Zjednodušený a množstvom legiend opradený príbeh znie nasledovne – na oblohe sa mala zjaviť hviezda, ktorá mala troch mudrcov, mágov či kráľov z Perzie (Gašpara, Melichara a Baltazára) doviesť do Betlehema, kde sa narodil Ježiš Kristus. Ako prví pohania sa mu poklonili v maštali, uznali ho za Pána a priniesli aj vzácne dary. Šiesty január je teda dňom, keď sa slávi sviatok Zjavenia Pána, v povedomí väčšiny známejší ako sviatok Traja králi.
Legenda, tradícia, ľudová slovesnosť
„Evanjelická cirkev augsburského vyznania v tento deň slávi zjavenie Krista Pána mudrcom. Rozdiel medzi nami a rímskokatolíkmi spočíva v tom, že my sa držíme textu Biblie, ktorý nehovorí o žiadnych menách, ich počte či hodnosti. Z toho, že v evanjeliu podľa Matúša sa píše o troch daroch, sa dá usudzovať, že mohli byť traja, ale nie je to isté. Preto by som ostal len pri tom, že za dieťatkom prišli mudrci z východu. Mená, počet ani hodnosti by som nespomínal, ide o legendu,“ začína vysvetľovať evanjelický farár Ivan Mucha z Málinca.
Katolícky kňaz Marek Vadrna z Marianky však tiež potvrdzuje, že „evanjelium naozaj nehovorí nič o hodnosti, menách ani o počte mágov, ktorí sa dovtedy zaoberali skúmaním hviezd. Je to skôr stredoveká tradícia a v niektorých aspektoch otázka ľudovej slovesnosti.“ Údajné pozostatky spomínaných pánov majú byť uložené v katedrále v Kolíne nad Rýnom, kam ich dal začiatkom 12. storočia previezť cisár Fridrich Barbarossa.
V snahe zabiť Ježiša dal vyvraždiť chlapcov
Mucha vraví, že keď sa o príchode mudrcov do Betlehema dozvedel kráľ Herodes, dal si ich predvolať. „Od svojich špiónov vedel, že nejakí muži sa zďaleka prišli pokloniť Kristovi. Pochytil ho šialený strach, že ho vytlačí z trónu, vôbec nechápal, že v prípade Ježiša ide o úplne iné kráľovstvo,“ vraví Mucha a dodáva, že mudrci mu miesto neprezradili. „Naopak, varovali Máriu a Jozefa, aby opustili mesto . Tí sa uchýlili do exilu v Egypte.“
Herodes však ako tyran, ktorý neváhal zavraždiť aj množstvo príbuzných (okrem iných aj synov, manželku, jej matku a starého otca), nechcel riskovať. „Keď zistil, kde približne by dieťa mohlo byť, poslal vojakov do Betlehema. Nebol si však istý vekom, a tak nariadil vyvraždenie všetkých chlapcov do dvoch rokov,“ pokračuje v príbehu evanjelický farár Mucha.
„Túto udalosť pritom predpovedal už text Starej zmluvy, kde sa nachádza Jeremiášovo proroctvo o tom, že Ráchel oplakáva svojich synov, ale ich už niet. Už vopred sa teda dalo čakať, že keď príde nový kráľ, niekto sa ho bude snažiť zničiť. Za Herodesovu nenávisť a túžbu po moci zaplatili životom nevinné deti,“ dodáva Mucha.
V evanjelických cirkevných zboroch sa teda 6. januára konajú slávnostné služby Božie, v rámci ktorých sa pripomína história. Podľa Muchu „na jednej strane ide o radostnú udalosť, že mudrci ukázali aj pohanskému svetu, kto je skutočný kráľ, na druhej strane je ten deň smutnou pripomienkou toho, čo sa môže stať, ak sa k moci dostanú zlí ľudia.“
Dary, ktoré mudrci Ježiškovi priniesli, teda zlato, kadidlo a myrha, boli v tej dobe mimoriadne hodnotné, dávali sa len kráľom. „Pohania teda už vzácnymi darmi dali najavo, za koho ho majú. Usudzuje sa, že najmä zlato jeho rodine pomohlo prežiť exil v Egypte,“ vysvetľuje evanjelický farár.
Oslavujú sa tri zázraky
Katolícky kňaz Marek Vadrna v súvislosti s tým, že mudrci boli prví pohania, ktorí uverili v Ježiša, tvrdí, že celé posolstvo spočíva v tom, že spása nepatrí len Židom. „Evanjelista tu zdôrazňuje, že Kristus prišiel pre všetkých a bude sa ohlasovať aj pohanom.“ V západných krajinách sa zvykne jeden z mudrcov zobrazovať aj ako černoch. Podľa Vadrnu je to logické, „pripomína mi to práve univerzálnosť spásy. Kristus je tu pre všetky národy a rasy.“
V sviatku Zjavenia Pána sa oslavujú a pripomínajú tri zázraky, prostredníctvom ktorých sa dal Boh spoznať vo svojom synovi – prvým je hviezda, ktorá mudrcov doviedla k jasličkám, druhým premenenie vody na víno na svadbe v Káne Galicejskej, tretím krst Ježiša Krista v Jordáne. „Tak ukázal svoju moc a ľudia v neho mohli uveriť,“ hovorí Vadrna.
Rímskokatolícki kňazi chodia 6. januára posväcovať príbytky ľudí, keď nad dvere či na zárubňu píšu heslo v duchu „Kristus nech žehná tento dom“. Ide o preklad z latinského „Christus mansionem benedicat“, z ktorého sa odvodzuje aj nápis v tvare 20-C+M+B-12, kde prvé a posledné dve číslice zobrazujú aktuálny rok. Iné zdroje uvádzajú, že C, M a B sú prvé písmená mien troch mágov. Podľa Vadrnu je to chybné vysvetlenie, prikláňa sa k tomu, že skratka je tvorená z latinských slov. Evanjelická cirkev domy neposväcuje, Mucha to vysvetľuje práve tým, že mená mudrcov sú fiktívne.
Kým pre evanjelikov je posledným vianočným sviatkom 6. január ako deň Zjavenia Pána mudrcom, po ktorom nasledujú nedele po zjavení, ktorých počet sa mení, u rímskokatolíkov sa vianočné obdobie končí prvou nedeľou po Troch kráľoch, keď sa slávi Krst Pána. „Sviatok Troch kráľov je pre katolíkov prikázaným sviatkom, v rámci ktorého musia navštíviť bohoslužbu, pričom nesmú konať služobnú prácu,“ uzatvára Vadrna.
