BRATISLAVA. Politici musia rokovať s odborármi, ak chcú predísť krízovým situáciám. Tvrdí to šéf rezortu školstva Eugen Jurzyca. Podľa jeho slov sa učitelia nerozhodli pre štrajk, pretože zvíťazili racionálne argumenty. "Ale takýto princíp predpokladá, že vláda v iných prípadoch nezačne dávať viac tomu, kto sa viac vyhráža," povedal v rozhovore pre agentúru SITA Jurzyca.
Bolo by podľa neho katastrofálne, keby vláda zvyšovala platy tým, ktorí dokážu spôsobiť krajine väčšiu škodu pre vyhrážky, že nechajú zomrieť pacientov, prestanú vyučovať, súdiť či chytať zlodejov. "Keby sme na základe takýchto vyhrážok zostavili rebríček platov, dôchodcovia a deti by nedostali nič," konštatoval Jurzyca.
Učitelia ostrý štrajk odložili
Minister už rokoval aj s novým vedením školských odborárov. "Zatiaľ rozumiem mentalite alebo kultúre odborárov tak, že je zodpovedná," poznamenal Jurzyca. Riešenie vidí v osvete. "Ako príklad používam rozdelenie Československa a Juhoslávie. V oboch prípadoch bol obsah rovnaký - rozdelenie krajiny. Ale rozdielna bola forma, pretože v Juhoslávii to viedlo až ku genocíde," poznamenal Jurzyca. Je presvedčený, že rozhodovať o zásadných záležitostiach na námestiach sa nevypláca. "Úspešné krajiny sú také, ktoré majú dobré zákony, ale aj dobrú dušu, dobrú morálku," uviedol Jurzyca.
Učitelia volajú po zmene už niekoľko mesiacov. Ostrý štrajk odložili, lebo dosluhujúca vláda Ivety Radičovej má obmedzený mandát a na splnenie ich požiadaviek nemá kompetencie. Hrozba zatvorenia škôl je však stále aktuálna. Kým vláda nevyrieši systém odmeňovania pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov školstva, školskí odborári zostávajú v štrajkovej pohotovosti. Ešte za bývalého vedenia zväzu sa pod štrajk podpísalo 60 percent učiteľov.
Rokovanie po voľbách
Školskí odborári už avizovali, že si chcú do predčasných parlamentných volieb v marci 2012 sadnúť za rokovací stôl so všetkými predsedami strán, ktoré sa budú uchádzať o hlasy voličov. Požadovať budú, aby politické strany do svojho programového vyhlásenia nedali obligatórnu vetu o podpore školstva, ale predostreli aj konkrétne postupové kroky.
Pre odborárov sú stále aktuálne požiadavky z protestného zhromaždenia pred Úradom vlády SR, ktoré zorganizovali 13. septembra. Chcú, aby sa prostriedky pre školstvo navyšovali postupne, každoročne o 0,3 až 0,4 percenta HDP. Zvýšenie miezd v priemere o 5,7 percenta, ktoré presadil v októbri minister školstva Eugen Jurzyca, považujú len za kozmetickú úpravu.
„Rada zväzu žiada navýšenie platov minimálne o 15 percent, a to pre pedagogických aj nepedagogických zamestnancov,“ uviedol ešte 28. novembra na tlačovej konferencii predseda školských odborárov Pavel Ondek. Podľa jeho slov však učitelia preferujú inú cestu ako lekári.
