BRATISLAVA. Novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorá zmrazuje poslancom, členom vlády, prezidentovi či generálnemu prokurátorovi od nového roku plat na súčasnej úrovni, ostane bez podpisu prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Ten už skôr právnu normu parlamentu vrátil aj s pripomienkou, no poslanci mu nevyhoveli a novelu schválili v pôvodnom znení. Hlava štátu má následne právo zákon nepodpísať, no na jeho vstupe do účinnosti to už nič nezmení.
Od nedele 1. januára tak budú mať zmrazené platy poslanci NR SR, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu, generálny prokurátor, obmudsman, vedúci ostatných ústredných orgánov štátnej správy a štátni zamestnanci vo verejnej funkcii. Sudcovia sú výnimkou. V súčasnosti sa platy poslancov upravujú v závislosti od výsledkov hospodárenia štátu. Vzorec presadil bývalý predseda NR SR a líder SaS Richard Sulík. Keďže sa deficit oproti vlaňajšku zníži, členovia snemovne si pôvodne mali prilepšiť o stovky eur.
Súčasťou zákona je tiež novinka, že nárok na odstupné vo výške dvoch mesačných platov bude mať len ten poslanec, ktorý vykonával mandát aspoň päť mesiacov. Na úrovni tohto roku ostanú aj náklady na poslaneckých asistentov a prevádzku poslaneckých kancelárií.
Gašparovič namietal v novele ustanovenie, podľa ktorého bude mať poslanec nárok na plat už odo dňa zvolenia a nie až od momentu, kedy zloží sľub, ako to bolo doteraz. Podľa zákona o rokovacom poriadku poslanec začína vykonávať svoj mandát až zložením sľubu.
Gašparovič preto upozornil, že ak by zákonodarca odmietol sľub zložiť alebo by ho zložil s výhradou, podľa ústavy to má za následok stratu mandátu. Jeho mzda by mu však už mohla byť vyplatená. Túto pripomienku prezidenta podporilo len sedem poslancov. Plat členovi snemovne tak po novom bude platiť už odo dňa jeho zvolenia.
