Vašečka: Slovenský volič má pocit, že šediny znamenajú múdrosť
BRATISLAVA 4. augusta (SITA) - Slovenskí voliči sú na jednej strane unavení tvárami, ktoré vidia na politickej scéne od roku 1990, no nové tváre sa podľa sociológa Michala Vašečku presadzujú veľmi ťažko. Ako uviedol pre agentúru SITA, príčinou je aj nepru
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
žnosť štandardných strán meniť svojich rozhodujúcich aktérov, ale aj nízky vek skutočných nových tvárí. Voliči si pod "novou tvárou" predstavujú najmä mladého politika vo veku 30 až 35 rokov, ktorí sa však nedokážu presadiť. Slováci si totiž myslia, že šediny znamenajú múdrosť. "Celkom to však neplatí, najmä nie v krajine, ktorá do roku 1989 nemala prirodzenú vnútornú dynamiku", dodal Vašečka. Mnohí mladí politici sú podľa neho omnoho lepšie pripravení na vysokú politiku ako niektorí šesťdesiatnici. Je zaujímavé, že v nedávnom prieskume agentúry Polis Slovakia väčšina voličov nezaznamenala nové tváre v politike aj napriek tomu, že ich príchod deklarovali dve relatívne čerstvé strany, Smer a ANO. V prípade ANO je však problémom jej spojenie s najväčšou súkromnou televíziou na Slovensku. Pre občanov nová tvár znamená človek, ktorý doposiaľ na politickej scéne vôbec nevystupoval. Byť na čele veľkej televízie však znamená pôsobiť v politike, i keď nepriamo, a preto občania neregistrujú predstaviteľov ANO ako nových politikov, tvrdí sociológ. Smer je podľa Vašečku stále do značnej miery stranou jedného muža, i keď v poslednom období sa snaží presadzovať aj iné tváre. Napríklad nedávno sa v médiách často objavoval Roman Václavík, avšak mnohí odborníci mali pocit, že predseda Smeru Robert Fico žiarlil na istú konkurenciu. "Fedor Flašík sa skutočne marketingovým spôsobom snaží predávať jeden produkt, ktorým je Fico a do toho nezapadajú iné nové tváre. Aj keď je dobré povedať o abstraktných nových tvárach, ale už konkrétne ich ukazovať nie je v súlade s koncepciou tejto PR agentúry, ktorá nefunguje úplne štandardne ako politická strana", dodal. Občania sa v spomínanom prieskume mali vyjadriť aj k tomu, či možno slovenskú politickú scénu nazvať štandardnou. Až 71 % respondentov odpovedalo záporne. Podľa Vašečku sa Slovensko od volieb v roku 1992 kvalitatívne mení od stabilnej štandardnej politickej scény, ako fungovala v rokoch 1990 až 1992 ku politickej scéne, na ktorej výrazne dominujú neštandardné politické strany a populisti. "Najvážnejšie pre demokraciu však je, že nevznikajú ako politické sily, ktoré by mali svoju víziu fungovania spoločnosti, ale vznikajú a šíria sa za záhadných okolností", uviedol sociológ. S hodnotením štandardnosti slovenskej politickej scény súvisí aj otázka, ktorá strana je štandardnou. Najviac respondentov sa priklonilo ku KDH, SDKÚ, HZDS a SMK. Podľa Vašečku však tým slovenský volič skôr hovorí "o pevnom ukotvení týchto subjektov na slovenskej politickej scéne a nepriamo sa vyjadruje k ich konsolidovanosti." Agentúra Polis Slovakia sa pýtala aj na počet strán, ktoré by mali byť na Slovensku. Väčšina uviedla, že by ich malo byť maximálne 5. Sociológ to vysvetľuje slovami, že respondenti sa tak nepriamo vyjadrili za zachovanie pomerného volebného systému, no zároveň reagovali aj na roztrieštenosť politickej scény na Slovensku, kde má minimálne 7, a za istých okolností až 11 strán šancu dostať sa do parlamentu. Odborníci a radoví občania sa však v jednom zhodujú. "Obom stranám je zrejmé, že takýto parlament bude extrémne roztrieštený a do istej miery nefunkčný", uviedol Vašečka.