BRATISLAVA. Pád vlády nebol podľa prezidenta SR Ivana Gašparoviča pre občanov, ani pre Slovensko dobrou správou, najmä vo vzťahu k Európskej únii a v situácii ekonomickej krízy. To, že vláda skončí vedel prezident ešte pred jej pádom.
Podľa dohody s premiérkou Ivetou Radičovou však mala premiérka prezidentovi doručiť abdikáciu.
"Premiérka bola za mnou ešte pred mojou cestou do Indonézie, kde mi povedala, že mi chce doručiť abdikáciu.
Po rozhovore s ňou, že ozaj treba urobiť všetko preto, aby vláda ostala, sme sa dohodli, že bude ďalej rokovať, najmä s predstaviteľmi SaS. Musím povedať, že počas môjho pobytu v zahraničí ma každý deň niekoľkokrát telefonicky informovala ako prebiehajú rozhovory," konštatoval v rozhovore pre agentúru SITA prezident Ivan Gašparovič.
Prezident preto nepredpokladal, že predsedníčka vlády spojí 11. októbra hlasovanie o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu s vyslovením dôvery vláde. Dozvedel sa o tom nadránom počas oficiálnej návštevy Indonézie.
Prezident Gašparovič preto následne 14. októbra odvolal celý kabinet a Národná rada SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby budú 10. marca 2012.
To, že vláda nebude stabilná, sa podľa hlavy štátu ukázalo hneď po jej vymenovaní. "Niektoré názory na fungovanie Slovenska vo vzťahu k Európskej únii, niektoré názory poslancov a signály o tom, že ich niekto chce uplácať a hľadať si nejaké cesty popularity, ukazovali, že vláda si bude vyžadovať ozaj veľmi silnú premiérsku ruku," ktorá zaistí politickú dohodu v prospech Slovenska, zdôraznil prezident.
Dočasný kabinet je obmedzený
Úprava Ústavy SR, ktorá umožnila vláde po vyslovení nedôvery fungovať až do predčasných volieb, pridala prezidentovi kompetencie, podľa Ivana Gašparoviča však neznamená vznik akéhosi poloprezidentského systému na Slovensku.
"Naša republika je parlamentnou demokraciou, kde je rozdelená právomoc medzi parlament, vládu a prezidenta. Áno, zmenou ústavy, respektíve doplnením ústavy som nadobudol právomoci, kde mám aktívnejšiu kontrolu nad vládou," konštatoval prezident.
Mandát dočasného kabinetu je totiž obmedzený. Niektoré ústavné funkcie sú vláde bez dôvery upreté celkom a kompetencie vyplývajúce zo zákonov môže vykonávať len so súhlasom hlavy štátu.
Prezident: Mám väčšiu zodpovednosť
Prezident môže, ako tvrdí Ivan Gašparovič, dočasnej vláde "povedať, o čom nesmie rozhodovať, na druhej strane jej zase nemôže zakázať rozhodovať o tých otázkach, ktoré aj doteraz vláda plnila vo vzťahu k parlamentu, teda predkladať napríklad zákony".
Ako dodal, "ale tým pádom mám oveľa väčšiu zodpovednosť. Zodpovednosť aj za niektoré činnosti, ktoré si myslím, že ani by som nemusel mať, ale rozhodli o tom predstavitelia politických strán tým, že to do ústavy dali. Napríklad povoľovanie ciest zahraničných, či už ministrom alebo štátnym tajomníkom".
Poloprezidentský systém by bol podľa hlavy štátu iný, určite by v ňom mal aj prezident legislatívnu aktivitu, mohol by zákony nielen odpisovať či vrátiť parlamentu, ale ich aj iniciovať.
Kompetencie sú len dočasné
Ústavu Slovenskej republiky otvárať netreba, myslí si prezident. "Je ústavou modernou a dobrou. Ale samozrejme v živote nastávajú skutočnosti, ktoré nepredpokladáte ani vy a nepredpokladal ani ústavodarca, keď ústavu pripravoval," zdôraznil Gašparovič.
Dôkazom je aj kríza na politickej scéne po páde vlády, ktorá viedla k nedávnej úprave ústavy. Silnejšie kompetencie prezidenta sú len dočasné a skončia sa vymenovaním riadnej vlády po voľbách, pripomenul prezident, ktorý je presvedčený, že v budúcnosti takéto riziko už nenastane.
Či sa tak stane, bude záležať nielen na politických stranách, ale hlavne na voličovi, ktorý je však na Slovensku v poslednom období dosť pasívny, "nerád si vyhodnocuje dôsledky svojho rozhodnutia pri voľbách".
Ako dodal prezident v rozhovore pre SITA, verí, že jesenná kríza na politickej scéne voličov vyprovokuje, donúti ich uvedomiť si, že potrebujeme stabilnú vládu.
