BRATISLAVA. Sumu 1,666 milióna eur do pondelka tajil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Peniaze vyplatí nemeckej firme, ktorá na Slovensku zmení systém platieb poisťovní nemocniciam.
Štátne orgány už rok povinne zverejňujú zmluvy na internete, po tlaku tak musel urobiť aj úrad pre dohľad.
Rok ukázal, ako vznikajú kontrakty so štátom, viackrát sa ukázalo aj mrhanie peniazmi. Najnovšie žilinská radnica nakúpila perá a reklamné predmety za 36-tisíc eur, hoci mesto je v katastrofálnej finančnej situácii. Hovorca primátora Igora Chomu zo Smeru nákup označil za výsledok šetrenia.
Škandalózna emisná zmluva ako dôkaz
Konfety, torta a škandalózna emisná zmluva ako dôkaz. Tak v pondelok oslávilo ministerstvo spravodlivosti rok zverejňovania zmlúv na internete.
Tie musia vešať na internet všetky štátne i samosprávne inštitúcie. „Nápad vznikol po frustrujúcej skúsenosti z roku 2009, keď vrcholili emisná a nástenková kauza a aj my ako poslanci sme mali problém získať zmluvy uzatvorené ministerstvami,“ hovorila včera ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ).
Kým vtedy zmluvy zverejnili po mesiacoch výhovoriek, teraz stačí na ich preskúmanie zopár kliknutí myšou. „Každý občan môže kontrolovať, ako nakladá s verejným majetkom ktorýkoľvek minister, starosta či župan,“ vraví Žitňanská.
Slabšie miesta
- december 2010: parlament schválil, že zmluvy sa budú povinne zverejňovať,
- január 2011: štátne organizácie začali zmluvy zverejňovať v centrálnom registri, samosprávy na svojich weboch,
- január 2012: platí novela, že zmluvy nezverejňujú obchodné spoločnosti so súkromnou účasťou.
Mimovládne organizácie považujú zverejňovanie zmlúv za prelomové protikorupčné opatrenie. Systému však vyčítajú viac nedostatkov, pre ktoré ho niektoré úrady a firmy obchádzajú.
„Prípad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ukazuje, že nie je nepredstaviteľné nezverejniť zmluvu.
Za rok nebol nikto potrestaný, aj keď k tomu dochádzalo,“ hovorí Matej Kurian z Transparency International Slovensko.
Mesiace zmluvy nezverejňovali Myjava, Dolný Kubín či bratislavské letisko. Košický Lunik IX to nespravil dodnes.
Ministerstvo oponuje, že tresty potrebné nie sú. „Princíp, že zmluva nie je účinná, kým nie je zverejnená, zabezpečuje samokontrolu. Ak by ju plnili bez zverejnenia, riskovali by obvinenie z bezdôvodného obohatenia sa,“ upozorňuje ministerka.
Problematický je podľa odborníkov aj obsah mnohých zmlúv. „Často nie sú zverejnené v celom rozsahu. Bývajú vybielené podstatné údaje alebo nie sú pripojené dodatky,“ tvrdí Peter Kunder z Aliancie Fair-play.
Expert na informačné technológie Štefan Szilva upozorňuje, že chýbajú štandardy zverejňovania. V niektorých prípadoch je v nich zložité vyhľadávať, spájať dáta z rôznych organizácií.“
Nie je centrálne miesto
Slabinou je aj to, že zmluvy nie sú na jednom mieste. Kým štátne organizácie ich posielajú do centrálneho registra, samosprávy a ich organizácie ako školy ich zverejňujú na svojich weboch. Tie, ktoré ho nemajú, ich posielajú do Obchodného vestníka.
- v centrálnom registri zverejnili 110-tisíc zmlúv;
- ďalších vyše 4500 zmlúv je v Obchodnom vestníku;
- desaťtisíce zmlúv sú aj na internetových stránkach obcí a ďalších inštitúcií.
„Dnes neriešime či zverejňovať, ale ako zverejňovať,“ reaguje Žitňanská. „Stojí za to uvažovať o jednom mieste, na ktoré sa napoja aj samosprávy,“ vraví.
Transparency International upozorňuje aj na to, že štát by kontrolu zmlúv nemal nechávať iba na dobrovoľných bádateľov.
„Štát musí so zozbieranými dátami systematicky pracovať, analyzovať ich a hľadať problematické zmluvy,“ myslí si Kurian.
