Zemetrasenie, povodeň, náraz meteoritu do Zeme, hackerský útok, ktorý odstaví počítačové siete. Alebo hlboká ekonomická kríza, ktorá zoberie ľuďom prácu a štátu schopnosť ochraňovať svojich občanov.
Žiadny z týchto scenárov síce nie je oveľa pravdepodobnejší ako pred rokmi, no počet ľudí, ktorí sa na ne pripravujú, rastie.
Ako by sme v našich bytoch či domoch vedeli prežiť čo i len týždeň bez elektriny a dopĺňania zásob potravín v najbližšom supermarkete? Nie je až také ťažké predstaviť si, ako bez elektriky čoskoro prestane fungovať aj kúrenie, vodovody, mobily, doprava.
Máte plán, ako by ste sa v takej situácii zachovali?
Od Robinsona až po reality šou
Možno ste ako deti čítali knihy Jaroslava Foglara o Chlapcoch od Bobrej rieky alebo populárneho Robinsona Crusoea od Daniela Defoea. Táto kniha - napísaná vraj podľa skutočnej udalosti – bola vo svojej dobe po biblii druhou najčítanejšou.
Viete kde je sever?
● stromy sú na severnej strane obrastené machmi či lišajníkmi
● pne osamelo stojacich stromov majú na severnej strane hustejšie letokruhy, na južnej strane sú zas dlhšie a silnejšie vetvy
● mraveniská bývajú na južnej strane miernejší sklon
● orientovať sa vieme aj tak, že malú ručičku vreckových hodín nasmerujeme na Slnko. Spojnica sever-juh bude prechádzať v polovici uhla medzi malou ručičkou a číslicou 12
● v prípade krajnej núdze môžeme na orientáciu použiť aj mobil s GPS
Boj o prežitie je tou najarchetypálnejšou situáciou, a tak sa podobné príbehy asi nikdy z povedomia ľudstva nevytratia.
Medzi dnešné hviezdy survivlistov patrí určite 37-ročný Brit Edvard Michael Grylls, prezývaný Bear, ktorý je hlavnou postavou televíznych seriálov Človek proti divočine, Ultimate Survival či Escape to the Legion o výcviku vo francúzskej cudzineckej légii.
Grylls má za sebou skautskú mladosť, už ako 23-ročný vystúpil na Mount Everest, slúžil v SAS ako inštruktor prežitia, k jeho renomé určite prispieva aj to, že sa dostal z ťažkého zranenia, ktoré utŕžil pri zoskoku padákom, ktorý sa neotvoril. Jeho novým televíznym projektom je Worst Case Scenario, ktorý vznikol na základe rovnomennej knihy.
Americkí prepperi
Akými Robinsonmi by sme boli my? Podobné otázky si začína v Amerike klásť niekoľko miliónov ľudí a nielen teoreticky.
Termínom prepper – od slovesa pripravovať sa - sa označuje ten, ktorý sa pripravuje na minimalizáciu následkov akejkoľvek zmeny normálnych podmienok či životného štýlu, pričom sa spolieha len na seba, nie na vládu.
Prepperi sú veľmi rýchlo rastúcou komunitou, Amerika vraj nikdy nezažila niečo také. Majú už svoje miestne organizácie i celosvetové siete, zoznamy útočísk, webové stánky, ale aj vlastnú terminológiu, guruov i celebrity. Niektorí robia svoje prípravy verejne, iní ich pred susedmi skrývajú.
Prví prepperi sa objavili medzi farmármi, tento trend má však už svojich prívržencov aj v predmestských vilových štvrtiach.
Príprava na Koniec sveta ako ho poznáme - v anglickej skratke TEOTWAWKI nie je to už len vecou svalnatých mužov, ktorí sa túžia hrať na vojačikov. S týmto zámerom sa družujú sa už aj mamičky vo sexi tričkách s nápisom Survival is mom´ s job čiže Prežitie je úlohou matiek.
Prepperské hnutie je radikálnym prejavom nedôvery v to, že sa vláda o svojich občanov v prípade núdze postará. Amatérske videá, ktoré sa šíria internetom, ukazujú „oddaných“ prepperov, ako si robia pod domami malé hypermarkety.
Prezentujú sa ako vlastenci, ktorí robia niečo pre záchranu ľudstva. V typicky americkom štýle nezabudnú dodať, že na nákupy potravín použili zľavové kupóny. O technologický level vyššie sú potom ponuky na hypermoderné rúry na slnečnú energiu či náhradné generátory.
Inštruktážne videonahrávky, čo robiť v situáciách núdze, vyzerajú ako dobre mienené susedské rady, často však ide aj o veľmi dobrý biznis. Len za všelijaké záchranné sety dáte stovky dolárov.
Balíčky záchrany
V hantírke tejto skupiny ľudí sa bežne používa výraz BOB (Bug out bag) na označenie balíčka vecí nevyhnutne potrebných na prežitie minimálne počas 72 hodín - vrátanie liekov, kvalitného nožíka, baterky, rádia, hodiniek, PVC vreciek, sviečok, kalendára, lana, zapaľovača, mapy, kempovacieho vybavenia, zdravotnej karty, spacáku, deky či teplého oblečenia.
Kým na škrečkovanie zásob si môže ľahko nájsť prívržencov, o niečo menej atraktívne pôsobí výzva sa zvyšovanie si kondičky. Väčšiu šancu prežiť by mal mať ten, ktorý zodvihne päťdesiat kíl, vie šprintovať aspoň dve minúty a bežať pomalšie ešte aspoň ďalších dvadsať minút.
Skautská „kápézet“ (škatuľka poslednej záchrany)
● rybársky vlasec, háčky a závažia
● skalpel
● drôtená píla
● ceruza, krieda
● papier
● spinky
● tenký drôt
● manganistan draselný
● potreby na šitie, gombičky
● soľ
● igelitové vrecko
● kompas
● náplasť
● liek proti bolesti
● lupa
● sviečka
● zápalky
● žiletka
● gumičky
● kontakty
● lístok s vlastnou adresou
Ráta sa, ak dokážete prejsť turistickým krokom 35 kilometrov po ľubovoľnom teréne nesúc si minimálne 15 kíl v batohu. Netreba však podceňovať ani psychickú prípravu, je totiž veľmi ľahko možné, že zásoby antidepresív sa minú medzi prvými.
Prepperi ďalej radia znížiť svoje výdavky, kúpiť si zem, nájsť si chránený zdroj vody, uvažovať o alternatívnych prepravných prostriedkoch. Ale hlavne – robiť si priateľov. Aj prežitie tých „najsebestačnejších“ bude totiž možno zo všetkého najviac záležať na správaní iných.
Do zásoby!
Aj u nás už nachádzame prívržencov tohto myslenia a prvé webové portály, ktoré sa venujú prežitiu.
Štyridsaťročný Karol nie je súčasťou nijakých spolkov, riadi sa len svojim inštinktom. „Už od detstva ma priťahovali otázky, koľko potravy potrebuje človek na prežitie,“ hovorí. Bol som chlapec divočiny, skôr farmársky typ,“ hovorí.
Celá ich rodina sa v tomto zmýšľaní vzájomne podporuje. Vysadili si nový ovocný sad, kúpili si dva hektáre poľa, na ktorom skúšajú dopestovať zemiaky, strukoviny, zeleninu či kukuricu pre svoju potrebu.
Každý mesiac Karol vyčlení z príjmu asi tridsať euro na nákup potravín do zásoby, ktoré dokážu človeku dodať tuky, cukry a bielkoviny – teda hlavne mäsové konzervy či salká.
„Nemá zmysel kupovať cukor, múku či ryžu, toto sa všetko skoro skazí a navlhne. A predovšetkým, ako si tú ryžu uvaríte bez variča?“ Nie sú to maličkosti – na jeden rok a na jedného by sme mali mať približne 135 kíl zemiakov či obilia, 365 konzerv strukovín, 90 salkových konzerv, 30 kíl cukru, 200 vajec a aspoň 90 mäsových konzerv.
Panika verzus nezáujem
Karol sa nezaujíma o to, čo si o jeho konaní myslia druhí, nebojí sa ani vyvolávania davovej psychózy. „Ľudia nemajú záujem o niečo také, na možné nebezpečenstvo väčšinou každý reaguje panikou alebo naopak bagatelizovaním. Všetci si myslia, že to štát nejako vyrieši,“ dodáva.
Podľa neho by zásadne pomohlo, keby ľudia začali pestovať potraviny pre vlastnú potrebu. Väčšiu šancu prežiť majú ľudia na vidieku. Napokon, nebolo to až tak dávno, čo boli ľudia žijúci na dedine sebestační natoľko, že dokázali prežiť do najbližšej úrody.
Karol nepodlieha katastrofickým predstavám o konci sveta, ale všíma si výkyvy počasia. Podľa neho ceny potravín môžu prinajmenšom veľmi rýchlo stúpať. Pripomína podobenstvo o múdrych pannách, ktoré si šetrili svoj olej do lámp.
Aby nebolo neskoro
„Nie som paranoidná, nebojím sa, ale chcem mať plán, pretože keď to príde, už bude neskoro, a zavládne panika, “ hovorí aj študentka architektúry Romana. Keď sa debata v jej rodinnom kruhu zvrtla na túto tému, nikto z príbuzných sa nebránil tomu, aby si načrtli aspoň základnú os postupu.
„Všetci sa stretneme na chate, to je náš pevný bod. Tu máme v pivnici aj zásoby. Odtiaľto sa po Dunaji spustíme až k rovníku. Buď po vode na člne, alebo ak rieka zamrzne, tak po ľade, “ dodáva už s úsmevom a spomenie knihu Cesta Cormaca McCarthyho, ktorý za ňu získal Pulitzerovu cenu.
10 dobrých rád pre každý prípad
1. Kúpte svojim blízkym víkendový kurz prežitia v prírode.
2. Vyrobte si individualizovaný balíček záchrany.
3. Začnite si v rámci rodiny vymýšľať vlastné komunikačné kódy a informačné kanály, dohodnite sa na miestach havarijných stretnutí.
4. Vypracte si haraburdy v pivnici, urobte miesto pre zásoby trvanlivých potravín. Ak sa rozhodnete začať so zakopávaním slivovice nezabudnite si to miesto dobre označiť.
5. Skúste si tento rok sadenie mrkvy či zemiakov.
6. Nechajte sa pozvať na zabíjačku, všímajte si, čo robia tí, ktorí nekupujú balené mäso v supermarkete
7. Dajte zbohom all inclusive dovolenkám, vyskúšajte si, ako sa dá vytvoriť rodinná pohoda aj v útulnom kempe. Preverte stav svojho rodinného kempingové vybavenia, určite bolo v šesťdesiatych rokoch veľmi trendy.
8. Aspoň jedného človeka v rodine nadchnite pre rádioamatérstvo.
9. Vo voľnom čase si s rodinou pozerajte dokumenty alebo si čítajte bestsellery o tom, kto ako kde prežil.
10. Udržujte si duševnú i telesnú kondíciu a nestrachujte sa o budúcnosť.

Beata
Balogová
