Obsah volebných pravidiel ovplyvnil aj Ústavný súd svojimi nálezmi k vybraným ustanoveniam.
Za závažnú zmenu vo volebných pravidlách, ku ktorým došlo od roku 1990, možno považovať zvýšenie kvóra - stanoveného minima odovzdaných hlasov - na vstup do parlamentu z 3 % na 5 % odsúhlasené pred voľbami v r. 1992. Za omnoho výraznejší zásah do volebných pravidiel možno označiť zmeny pred voľbami v r.1998, a to :
- nové postavenie koalícií a od toho odvodené nutné kvórum na získanie mandátu;
- zrušenie pôvodných štyroch volebných krajov a ich nahradenie jedným volebným obvodom;
- nové možné uplatnenie prednostných hlasov pri obsadzovaní postu náhradníka, a to v tom, že náhradníka možno uprednostniť, ak kandidát získal najmenej 10 percent prednostných hlasov z celkového počtu odovzdaných hlasov pre konkrétny subjekt.
Posledná novela bola uskutočnená zákonom č. 223/1999 Z. z. a parlament hlavne reagoval na Nález Ústavného súdu SR č. 66/1999 Z. z., ktorý na podnet skupiny poslancov vyhlásil niektoré právne úpravy prijaté zákonom č. 187/1998 Z. z. (išlo o novelu volebných pravidiel prijatú ku koncu I. volebného obdobia NR SR 1994-1998) za rozporné s Ústavou SR.
Kým v r. 1990 i 1992 boli hlasovacie lístky, teda zoznamy kandidujúcich subjektov doručované pred voľbami každému voličovi domov, od roku 1994 sa hlasovacie lístky prestali doručovať každému voličovi a volič ich, spolu s úradnou obálkou, dostane až priamo vo volebnej miestnosti. Na oboznámenie sa s tým, kto kandiduje a aké sú osoby na kandidačnej listine, je odvtedy vyhradený len čas za plentou priamo vo volebnej miestnosti. Ale pretože pri pomernom systéme je dôraz skôr na politickom subjekte než na konkrétnych ľuďoch, podrobné študovanie menoslovu a krúžkovanie vybraných jedincov svoj zmysel stratilo.
Ak si pozrieme niektoré štatistické ukazovatele, a to:
A - vývoj volebnej účasti,
B - podiel platných a neplatných hlasov,
C - podiel prepadnutých hlasov,
uvidíme tieto čísla v percentuálnom vyjadrení:
1990 1992 1994 1998
A. 95,36 84,2 76,65 84,24
B. 95,39/4,61 97,3/2,7 98,36/1,64 99,22/0,78
C. 7,6 23,8 13,06 5,81
Z týchto čísel môžeme dospieť k záveru, že volebná účasť má zostupný - klesajúci trend s malou výnimkou, keď v roku 1998, aj vďaka masívnej kampani mimovládnych organizácií a nadpriemernej účasti prvovoličov, došlo k opätovnému vzostupu. Pre voľby v r. 2002 je však predpoklad, že účasť bude skôr nižšia než vo voľbách v roku 1998.
Pri pohľade na vývoj podielu platných a neplatných hlasov zasa vidno pozitívny fakt a to, že voliči v SR zvládli volebnú techniku a stále menej hlasov musí byť vyradených pre to, že by boli v rozpore so zákonom.
Pri podiele prepadnutých hlasov, teda hlasov, ktoré občania dali tým subjektom, ktoré nezískali stanovené minimálne kvórum (3 % v r. 1990, resp. 5 % od r. 1992), bol najvyšší prepad v roku 1992, keď takmer štvrtina odovzdaných hlasov de facto skončila v koši. Na tom „zarobili“ úspešnejšie subjekty a výsledkom toho bola aj skutočnosť, že vtedajší víťaz volieb - HZDS získal 37,26 % odovzdaných hlasov, ale v počte poslaneckých mandátov jeho zisk bol 74 mandátov, čo je bez jedného mandátu presná polovica 150-člennného poslaneckého zboru.
Vyššie uvedené čísla by mali byť istým argumentom či vodidlom aj pre nastávajúce voľby. Je právo každého voliť či nevoliť. Ak sa rozhodne voliť, závisí len od neho, komu svoj hlas dá, mal by však vedieť, čo jeho rozhodnutie prinesie.
P. S. Úmyselne sa nevenujem otázkam, či je na Slovensku dobrý volebný systém, či by nemali byť urobené systémové a zásadné zmeny vo výbere subjektov i konkrétnych osôb. Nepochybujem, že platný volebný zákon má chyby a je mi ľúto, že v tomto volebnom období sa nenašla politická vôľa na schválenie takých zmien, ktoré by boli viac na osoh občanov, a nie v prospech politických strán a ich sekretariátov. MILAN GALANDA
(Autor je právnikom Združenia
pre lokálnu demokraciu)
