BRATISLAVA. Mená všetkých jedenástich veľvyslancov, ktorých vláda odvolala z funkcie ešte v júni, nie sú ani po niekoľkých mesiacoch známe. Ostávajú v režime utajenia, až kým diplomati nedostanú súhlas - agrément z krajiny ich budúceho pôsobenia. O agrément žiada v utajovanom režime rezort diplomacie až po tom, ako prezident republiky vyjadrí svoj písomný súhlas. Po získaní súhlasu nasleduje vymenovanie hlavou štátu.
" V zmysle medzinárodnej diplomatickej praxe, ale aj v súlade s internými pravidlami SR, nie je proces vymenovania veľvyslancov otázkou niekoľkých dní, ale otázkou niekoľkých týždňov až mesiacov, pričom dôležitým prvkom v tomto procese je práve udelenie agrémantu, ktoré trvá aj niekoľko mesiacov," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Ľuboš Schwarzbacher.
Známi sú zatiaľ len traja odvolaní veľvyslanci a ich nástupcovia, ktorých prezident vymenoval ešte v auguste. Svoju diplomatickú misiu na poste veľvyslanca ukončil po piatich rokoch Anton Hajduk, ktorý pôsobil v Iránskej islamskej republike, Alexander Meľsitov, poverený vedením v Thajskom kráľovstve a odišiel aj Dušan Rozbora, ktorý od roku 2005 pracoval v Nórsku.
V Iráne po novom háji záujmy Slovenska Ján Bóry, ktorý v minulosti pôsobil ako veľvyslanec v Líbyi. Vladimír Halgaš, ktorý pred niekoľkými rokmi stál na čele Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, sa presťahoval do Thajska a do Nórska odcestovala Barbara Ilková.
Vláda odvolala 11 veľvyslancov v júni. Minister Dzurinda prezradil, že dôvody pre zmenu boli rôzne. „V jednom prípade je to už, tak by som povedal, nadmerne dlhá doba pôsobenia pána veľvyslanca,“ uviedol. Podľa neho sú „štandardom v našej civilizácii“ štyri roky pôsobenia veľvyslanca. "Dlhšie pôsobenie už znamená nebezpečenstvo, že diplomat je skôr zaľúbený do krajiny svojho pôsobenia ako do svojej vlasti,“ konštatoval minister.
