Nariadenie upravuje zoznam názvov obcí v jazykoch národnostných menšín, kde žije najmenej 20 percent menšinového obyvateľstva.
BRATISLAVA. Nariadenie vlády týkajúce sa zoznamu názvov menšinových obcí nie je podľa prezidenta Ivana Gašparoviča v súlade so slovenskou legislatívou ani ústavou.
Konkrétne ide nad rámec zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ako aj ústavného článku, ktorý hovorí o tom, že na území SR je štátnym jazykom slovenský jazyk.
Kabinet nariadenie schválil v pondelok 19. decembra po tom, ako ho predtým dvakrát vypustil zo svojho rokovania.
Hlava štátu to chcela aj v treťom prípade, pričom svoje výhrady tlmočila vicepremiérovi Rudolfovi Chmelovi (Most-Híd).
"Povedal mi, že to musí predložiť, lebo to má ako stranícku úlohu, tak sme sa dohodli, že ho predloží až po Novom roku po diskusiách so mnou," povedal Gašparovič v rozhovore pre TASR.
V pondelok sa dozvedel, že sa do programu rokovania návrh nariadenia predsa len dostal.
"Protestoval som u pani premiérky a povedal som jej, nech to zaradí neskôr, že jej k tomu dám písomné zdôvodnenie. Sľúbila, ale urobila inak," podotkol.
Nariadenie upravuje zoznam názvov obcí v jazykoch národnostných menšín, kde žije najmenej 20 percent menšinového obyvateľstva.
Ako priblížil úrad vicepremiéra, pri jeho vypracovaní sa prihliadalo na tradičné názvy príslušných obcí, jazykovedné aspekty problematiky a na všetky historické a spoločenské súvislosti.
Rozhodnutie vlády nepodporil minister vnútra Daniel Lipšic (KDH), ktorý namietal právny rozpor tohto rozhodnutia.
Súčasný zákon podľa neho neumožňuje prijímať nariadenie, ktoré sa týka dvojjazyčných obcí, ktoré majú 20 percent menšinových obyvateľov, ale iba 15 percent, a to až v roku 2021.
