BRATISLAVA. Žiaden z politikov a osobností registrovaných v archívoch Ústavu pamäti národa doteraz nepriznal, že bol agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti.
Ani jeden z aktérov najznámejších káuz sa však neobrátil na súdy, aby rozhodli, že bol ako agent evidovaný neoprávnene.
Žalobu proti Ústavu pamäti národa (ÚPN) začiatkom decembra avizoval jeden z najbohatších ľudí v Česku Andrej Babiš, ktorý je zo Slovenska. Hoci tvrdil, že ju podpíše hneď na druhý deň, stále ju nepodal.
„Musíme zhromaždiť a vyhodnotiť materiály, ktoré ŠtB viedla. ÚPN nám ich sprístupní 9. januára. Potom môžu práce na žalobe pokračovať,“ vysvetľuje Babiš.
Áno pre ŠtB?
Údajní agenti
Kto mal spolupracovať
Andrej Babiš. Podnikateľ sa chce s ÚPN súdiť, čaká na podklady,
Juraj Široký. Spis údajného rozviedčika zmizol,
Dušan Muňko. Poslanec Smeru si žalobu rozmyslel,
Ján Sokol. Nikdy nežaloval.
Nedávno Babiš oznámil vstup do českej politiky s novým subjektom ANO 2011.
Týždenník Euro zverejnil materiály slovenského ÚPN, podľa ktorých podpísal spoluprácu s tajnými v novembri 1982, keď ako 28-ročný pôsobil v zahraničnom obchode.
Väčšinu jeho spisu vrátane údajného záväzku na spoluprácu v decembri 1989 skartovali.
„Nikdy som spoluprácu nepodpísal,“ reagoval Babiš. Pripúšťa však, že v tom čase bol v rámci svojho zamestnania s ŠtB v kontakte.
ÚPN eviduje 41 žalôb od ľudí, ktorí tvrdia, že sú neoprávnene registrovaní ako agenti. Na súde ich zatiaľ uspelo 17, konanie prebieha v pätnástich prípadoch.
Pokiaľ by Babiš žalobu podal, bude ÚPN podľa hovorcu Jána Pálffyho postupovať štandardne. „V prípade súdneho konania predložíme súdu listiny, ktorými disponujeme.“
Z kópií, ktoré zverejnil magazín Euro, vyplýva, že v ÚPN sa zachovala správa o získaní na spoluprácu, na ktorej však Babišov podpis nie je.
Štb v nej uvádza, že viazací akt vykonal starší referent Július Šuman v bratislavskej vinárni U obuvníka.
„Predložili mu písomný záväzok, ktorý bol zakamuflovaný v propagačnej brožúre. Kandidát záväzok po prečítaní podpísal.“ Redakcia sa pokúsila so Šumanom spojiť, na odkazy nereagoval.
Nesúdia sa ani iní
ÚPN na otázku SME potvrdil, že žalobu proti nemu nepodal bývalý arcibiskup Ján Sokol ani posledný bývalý agent v radoch poslancov Dušan Muňko (Smer), ktorý opäť kandiduje. Muňko hovorí, že mal žalobu pripravenú, ale si ju rozmyslel. „Mám už 67 rokov a nechce sa mi k tomu vracať.“
S ÚPN sa nesúdi ani podnikateľ Juraj Široký, ktorý bol podľa záznamov rozviedčikom v USA. Jeho spis sa stratil za nevyjasnených okolností v čase smrti Jána Langoša v roku 2006.
Viacerí uspeli
V roku 2008 vyhral súd s ÚPN o vyčiarknutie zo zoznamu agentov diplomat Jozef Šesták. Vlani uspel prekladateľ Peter Brabenec, ktorý v roku 1980 emigroval do Francúzska.
Najviac prípadov rieši zakladateľ KDH a exminister spravodlivosti Ján Čarnogurský, ktorý má advokátsku prax.
Upozorňuje, že žalobca musí rátať aj s tým, že ÚPN o ňom na súde predloží doklady, ktoré jeho vedomú spoluprácu naopak potvrdzujú.
Súdy sa pri rozhodovaní opierajú aj o svedectvá bývalých pracovníkov ŠtB. V kauze bývalého vojaka Petra Marcinka vypovedal Pavol Heldák, že sa vytvárali aj fiktívne spisy agentov.
„V takom prípade spolupracujúcu osobu podpisoval niekto z príslušníkov Štb, väčšinou starší kolegovia.“
Bývalý učiteľ Vojtech Varga na súde predložil posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, podľa ktorého jeho podpis na vyhlásení o spolupráci nie je pravý. Marcinko aj Varga patria medzi tých, čo na súde uspeli.
Čarnogurský: Bývalým eštebákom sebavedomie zmizlo
Bývalý disident, predseda vlády a minister spravodlivosti JÁN ČARNOGURSKÝ má ako advokát viacero klientov, ktorí namietajú proti záznamom ÚPN.
Prečo zastupujete ľudí, ktorí tvrdia, že boli neoprávnene zaevidovaní ako agenti ŠtB?
„Ľudia, ktorí sú neoprávnene vedení ako bývalí agenti, tým veľmi trpia. A majú právny a morálny nárok na to, aby sa mohli očistiť. Takým ľuďom treba pomôcť, považoval som to za svoju profesionálnu a etickú povinnosť.“
Máte nejaké pravidlá pri rozhodovaní, čie zastupovanie zoberiete?
„Beriem tých, ktorí nepodpísali záväzok o spolupráci. Ich tvrdenie, že sú neoprávnene zaznamenaní ako agenti, je pravdepodobné.“
Na základe čoho potom súd rozhoduje?
„Žalobcovia proti ÚPN majú ťažké postavenie. Dôkazné bremeno je na nich, teda oni musia preukázať, že boli neoprávnene zaevidovaní. Treba si uvedomiť, že stretnutia s dôstojníkmi ŠtB zväčša prebiehali medzi štyrmi očami. Napríklad prakticky všetkých kňazov v pastorácii navštevovali eštebáci. Zaklopali na dvere a čo mal kňaz povedať, že choďte preč? Dajme tomu, že im ponúkol kávu alebo pohár vína. Rozprávali sa a on sa snažil nepovedať nič, čo by sa dalo zneužiť. A teraz musí dokazovať, že nespolupracoval.“
Tak ako to dokáže?
„Spravidla potrebuje nájsť nejakú chybu v záznamoch, ktoré sú v ÚPN. A z tej chyby môže dokázať, že ten eštebák bol nevierohodný pri vedení celého spisu.“
Súdy predvolávajú vypovedať aj eštebákov. Čo zvyčajne hovoria oni?
„Na 90 percent sa na žalobcu nepamätajú. Mimochodom, z kruhov blízkych tajným službám som sa dozvedel, že v tajných službách vo všeobecnosti platí zásada – nikdy nesmú svojho spolupracovníka prezradiť.“
Ako na vás na súde pôsobia bývalí eštebáci? Sú to sebavedomí, úspešní ľudia, alebo majú sklonené hlavy?
„Sebavedomí skôr nie sú. Tuším v jednom prípade som mal pocit, že sebavedomie sa zachovalo. Oni mali potom zväčša určité problémy pri zaradení sa do spoločnosti, hľadaní si zamestnania a podobne. Pri polícii a bezpečnostných zložkách už nepracovali, ale dajme tomu niekde v súkromnej bezpečnostnej službe.“
Stretli ste sa takto na pojednávaniach aj s niekým z bývalých eštebákov, s ktorým ste mali sám do činenia za bývalého režimu?
„Nie.“
Ako by ste sa zachovali?
„Čisto profesionálne.“
Zastupujete v tejto oblasti aj nejakého politika?
„Nie.“
Matúš Burčík
Vyradení
Tibor Borský
Bývalého fotografa časopisu Svet, neskôr Svet socializmu, vyradil súd z evidencie agentov v januári 2007. Štb o ňom zistila, že počas zájazdu v Nemecku v roku 1974 sa stretol s kameramanom Igorom Lutherom, ktorý emigroval. Následne Borského zaevidovala ako agenta.
Rozviazanie spolupráce s Borským zdôvodnila Štb tým, že ochorel na TBC. Chorobou však nikdy netrpel. Dôkaz o súhlase Borského so spoluprácou neexistuje.
Sándor Neszméri
Bývalý tajomník ústredného výboru Csemadoku vyhral súd v decembri 2006. Nezachoval sa záznam o tom, že by súhlasil so spoluprácou ako agent. Bývalý príslušník Štb Michal Škarba na súde vypovedal, že niekto mohol byť evidovaný ako agent, aj keď o tom nevedel a nedal súhlas. Jeho bývalý kolega František Budváry, naopak, tvrdil, že smernice taký postup nepovoľovali.
František Krajňák
Gréckokatolícky kňaz z Medzilaboriec na súde uspel v marci 2009. Príslušník Štb Jozef Zuskáč si nepamätal na podrobnosti viazacieho aktu. Súd skonštatoval, že Krajňák sa nikdy a žiadnym spôsobom k spolupráci nezaviazal.
Peter Marcinko
Vojaka, ktorý pracoval na Generálnom štábe Ozbrojených síl, prepustili z práce v septembri 2009. Dôvodom údajne bola jeho eštebácka minulosť. Mal donášať na spolužiakov počas štúdia na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach.
Súd ho rehabilitoval v marci 2010. Príslušník Štb Pavol Heldák, ktorý ho zaevidoval, sa na pojednávaní za to ospravedlnil.
(bum)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
