AKTUALIZOVANÉ 17:54

Prezident ocenil prácu 14 slovenských osobností

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy dostal historik Ladislav Deák, športovec Bohumil Golian a lekár Ladislav Macho.

Prezident Ivan Gašparovič.(Zdroj: SITA)

BRATISLAVA. Prezident Ivan Gašparovič pri príležitosti 19. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania. Ocenil nimi prácu 14 osobností z rôznych sfér spoločenského života.

V historickej budove Národnej rady SR v Bratislave si prevzali jedno z vysokých ocenení - Rad Ľudovíta Štúra I., II. a III. triedy a Pribinov kríž I. a II. triedy. Vyznamenania sa tento rok ušli len mužom.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy udelil prezident zosnulému historikovi Ladislavovi Deákovi za mimoriadne zásluhy a celoživotný prínos k rozvoju kultúry, osobitne v oblasti historických vied.

Rovnaké ocenenie získal za mimoriadne zásluhy o rozvoj športu aj športovec Bohumil Golian.

Za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne v oblasti experimentálnej endokrinológie, si Rad Ľudovíta Štúra I. triedy odniesol tiež lekár Ladislav Macho.

Šesť osobností získalo Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. Prezident ho udelil agrárnemu ekonómovi Gejzovi Blaasovi za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne za celoživotné vedecké dielo v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva.

Ďalej lekárovi Svetozárovi Dluholuckému za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne o rozvoj zdravotnej starostlivosti o dieťa.

Vedec v oblasti mikrobiológie Libor Ebringer si toto ocenenie odniesol za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti mikrobiológie a genetickej toxikológie a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy udelil prezident aj zosnulému právnikovi Vojtechovi Hatalovi za jeho mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj školstva, osobitne ústavného zákonodarstva.

Rovnaké ocenenie udelil in memoriam sociológovi a kulturológovi Alexandrovi Hirnerovi za mimoriadne zásluhy a celoživotný prínos v oblasti sociológie a kulturológie a pozdvihnutie národného povedomia.

a mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia, osobitne v oblasti architektúry, dostal ocenenie aj architekt Ivan Matušík.

Starosta obce Nesvady a súčasne člen Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Haris si odniesol Rad Ľudovíta Štúra III. triedy. Prezident mu ho udelil za mimoriadne zásluhy o rozvoj územnej samosprávy.

Pribinovým krížom I. triedy ocenila hlava štátu vedeckého pracovníka v oblasti elektrotechniky Jozefa Budaya.

Ocenenie získal za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj, osobitne za zásluhy o zvyšovanie konkurenčnej schopnosti priemyslu v oblasti elektrotechniky.

Trom osobnostiam sa ušiel Pribinov kríž II. triedy. Herec a pedagóg Jozef Adamovič ho získal za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj a archeológ Karol Pieta za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj, osobitne v oblasti historických vied a archeológie.

Prezident rovnaké ocenenie udelil aj zosnulému hercovi Gustávovi Valachovi za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj.

Gašparovič poďakoval vyznamenaným za ich prácu a prínos pre spoločnosť a zdôraznil, že Slovensko potrebuje ľudí ako sú oni.

"Pre každú krajinu je šťastím, keď sa môže spoľahnúť na vzácnych ľudí. Ľudí morálnych hodnôt, nadradených nad vlastné záujmy. Bolo mi cťou stretnúť sa s vami a odovzdať vám vyznamenania. Naša spoločnosť nimi vyzdvihuje vaše zásluhy," adresoval oceneným.

Štátne vyznamenania sú rady (vyššie) a kríže (nižšie). Prezident udeľuje aj Rad Andreja Hlinku, Kríž Milana Rastislava Štefánika a Medailu prezidenta.

ico

Stručné profily ocenených osobností:

Ladislav Deák historik

Narodil sa 13. januára 1931 v Markovciach v Michalovskom okrese. Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave roku 1957 pôsobil ako učiteľ, od roku 1962 ako vedecký pracovník v Ústave dejín socialistických krajín SAV. Hlavnou témou jeho vedeckého bádania boli otázky bezpečnostného systému v strednej Európe v medzivojnovom období 1919-1939 a od polovice 80. rokov 20. storočia maďarsko-slovenské vzťahy. Je autorom a spoluautorom 15 knižných publikácií, okrem toho publikoval približne 50 vedeckých štúdií. Zastával viaceré funkcie v odborných i stavovských organizáciách, vrátane funkcií v bilaterálnych medzištátnych a expertných komisiách historikov. Patril k profilujúcim historikom 20. storočia na Slovensku. Zomrel 16. novembra 2011.

Prezident Slovenskej republiky udelil Ladislavovi Deákovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy a celoživotný prínos k rozvoju kultúry, osobitne v oblasti historických vied.

Bohumil Golian športovec

Najúspešnejší hráč v histórii slovenského volejbalu sa narodil 25. marca 1931 v Moštenici. Je strieborný olympijský medailista z japonského Tokia v roku 1964 a bronzový z Mexika v roku 1968. Dodnes je jediným Slovákom s dvoma olympijskými kovmi z letného kolektívneho športu. Okrem toho je dvojnásobným majstrom sveta z rokov 1956 a 1966. V zbierke trofejí má aj dve striebra z Majstrovstiev sveta (MS) a jedno z Majstrovstiev Európy (ME). Celý svoj život zasvätil volejbalu nielen ako aktívny hráč, ale aj ako tréner a vysokoškolský pedagóg. Slovenská volejbalová federácia ho právom vyhlásila za nášho najlepšieho hráča 20. storočia.

Prezident Slovenskej republiky udelil Bohumilovi Golianovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj športu Slovenskej republiky.

Ladislav Macho - lekár

Narodil sa 19. augusta 1930 v Modre. Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave nastúpil na Endokrinologický ústav SAV. V rokoch 19911995 bol riaditeľom ústavu. Vo svojej vedeckej práci sa zameral na výskum a funkcie endokrinného systému počas ontogenézy. Medzi jeho najvýznamnejšie vedecké výsledky patria dôkazy o existencii kritických periód vo vývoji endokrinných žliaz. Jeho vedecké výsledky boli ocenené mnohými vyznamenaniami.

Prezident Slovenskej republiky udelil Ladislavovi Machovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne v oblasti experimentálnej endokrinológie.

Gejza Blaas agrárny ekonóm

Narodil sa 14. novembra 1942. Vyštudoval Prevádzkovo ekonomickú fakultu Vysokej školy poľnohospodárskej (VŠP) v Nitre. Svoju profesijnú kariéru zasvätil Výskumnému ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave, kde pracoval viac ako 40 rokov. Ako vedecký pracovník sa venoval výskumu sociálno-ekonomických činiteľov rozvoja poľnohospodárstva a vidieka. Po roku 1989 spolupracoval na rôznych medzinárodných projektoch, ktoré sa týkali transformácie poľnohospodárstva. V rokoch 20052007 bol podpredsedom výboru OECD pre poľnohospodárstvo. Je členom Európskej asociácie poľnohospodárskych ekonómov a viacerých vedeckých rád.

Prezident Slovenskej republiky udelil Gejzovi Blaasovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne za celoživotné vedecké dielo v oblasti ekonomiky poľnohospodárstva.

Svetozár Dluholucký profesor medicíny

Narodil sa 9. novembra 1940 v Martine. Celý jeho život je spojený s pomocou druhým. V rokoch 1974-1990 pôsobil ako krajský odborník Stredoslovenského kraja pre pediatriu Ministerstva zdravotníctva SR. Má veľkú zásluhu na tom, že v 70-tych rokoch minulého storočia klesla, vďaka očkovaniu a kvalitnej primárnej starostlivosti, dojčenská úmrtnosť v Stredoslovenskom kraji na najnižšiu priečku na Slovensku. Venoval sa aj otázke dozrievania pľúc u nezrelých novorodencov. S menom profesora Dluholuckého je spojená prvá imuno-supresívna liečba s použitím anti-metabolitov pri kolagenóze v detskom veku v ČSSR, ako aj prvé použitie distenčnej liečby (Gregoryho box) u nezrelých detí či vytvorenie liečebného protokolu pre otravy muchotrávkou zelenou, ktorý umožňuje liečenie bez následkov. Stál pri zrode laktačného programu, ako aj pri zavedení systému rooming-in na gynekologicko-pôrodníckom oddelení.

Prezident Slovenskej republiky udelil Svetozárovi Dluholuckému Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne o rozvoj zdravotnej starostlivosti o dieťa.

Libor Ebringer - vedec v oblasti mikrobiológie

Narodil sa 3. februára 1931 v Bratislave. Absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde aj profesionálne pôsobil. Od roku 1962 sa špecializuje na výskum mikroorganizmov. Najcennejšími výsledkami z jeho výskumov sú originálne práce o nových účinkoch antibiotík. V oblasti mikrobiológie dosiahol zákaz používania zdravotne rizikovej látky v potravinách. Je držiteľom dvoch patentov a autorom prvého slovenského probiotického preparátu. Od roku 2002 sa venuje probiotickým vlastnostiam tradičnej bryndze, o ktorej dokázal, že sa vyznačuje vzácnymi zdravotne prospešnými vlastnosťami. Profesor Ebringer významne prispel k tomu, že Európska únia schválila 17. júla 2008 slovenskú bryndzu ako náš tretí chránený výrobok.

Prezident Slovenskej republiky udelil Liborovi Ebringerovi Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti mikrobiológie a genetickej toxikológie a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

Vojtech Hatala právnik

Narodil sa 17. apríla 1930 v Trnave. Profesor Vojtech Hatala bol významným slovenským právnikom, priekopníkom a zakladateľom teórie trestného práva. Ako jediný v bývalom Československu rozpracoval kriminologickú teóriu motívu trestného činu. Angažoval sa za zrušenie trestu smrti. Bol spoluautorom ústavného zákona o súdoch a prokuratúrach, ústavného zákona o československej federácii. V roku 1968 nesúhlasil s okupáciou Československa. Na znak protestu a nesúhlasu sa vzdal poslaneckého mandátu Slovenskej národnej rady (SNR) a funkcie predsedu Ústavnoprávneho výboru. Vtedajší režim na tento jeho krok reagoval tým, že ho zbavil všetkých pedagogických a vedeckých funkcií. Zomrel 21. novembra 1985 v Bratislave.

Prezident Slovenskej republiky udelil Vojtechovi Hatalovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam za mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj školstva, osobitne ústavného zákonodarstva.

Alexander Hirner - vedec v oblasti sociológie a kulturológie

Narodil sa 13. decembra 1911 v Smoleniciach. Svoju profesionálnu činnosť začal v roku 1941 v Matici slovenskej (MS) v Martine. Bol prvým, kto sa po 2. svetovej vojne habilitoval na bratislavskej katedre v odbore všeobecnej sociológie. Nestrácal svoju vieru v silu a vplyv intelektu ani potom, keď bola sociológia ako veda po roku 1948 zavrhnutá a sociológov stihol osud intelektuálnych vydedencov doby. Za svoju činnosť v Slovenskom národnom povstaní (SNP) dostal štyri štátne vyznamenania. Alexander Hirner bol jedným z najerudovanejších slovenských sociológov v jej doterajšej histórii. Zomrel 17. novembra 1987 v Bratislave.

Prezident Slovenskej republiky udelil Alexandrovi Hirnerovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy a celoživotný prínos v oblasti sociológie a kulturológie a pozdvihnutie národného povedomia.

Ivan Matušík - architekt

Narodil sa 12. júla 1930 v Bratislave. Patrí medzi významné osobnosti slovenskej modernej architektúry. Svoju rozsiahlu tvorbu, ktorá je inšpirovaná domácou zemitosťou a svetovým funkcionalizmom orientoval na požiadavky občanov. Projektoval obchodné domy, hotely, tržnice, plavárne či mestské centrá. Jeho tvorbu poznajú za hranicami Slovenska a mnohí turisti prichádzajú do Bratislavy, aby videli jeho funkcionalistické stavby napríklad budova bývalého bratislavského obchodného domu Prior (dnes MY) a hotela Kyjev v Bratislave alebo obchodné centrum Slimák. Jeho tvorivá aktivita však neustáva ani v novom storočí. Ivan Matušík prináša originálnu filozofiu bytových stavieb.

Prezident Slovenskej republiky udelil Ivanovi Matušíkovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne celoživotné zásluhy o rozvoj kultúry a umenia, osobitne v oblasti architektúry.

Jozef Haris - starosta obce Nesvady, člen Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)

Narodil sa 28. augusta 1944 v Nových Zámkoch. Absolvoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe (ČR). Od roku 1976 sa venuje verejnej správe na rôznych stupňoch. Je jedným zo zakladajúcich členov ZMOSu a dlhoročným aktívnym členom Predsedníctva ZMOSu. Osobne sa podieľal na najvýznamnejších a rozhodujúcich procesoch verejnej správy počnúc vznikom miestnej územnej samosprávy na Slovensku, cez budovanie a prehlbovanie samosprávnej demokracie, ako aj za presadzovanie reformy a modernizácie verejnej správy. Od roku 1990 je starostom obce Nesvady.

Prezident Slovenskej republiky udelil Jozefovi Harisovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj územnej samosprávy.

Jozef Buday - vedecký pracovník v oblasti elektrotechniky

Narodil sa 19. marca 1951 v Prosnom, v okrese Považská Bystrica. Absolvoval elektrotechnickú fakultu so zameraním na odbor elektrotechnológia experimentálna elektrofyzika. Pracoval na mnohých úlohách RVT ako riešiteľ a spoluriešiteľ. Úspešne pracoval aj v rôznych zväzoch, radách, výboroch, komisiách a vedeckých organizáciách. V roku 2009 mu bola udelená cena podpredsedu vlády a ministra školstva SR za celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky.

Prezident Slovenskej republiky udelil Jozefovi Budayovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky, osobitne za zásluhy o zvyšovanie konkurenčnej schopnosti priemyslu Slovenskej republiky v oblasti elektrotechniky.

Jozef Adamovič herec, pedagóg

Narodil sa 23. apríla 1939 v Trnave. Prvé filmové i divadelné úlohy stvárnil už počas vysokoškolského štúdia tak úspešne, že ho v roku 1960 prijali do Slovenského národného divadla (SND), kde pôsobil tridsať rokov. Vytvoril približne 60 divadelných postáv v tituloch ako napríklad Sen noci svätojánskej, Kráľ Lear a ďalšie. Bohatá je aj jeho filmová a televízna tvorba. Začala sa v 60-tych rokoch 20. storočia českým filmom Valčík pre milión, pokračovala titulmi ako napr. Majster kat (1966) a vyvrcholila v roku 1971, keď dostal hlavnú úlohu grófa Mórica Beňovského, v koprodukčnom televíznom seriáli Vivat Beňovský!. Na svojom konte má 120 televíznych inscenácií, seriálov a filmových projektov. Herecké majstrovstvo odovzdáva dodnes aj ako pedagóg svojim študentom.

Prezident Slovenskej republiky udelil Jozefovi Adamovičovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.

Karol Pieta archeológ

Narodil sa 17. novembra 1941 v Nitre. Vysokoškolské vzdelanie ukončil na Masarykovej univerzite v Brne (ČR). Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre a jeho vedecký záujem siaha od Keltov a Germánov až po skorý stredovek. Medzi jeho úspechy patrí definovanie dvoch archeologických kultúr. Venuje sa aj experimentálnej archeológii a počiatkom kresťanstva. Medzi jeho veľké projekty patrí napríklad Liptovská Mara, kde vybudoval aj náš prvý archeoskanzen, alebo dnes už známu Bojnú. Od roku 2004 je vedúcim Kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Falaika v Perzskom zálive, zameranej na výskum starokresťanskej osady. Je autorom rekonštrukcie keltského opevnenia v rakúskom Hainburgu. Je tiež autorom a spoluautorom ôsmich monografií a autorom troch stoviek odborných štúdií.

Prezident Slovenskej republiky udelil Karolovi Pietovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v oblasti historických vied a archeológie.

Gustáv Valach herec

Narodil sa 16. marca 1921 v Hontianskych Nemciach. Už ako študent hrával ochotnícke divadlo. Od divadelnej sezóny rokov 1946/1947 bol členom činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Na divadelných doskách stvárnil desiatky postáv, pričom mnohé z nich nám ostali navždy v pamäti. Prvú filmovú úlohu stvárnil vo filme Biela tma. Od druhej polovice 60-tych rokov minulého storočia sa pravidelne objavoval aj v českých filmoch. Za svoje hlboké náboženské presvedčenie musel v roku 1959 opustiť súbor SND. Jeho posledná filmová úloha bola v slovenskej televíznej dráme Balada o mŕtvych očiach. Zomrel vo veku 81 rokov 26. apríla 2002 v Bratislave.

Prezident Slovenskej republiky udelil Gustávovi Valachovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.


zdroj: Kancelária prezidenta SR

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 11 047
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 164
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 6 088
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 318
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 115
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 4 826
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 126
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 3 027
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 195
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 028

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Najnebezpečnejší text na facebooku napísal jeho zakladateľ

Mark Zuckerberg chce použiť silu firmy na to, aby zmenil podobu našej spoločnosti. Bol by veľmi nebezpečným spasiteľom.

BLOG TRANSPARENCY

Ombudsmanka: Lajčák opakovane porušoval ústavu

V zdôvodnení vysvetľuje, čo ministerstvo nespravilo.

EKONOMIKA

Dodávateľ nemocníc dostal pokutu za biele kone z Cypru

Prvý postih za neprehľadnú vlastnícku štruktúru je právoplatný.

Neprehliadnite tiež

Česká NOVA odchádza zo Slovenska a vyhráža sa žalobami

České stanice Novy by mali na Slovensku skončiť, Prima ešte rokuje.

Žitňanská nechce, aby sa protiextrémistická novela zneužívala v boji o voliča Kotlebu

Sulík chce dať pre hlasovanie poslancov SaS podanie na ústavný súd, ministerka hovorí o účelovosti.

Dubovcovej posledná správa. Chce lepšiu ochranu pred mučením, pitnú vodu všetkým

Opäť odporučila, aby politici zabezpečili nezávislosť úradu aj z hľadiska finančných, organizačných i personálnych otázok.

Z vládnej letky vyradili posledný Jak-40, skončí v Žiline

Kaliňák informoval, že Slovensko tento rok dokončí obnovu vládnej letky.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop