali prostredníctvom politického vplyvu nejakí kandidáti, ale nie v takej forme ako teraz. Je to úplne racionálne a takáto voľba by bola aj pre občanov oveľa prijateľnejšia," myslí si prezident.
Nutnosť takejto reformy naznačoval aj v diskusiách s politickými predstaviteľmi. Potvrdil svoju pripravenosť k ďalším rozhovorom, dokonca by takýto zákon pripravil, ktorý by si následne mohla osvojiť vláda alebo poslanci. "Len to potom ešte musí prejsť v Národnej rade," dodal.
Je presvedčený o tom, že to, že Slovensko dnes nemá generálneho prokurátora, nie je jeho vina, keďže politické strany vedeli o jeho voľbe, ale nechali to na poslednú chvíľu.
"V parlamente tak vytvorili doslova situáciu politického boja, ktorá strana presadí svojho uchádzača. Hneď po prvej voľbe som povedal, že ani jeden z tých kandidátov by nemal kandidovať do ďalšieho kola," uviedol s tým, že dodnes nie sú na Ústavnom súde (ÚS) SR vyriešené podania tak Jozefa Čentéša ani Dobroslava Trnku.
Čentéš napadol nečinnosť prezidenta pri jeho vymenovaní a zároveň žiadal, aby ÚS prikázal hlave štátu vymenovať ho za šéfa prokurátorov. "To by jeden právnik nemal napísať, aby Ústavný súd určil prezidentovi dátum, dokedy ho má vymenovať," podčiarkol Gašparovič. Trnka napadol voľbu generálneho prokurátora v NR SR zo 17. mája.
Napriek tomu, že parlament Čentéša zvolil, najvyšší ústavný činiteľ ho nevymenuje dovtedy, pokiaľ nebudú v týchto podaniach známe rozhodnutia ÚS. "Nemám nič proti pánovi Čentéšovi, ani proti pánovi Trnkovi, ale myslím si, že ani jeden z nich by už nemal na túto funkciu kandidovať," podčiarkol s tým, že v ich prípade nejde o osoby ako také, ale o to, že sú v pozícii politických subjektov.
S reformou súdnictva tak, ako ju rozbehla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, nie je vo všetkom spokojný. "Tu v globále vznikla situácia, keď najmä politici s veľkým prispením niektorých politológov a novinárov vytvorili dve kategórie sudcov, a to opozičných a koaličných," pripomenul.
Ako zdôraznil, súdnictvo nemôže fungovať na platforme, aby sudcovia stáli proti sebe. Preto do budúcnosti privíta všetko, čo umocní postavenie ich nezávislosti, ale nie od všetkého, keďže ako upozornil, sudca je závislý od ústavy a zákonov. "Závisí najmä od dôvery občana a to u nás, žiaľ, v súčasnosti nie je," podotkol.
Niektoré legislatívne normy, ktoré pripravil rezort spravodlivosti, síce vrátil, avšak vie prijať tie pozitívne. "Ale ak je niektorá urobená nie preto, aby napríklad zlepšila fungovanie Najvyššieho súdu SR, ale dostala odtiaľ nejakého človeka, tak je to zlé. Odlišujem zákony, ktoré sa robia pre reformu a tie, ktoré sa robia z trucu," vysvetlil prezident.
