Slovensko čaká najdôležitejšia jeseň v jeho histórii
Brusel 2. augusta (TASR) - August je v európskych inštitúciách
tradične mesiacom letných prázdnin. Úrady zívajú prázdnotou a aj
majitelia obchodov či kaviarní v okolí európskych budov na bruselskom
Schumanovom námestí na pár týždňov radšej zatvoria a vydajú sa na
dovolenku.
Tento rok však augustové ticho bude tichom pred búrkou. Jeseň bude
totiž v Bruseli veľmi horúca pre EÚ i kandidátske krajiny. Bez
preháňania možno povedať, že pre Slovensko bude najdôležitejšia
v jeho takmer desaťročnej histórii. Pôjde mu totiž o členstvo v EÚ
a získanie pozvánky do NATO.
Kolotoč EÚ sa rozkrúti 30. a 31. augusta na neformálnej
schôdzke ministrov zahraničných vecí v dánskom Elsinore. O týždeň
neskôr sa ministri poľnohospodárstva v Kodani pokúsia nájsť spoločnú
reč ohľadne reformy poľnohospodárskej politiky, ktorá 15 členských
krajín únie rozdelila na dva tábory.
Pre Slovensko svietia červeným v kalendári 20. a 21. september,
keď sa uskutočnia parlamentné voľby. Na ich výsledok netrpezlivo čaká
EÚ i Severoatlantická aliancia a ich predstavitelia sa netaja tým, že
práve voľby rozhodnú o prijatí či neprijatí Slovenska do týchto
organizácií.
Zatiaľ čo únia sa obmedzuje na vyhlásenia, podľa ktorých si
želá čo najväčšiu účasť, víťazstvo proeurópskych a demokratických síl
a pokračovanie doterajšej politiky, NATO a najmä USA dali celkom
jednoznačne najavo, že účasť bývalého premiéra Vladimíra Mečiara
alebo jeho strany zmaria pozvanie Slovenska na novembrovom summite
v Prahe (21.-22. novembra).
Po voľbách bude pre Slovensko veľmi dôležité čo najrýchlejšie
zostaviť novú vládu. Už 16. októbra totiž Európska komisia zverejní
pravidelné hodnotiace správy o pokroku kandidátov spolu s politickými
odporúčaniami na uzavretie rokovaní.
Hoci správa je už prakticky hotová a v septembri bude len
doplnená o prípadný ďalší pokrok v preberaní zákonov, politické
závery sa pripravujú na poslednú chvíľu. Komisia by preto rada už
poznala zloženie novej slovenskej vlády, aby nemusela svoje
odporúčanie členským štátom dávať v neistote ohľadne politického
vývoja v SR.
Správy i odporúčania EK dostanú na stôl lídri európskej
pätnástky na summite v Bruseli, ktorý je naplánovaný na 24.-25.
októbra. Táto vrcholná schôdzka by mala rozhodnúť o krajinách, ktoré
budú môcť do konca roka uzavrieť rokovania.
Na summite by sa tiež EÚ chcela definitívne dohodnúť na
všetkých otázkach týkajúcich sa rozpočtu, teda výške priamych platieb
pre farmárov nových členských krajín, objeme štrukturálnej podpory či
príspevkoch nových členov do rozpočtu.
Tieto rozhodnutia do veľkej miery ovplyvnia parlamentné voľby
v Nemecku, ktoré sú naplánované na 23. septembra. Ak by nová nemecká
vláda nestihla vzniknúť do bruselského summitu, pätnástka sa nebude
môcť na spoločných stanoviskách k finančným otázkam dohodnúť.
Začiatkom novembra ich pritom chce EÚ predložiť kandidátskym
krajinám, čím sa začnú v podstate nepretržité rokovania. Kandidáti si
v nich budú chcieť vyjednať čo najlepšie finančné podmienky vstupu,
EÚ bude za každú cenu bojovať za dodržanie stanovených finančných
limitov pre rozšírenie.
Cieľom bude uzavrieť rokovania na summite v Kodani 12. a 13.
decembra. Dánske predsedníctvo v EÚ i kandidáti však očakávajú dlhý
a úporný proces - svedčí o tom aj skutočnosť, že Dánsko i viacerí
kandidáti vrátane Slovenska rezervovali hotely v dejisku summitu aj
na ďalšie dni po jeho termíne.
To však bude až záver rokovaní. Dovtedy bude treba vyriešiť
všetky ostatné "nefinančné" kapitoly, v prípade Slovenska ide
o hospodársku súťaž. Cieľ je koniec septembra, nie je však vylúčené,
že sa to nepodarí. Záverečný balík nevyriešených problémov by sa tak
ešte zväčšil.
Aby toho nebolo dosť, celý proces môže skomplikovať ešte írske
referendum o Zmluve z Nice, ktorá je podmienkou rozšírenia. Íri už
zmluvu odmietli pred dvoma rokmi, druhé "nie" by znamenalo takmer
určite odklad rozšírenia. Termín referenda nie je zatiaľ stanovený,
uskutoční sa však pravdepodobne koncom októbra.
Jesenné mesiace budú teda dramatické a horúce. Hrať sa bude na
viacerých šachovniciach, všetko bude súvisieť so všetkým. Pre úspech
bude treba politickú vôľu, pripravenosť na kompromisy i vytrvalosť,
a to na oboch stranách.
Rakúska polícia zadržala slovenského vykrádača lodí
Viedeň 2. augusta (TASR) - Rakúska polícia v stredu zadržala
24-ročného Slováka, ktorý stojí za sériou krádeží motorov a iných
súčiastok z člnov v dunajských prístavoch.
Zlodej so svojím o rok mladším komplicom chodieval na
pravidelné výjazdy za korisťou, pričom majiteľom člnov spôsobil škodu
v celkovej výške 50.000 eúr. Na jeho poslednej výprave ho sledovala
rakúska polícia a zadržala ho v momente, keď si z prístavnej budovy
v Korneuburgu odnášal rôzne príslušenstvo. Následne ho umiestnila do
väzenia pri krajinskom súde v St. Pöltene a na jeho partnera vydala
zatykač.
Políciu na stopu priviedol jeden z poškodených majiteľov člnov,
ktorý pri návšteve Bratislavy náhodou spozoroval svoj nedávno
odcudzený motor na inej lodi. Slovenská polícia vrátila motor
pôvodnému majiteľovi.
Krajanský spolok v Belgicku úspešne funguje, chýba však kultúrne
zastúpenie
Brusel 2. augusta (TASR) - Už viac ako štyri mesiace úspešne funguje
Slovenský krajanský spolok v Belgicku. Slováci či Slovenky, ktorí sa
do Belgicka priženili, vydali alebo odišli za prácou, majú v rámci
neho možnosť udržiavať kontakty s rodnou krajinou a krajanmi, ktoré
im v bežnom živote chýbajú.
"Myšlienka založiť spolok existovala už dlhšie, ale potrebovali
sme organizačnú i logistickú podporu a tá prišla koncom minulého roka
od slovenského konzulátu v Bruseli," spomína na začiatky spolku
predsedníčka jeho výkonného výboru Valéria Compernolle.
O vytvorení spolku sa rozhodlo vlani na vianočnom koncerte
v Gente. Vznikol prípravný výbor, stanovy a 10. marca sa konala
ustanovujúca schôdza. "Priestory nám ponúkla slovenská misia pri EÚ,
čo nám veľmi pomohlo, pretože v Bruseli je ich prenajímanie dosť
drahé," vysvetľuje Valéria Compernolle.
Hneď na začiatku sa do spolku prihlásilo 51 ľudí, čo jeho
vedenie potešilo. "Bola to veľká podpora samotnej myšlienke založenia
spolku. Postupne sa prihlasujú ďalší a dnes máme okolo 70 členov,"
hovorí šéfka výkonného výboru.
Spolok už za prvé štyri mesiace zorganizoval alebo sa podieľal
na viacerých podujatiach. V marci zavítala do Bruselu Lúčnica, v máji
sa spolok zúčastnil na kladení vencov padlým slovenským a českým
vojakom z druhej svetovej vojny v belgickej dedinke Adinkerke. Na
začiatku júna nechýbalo podujatie k Medzinárodnému dňu detí.
Bohatá na aktivity bude tiež jeseň. Začiatkom septembra sa
uskutoční veľká grilovacia párty, začiatkom októbra diskusia
o slovenskej ceste do EÚ s veľvyslancom Jurajom Migašom, koncom toho
istého mesiaca popoludnie s organovým virtuózom Jánom Valachom.
V decembri nebude chýbať mikulášska besiedka pre deti a vianočný
koncert.
"Spolok je samozrejme otvorený aj pre nečlenov, ktorí sa tiež
môžu zúčastňovať na podujatiach. Vítame každého a veríme, že po
získaných skúsenostiach v spolku sa prihlásia ďalší ľudia,"
predpovedá Valéria Compernolle.
V Belgicku žije totiž podľa nej asi 250-300 Slovákov, o ktorých
vie ambasáda, a k tomu ďalšie desiatky, o ktorých sa nevie. Či už sú
to študenti, alebo dievčatá, ktoré prišli opatrovať deti. Nehovoriac
o desiatkach diplomatov, ktorí Slovensko zastupujú pri EÚ, NATO alebo
na zastupiteľskom úrade. Zatiaľ čo oni sú v stálom kontakte so
Slovenskom, ľuďom pracujúcim v súkromnom sektore alebo študentom
tieto kontakty alebo používanie slovenčiny chýbajú. "Práve títo
Slováci majú väčší záujem stretávať sa, majú totiž na to menej
možností. Rovnako pre deti, ktoré chodia do škôl s cudzím vyučovacím
jazykom, je dôležité komunikovať v slovenčine so svojimi rovesníkmi,"
vysvetľuje jedna zo zakladateliek spolku.
Potrebné informácie o spolku, jeho stanovách i aktivitách sú na
internetovej stránke www.slovspolok.be. Okrem toho vychádza raz
štvrťročne časopis Hlásnik.
Hoci slovenský spolok v Belgicku úspešne funguje, podľa Valérie
Compernolle i ďalších Slovákov chýba oficiálne kultúrne či turistické
zastúpenie SR v tejto krajine. "Ja sama veľmi presadzujem túto
myšlienku. Keď sa rozprávam s Belgičanmi, vidím, že vlastne nemajú
veľa možností dozvedieť sa o Slovensku viac. Kultúrne a turistické
zastúpenie by v Bruseli rozhodne malo byť," zdôraznila pre TASR.
Podľa jej slov nemožno očakávať, že Belgičania budú mať len
sami od seba záujem o Slovensko, ak sa im informácie neponúknu.
V Bruseli je totiž veľká konkurencia ostatných krajín. "Ten, kto
informuje potenciálnych klientov, má oveľa väčšiu šancu ich získať,"
dodala Compernolle.
Krajanský spolok by rád aspoň dočasne funkciu kultúrneho
inštitútu či turistickej kancelárie nahradil a orientoval sa nielen
na Slovákov, ale aj cudzincov. "Radi by sme to robili, ale skutočne
je to najmä otázka financií," priznáva predsedníčka spolku.
Organizácia zatiaľ funguje len z členského (10 eúr ročne na osobu),
takže si väčšie projekty jednoducho nemôže dovoliť. Spolok by preto
privítal, keby finančnú podporu dostal zo Slovenska, či už od štátu
alebo od sponzorov.
Právo: Pred desiatimi rokmi umieralo Česko-Slovensko
Praha 2. augusta (TASR) - Pred desiatimi rokmi umieralo
Česko-Slovensko a umieralo noblesne. Komentár dnešného vydania
českého denníka Právo pripomína, že sa z toho nezabudla urobiť
prednosť, akoby bolo niečo príkladné na tom, že dva najbližšie národy
nedokážu žiť spolu.
Česi podľa denníka osameli v štáte, ktorý rozmermi a "etnickou
čistotou" pripomína dobu raných Přemyslovcov. Slováci sa zase prvý
raz v histórii ocitli vo vlastnom štáte, demokratickom, kde maďarská
menšina, vo federácii zanedbateľná, nadobudla na významnej veľkosti,
nehovoriac o rómskej menšine.
Autor komentára si kladie otázku, či bolo rozdelenie
nevyhnutné. Podľa neho ak jeden národ dospeje k presvedčeniu, že
k ďalšiemu vývoju potrebuje vlastný štát, ani najracionálnejšie
argumenty proti tomu nič nezmôžu. "Nemá zmysel niečo vyčítať
Václavovi Klausovi, či Vladimírovi Mečiarovi. Hádam len trápne lži,
že obyčajný občan si rozdelenie ani nevšimne, si mohli odpustiť,"
píše autor komentára. Najväčšou výhodou rozdelenia je fakt, že
ukončilo hádky o tom, kto na koho dopláca. Bez federálnych subvencií
je dnešná životná úroveň Slovákov podstatne nižšia ako Čechov, dopĺňa.
Rozdiel v politickej kultúre denník prirovnáva k rozdielu medzi
kaviarňou a putikou. Nad českou kaviarňou sa však podľa komentára
nemožno naparovať. "Pri privatizácii sa kradlo všade. V kaviarni
v glazé rukavičkách a s teoretickými závojčekmi, v putike brutálne
bez príkras, výsledky však natoľko odlišné neboli," píše autor
komentára.
Česká politická scéna je viac-menej stabilizovaná, zatiaľ čo na
Slovensku akoby platilo, že kto si ešte nezaložil vlastnú stranu,
nech sa prihlási na ústavnom súde. Právo pripúšťa, že možno mal
pravdu Ján Čarnogurský: zachovať spoločný štát pre vstup do EÚ, potom
v nej každý svoju stoličku s hviezdičkou. "Lenže slovenský národ
trval na tom, že Prahy bolo dosť. A tak sme sa pred desiatimi rokmi
začali deliť," uzatvára komentár Práva.
Američania maďarského pôvodu vyzývajú SR a Rumunsko na dodržiavanie
práv
Washington 2. augusta (TASR) - Vláda amerického prezidenta Georgea W.
Busha musí predtým, než odporučí prijatie Slovenska a Rumunska do
Severoatlantickej aliancie, nástojiť, aby tieto dve kandidátske
krajiny dodržiavali ľudské práva a práva národnostných menšín,
uvádza sa v liste, ktorý členom amerického Senátu zaslala Hungarian
American Coalition - mimovládna organizácia zastupujúca Američanov
maďarského pôvodu .
V liste koalícia vyzýva Senát, aby žiadala od týchto dvoch
krajín splnenie rovnakých podmienok členstva, aké platili pre krajiny
prvej vlny rozšírenia aliancie. Koalícia vyslovila obavy, že vlády
týchto krajín nedokázali riešiť hlavné otázky súvisiace s právami
národnostných menšín. Slovensko a Rumunsko podľa Hungarian American
Coalition "bežne diskriminujú maďarskú menšinu".
List tiež poukazuje na to, že urýchlené rozšírenie NATO by
mohlo podkopať samotné demokratické princípy, na ktorých
Severoatlantická aliancia stojí.
"Koalícia podporuje ďalšie rozšírenie NATO, ak kritériá pre
členstvo zostanú rovnako prísne ako v minulosti a ak kandidátske
krajiny budú plne rešpektovať ľudské práva a práva národnostných
menšín," uvádza sa v liste. Koalícia pripomína senátorom, že
v v prvej vlne rozšírenia vrelo odporúčala za nových členov NATO
Českú republiku, Poľsko a Maďarsko.
V Osvienčime si dnes pripomenuli 58. výročie rómskeho holokaustu
Varšava 2. augusta (TASR) - Viac než 500 Rómov z Poľska a Európy si
dnes v niekdajšom koncentračnom tábore Osvienčim pripomenulo smrť
Rómov, ktorí sa stali obeťami nacistov.
Roman Kwiatkowski, predseda združenia poľských Rómov,
v príhovore pripomenul, že mnoho obetí nacistov stále čaká na
odškodnenie. Vyzval preto "všetkých ľudí dobrej vôle, predovšetkým
organizácie a inštitúcie, aby pre obete vystavili potvrdenia, že
Rómom konečne príde pomoc". Keďže mnoho poškodených nemalo osobné
doklady, je dokázanie ich nútených prác pre Rómov veľkým problémom.
V tzv. cigánskom tábore v Osvienčime boli od roku 1941 väznení
Rómovia zo 14 európskych štátov. Vyše 20.000 z nich nacisti
zavraždili, posledných v noci z 2. na 3. augusta 1944. Osvienčim
prežilo len asi 3000 Rómov odvlečených na nútené práce. V celej
Európe zahynulo približne pol milióna Rómov.
Zavraždenie 3000 Rómov počas jednej noci v plynových komorách
koncentračného tábora Osvienčim-Birkenau pred 58 rokmi si dnes
pripomenuli aj politici na Slovensku, všíma si tlačová agentúra APA.
Spomienka na túto tragickú udalosť by mala ešte aj dnes slúžiť
ako varovanie proti politickým zoskupeniam, ktoré propagujú
neznášanlivosť voči menšinám, uviedla vo vyhlásení splnomocnenkyňa
vlády SR pre rómske komunity Klára Orgovánová. Poukázala tiež na to,
že Porraimos, ako označujú Rómovia holokaust, zanechal v dejinách
Rómov hlboké stopy.
MfD: Stranícka Markíza, zhnitá STV
Praha 3. augusta (TASR) - Slovenská komerčná televízia Markíza, ktorú
sledujú tri štvrtiny Slovákov, nadržiava Aliancii nového občana (ANO)
svojho exšéfa Pavla Ruska a kritizuje všetky ostatné politické
strany. Jej hlavný konkurent, verejnoprávna STV, pokrivkáva vzadu:
zmieta ju škandál za škandálom a s dvadsaťpercentnou sledovanosťou
zostáva ďaleko za Markízou. Píše dnešné vydanie českého denníka Mladá
fronta Dnes (MfD).
V Ruskovom impériu, kam oficiálne patria denník Národná obroda
a Rádio Okey, sú podľa nemenovaného zdroja i iné médiá: "Uzavreli
s ním pomyslenú opozičnú zmluvu o neútočení".
Posledná aféra v STV, súvisiaca s "dvanásťmesačnými zlatými padákmi"
pre vedenie televízie viedla k tomu, že Rada STV dala parlamentu
návrh na odvolanie šéfa STV Milana Materáka. K tomu by malo dôjsť dva
dni pred začatím volebnej kampane, 19.augusta. Podľa Rastislava
Kužela, šéfa nevládnej organizácie MEMO98 , ktorá sa zaoberá
monitoringom médií, je táto situácia v súvislosti s voľbami
nebezpečná. "V televízii by mohlo nastať bezvládie," hovorí Kužel.
Sociológ Milan Vašečka si myslí, že STV je v "úplnom rozklade", čo by
mohol pred voľbami niekto zneužiť vo svoj prospech. Vzniknutá
situácia najviac nahráva Markíze a jej postavenie pred voľbami sa tým
ešte viac posilní.
