y a o experimente č.1 a la Fico. Avšak oveľa menšia pozornosť sa venuje experimentu č. 2 a la Rusko. Oveľa väčšiu aktivitu v „prezentácii“ ANO a jej šéfa prejavuje práve Mikuláš Dzurinda. Odhliadnuc od jeho nervozity súvisiacej o. i. s kauzou vlaky a jej (správne rozsiahlou) prezentáciou aj v TV Markíza, treba mu skutočne dať za pravdu, že činnosť TV Markíza i ďalších médií v prospech ANO je viac ako očividná. A to dokonca do tej miery, že to začína presahovať únosnú a akceptovateľnú hranicu.
V posledných týždňoch sú tieto skutočnosti čoraz markantnejšie. Sú to niekedy aj maličkosti, ktoré dokopy vytvárajú mozaiku neobjektívnosti Ruskovho mediálneho impéria. V spravodajstve TV Markíza nezaznela ešte ani jedna (!) kritická pripomienka voči ANO. Na teletexte sa objavia dokonca aj štvorstránkové správy, samozrejme, iba ak ide o ANO. Občas sa tam objaví v podstate bezvýznamná správička, ktorá sa však týka tohto subjektu. Úplne jasné je, že pri akejkoľvek prezentácii (inak záslužnej) činnosti nadácie Markíza sa objaví E. Černá a spol. v polohe záchrancu a obhajcu proti akýmkoľvek krivdám a neprávostiam. V relácii 7 s. r. o. vybrali titulok o predstaviteľovi ANO (tých potom prítomní kvázi pranierujú) jedinýkrát!, aj to hneď prítomní zahrali „do autu“. Aj prieskumy a odborníci z mediálnej oblasti potvrdzujú nevyváženosť spravodajstva najsledovanejšej televízie.
Do ulíc vyrazil ANO bus. Je až smiešne, ako sa tam prítomní zabávači a moderátori obhajujú, že to robia na základe svojho srdca a presvedčenia a podobne, a ich chlebodarca hovorí o symbolických honorároch a o tom, že sú to externými zamestnancami. A nič na tom nemení ani Pročkova (správna) poznámka, že pán premiér má krátku pamäť, nech si spomenie na rok 1998. Ba priam naopak, už vtedy sa ukázala sila televízneho média. Bola stvorená SOP. Skutočne si niekto myslí, že by sa bola presadila bez Markízy? V denníku SME sa objavil rozhovor so sociologičkou O. Gyarfášovou, kde o. i. hovorí: „Možnosti, ktoré mu (Ruskovi) mocná čarodejka Markíza ponúka, využíva s blížiacim sa dátumom volieb stále jasnejšie, bez ohľadu na prípadnú kritiku či sankcie.“ V ten istý večer bola v spravodajstve Markízy vsuvka s veľmi krátkym vyjadrením tej istej sociologičky, ktoré už, samozrejme, vyznelo v podstate pozitívne.
Záverom spomeňme dva najokatejšie prešľapy: prvým z nich je zaradenie Ľ. Lintnera do relácie Tucet a najmä fakt, že práve od ANO vyšla iniciatíva na podpísanie kódexu na podporu fair play správania sa politických strán (o. i. nezneužívanie priateľských či neformálnych väzieb na médiá).
Ak pán Rusko v roku 1998 pomáhal presadiť zmenu, zdá sa, že, v súčasnosti pomáha najmä sám sebe a svojim verným. Je otázkou budúcnosti, či horeuvedené skutočnosti radi „prehltneme“ pod ťarchou dobrých počinov novej vlády, ktorej ANO (s vysokou pravdepodobnosťou - ak nenastane šokový pokles ako v prípade SOP) bude členom.
Autor: BRANISLAV BLEHA(Autor je doktorandom na VŠ)
