Keď sa v lete roku 1876 bankový úradník George Eastman chystal na dovolenku, zastavil ho jeho kolega, vášnivý fotograf. Sťažoval sa mu na bolesť chrbta, pretože si na dovolenku okrem batožiny niesol aj obrovskú tašku príslušenstva na fotografovanie – stabilizátor, ťažký fotoaparát a rolovaciu plachtu.
Vtedy 24-ročnému Eastmanovi skrsol v hlave geniálne jednoduchý nápad, ktorý neskôr znamenal revolúciu vo fotografovaní a v roku 1892 stál za vznikom kultovej značky Kodak. „Jej názov musí byť krátky, ale energický. Začínať a končiť sa musí na k,“ hovoril si vtedy Eastman. Písmeno „k“, ktoré v názve dominuje, v ňom vyvolávalo silu a dôveru.
Základom úspechu bol patent na prvý zvitkový film od vynálezcu z amerického Wisconsinu. Ten stačilo vložiť do lacnej papierovej škatuľky. Primitívny prístroj predával za pár dolárov pod sloganom „Stlačte spúšť, my urobíme zvyšok“.
Technologický tiger
Mladý Američan nápadom sprístupnil dovtedy namáhavé remeslo širokej verejnosti. Kodak stál za zrodom masového fotografického trhu. Zvitok vo fotoaparáte sa dal vymeniť jednoducho aj na dennom svetle, čo bolo dovtedy nemysliteľné.
Obchodná stratégia bola pritom veľmi jednoduchá a podobala sa taktike dnešných výrobcov tlačiarní. Kodak predával fotoaparáty za relatívne nízke ceny a jeho vysoké marže tvorili kúpa filmu a jeho následné vyvolanie vo fotolabe.
Fotoaparát do vrecka „Brownie“ za jeden dolár zaznamenal od začiatku 20. storočia obrovský úspech. Spopularizoval fotografiu a pre mnohých ľudí sa stal súčasťou životného štýlu. Známy dokumentárny fotograf Bert Hardy bol prístrojom unesený. Práve Brownie vyniesol Kodak nahor. V 60. a 70. rokoch sa firma stala synonymom technologického tigra, ktorý dnes predstavuje Google alebo Apple.
Život zasvätil firme
Eastman strávil v podniku celý život a stal sa technologickým vizionárom. Spájala sa v ňom kreativita, manažérsky duch a dobrosrdečnosť. Venoval sa aj charite, školám daroval milióny dolárov.
Z verejného života sa vytratil dva roky pred svojou smrťou. Zradila ho chrbtica. Lekári mu diagnostikovali zúženie chrbticového kanálika. Posledné mesiace prežíval v bolestiach. Upadal do čoraz väčšej depresie, pretože vedel, že rovnaké ochorenie mala aj jeho matka, ktorá posledné roky života strávila na vozíčku.
Tri roky predtým, ako Kodak vychrlil ďalší hit – Kodachrome, prvý 35-milimetrový farebný film, vzal zbraň a strelil sa priamo do srdca. Priateľom zanechal stručný odkaz. „Moja práca je hotová. Prečo čakať?“ Jeho telo bolo pochované v newyorskom Rochestri, kde sa nachádza priemyselný areál Kodak Park. Legenda hovorí, že telo zakladateľa firmy je stále v zachovalom stave pre množstvo chemikálií v pôde.
Prudké zmeny
Jeho smrťou sa naštartovali ďalšie inovácie. Legendárny Kodachrome sa vyrábal neuveriteľných 74 rokov. Pred dvoma rokmi jeho výrobu firma vzdala. Prehrala súboj s digitalizáciou. Fotografie neistej kvality a výsledkov nemohli v žiadnom prípade konkurovať stále sa zlepšujúcim kompaktom.
„Digitálna revolúcia zmenila umenie a remeslo fotografa. Sú dni, keď mi chýba dotyk, vôňa a vzhľad filmu,“ spomína s nostalgiou fotografka Eli Reichmanová. Spevák Paul Simon o prvom farebnom filme zložil dokonca pieseň s rovnomenným názvom. „Kodachrome, dáva nám tie pravé žiarivé farby. Poskytuje nám zeleň leta a nádej, že slnečný deň je všade na svete,“ spieva Simon v piesni z roku 1973.
O ďalšie dva roky vyvinul inžinier Steven Sasson prvý digitálny aparát. Jeho úspech Kodaku zlomil krk. Analytik Teodor Levitt vo svojej analýze tvrdí, že Kodak potenciál nedokázal využiť. Namiesto toho vymýšľal stratégie a možnosti, ako zachovať model klasickej fotografie. Firma nezachytila v 80. rokoch nástup japonskej firmy Fuji. V priebehu pár rokov silným marketingom a nízkymi cenami ukradla Kodaku pätinový podiel.
Prežije či neprežije?
Prudký pád cien akcií a nedôveru investorov mal od roku 2005 zastaviť nový šéf firmy Antonio Perez. Nový biznismodel zameraný na tlačiarne a dolovanie peňazí z 11-tisíc patentov nevyšiel. Firma v roku 2004 prepustila 15-tisíc zamestnancov.
Veriteľom dnes dlží miliardu dolárov a zrejme je len otázkou času, kedy požiada o ochranu pred veriteľmi. Kodak však ešte v novembri upozornil, že pravdepodobne neprežije tento rok, ak sa mu nepodarí získať nové úvery v sume 500 miliónov dolárov alebo predať svoje patenty v hodnote troch miliárd dolárov.
Na Slovensku
Mnohé prevádzky Kodak Express na Slovensku v posledných rokoch zanikli. „Fujifilm servisy išli lepšie, aj čo sa týka technológie, ktorú Kodak na začiatku digitálnej éry v rokoch 1999 až 2000 nezvládol až tak dobre,“ myslí si Ladislav Buday z Fuji Image Servisu, ktorý predtým tiež s Kodakom spolupracoval.
Klesajúci dopyt po fotografických službách pocítil aj na vlastnej koži. Kým kedysi pozostávala ich sieť až z desiatich prevádzok od Bratislavy až po Želiezovce, dnes majú už len jednu v Bratislave a druhú v Dunajskej Strede.
Kedysi stáli ľudia pred fotolabmi v radoch. Teraz sú majitelia radi, keď je po letných či zimných dovolenkách, po promóciách, svadbách či prvom prijímaní. Ich hluché obdobie sa aspoň na chvíľu preruší.
„Niektorí si prídu dať vyvolať po päť záberov aj trikrát do týždňa, iní čakajú a raz do roka donesú aj tristo fotiek v očakávaní množstvovej zľavy,“ hovorí Ladislav Buday. No ani tak tlačenica klientov nehrozí.
Koniec zlatých časov
Zlaté časy prežívala farebná fotografia na Slovensku od roku 1987 do roku 2002. Vtedy počty fotografií vyrábaných z klasických filmov rástli.
„Súviselo to jednak s novými možnosťami dovozu zariadení a materiálov a neskôr aj s rozvojom súkromného podnikania,“ hovorí Martin Harenčár, šéf siete Kodak Express v Bratislave.
Prvý pokles tržieb z fotografických služieb zaznamenali v rokoch 2003 a 2004. Bol spôsobený predovšetkým presadzovaním digitálnej technológie.
Kým pri klasickej technológii si ľudia dávajú vyvolávať prakticky všetky, eventuálne všetky dobré fotografie z nafoteného filmu, inak vlastne nevedia, čo nafotili, zo sto digitálnych záberov sa na papier dostáva maximálne dvadsať. „Ostatných 80 percent zostane pravdepodobne na harddiskoch, pamäťových kartách, na cédečkách či na Facebooku. Pri digitálnej fotke si nechávajú vyvolať len tie zábery, ktoré skutočne potrebujú,“ vysvetľuje Buday.
Minulý november bol pomer vyvolaných fotografií v ich fotolabe v Bratislave napríklad 6 ku 94 v prospech tých z digitálnych podkladov, pričom okolo roku 2000 býval tento pomer ešte 80 ku 20 percentám v prospech negatívnych filmov.
Sen každého profesionála
Kanadský fotograf slovenského pôvodu Yuri Dojč bol spolu z Helmutom Newtonom či Herbom Rittsom jedným z mála fotografov, ktorých si firma Kodak v 80. rokoch vybrala pre svoju svetovú reklamnú kampaň.
„V tom čase boli ešte na výslní. Okrem pocty to bola jedna z najlepšie zaplatených prác. Na každej reklame bolo meno fotografa a to, aký film používa,“ spomína Dojč.
Dnes je smutný, ako dopadla jedna z ikonických amerických firiem. Spolu s ňou odchádza aj časť jeho vlastnej histórie, pretože na filmoch Kodak vyrastal. „Kodak sám prišiel s digitálnym fotoaparátom, mohli v tejto oblasti dominovať, ale zmeškali príležitosť,“ myslí si Dojč.
Správu o možnom bankrote Kodaku zaregistroval aj fotograf Peter Župník, ktorý žije striedavo v Paríži a Levoči. „Nečudujem sa, že v tom digitálnom šialenstve a kulte pixelovej dokonalosti, ktorý ako keby prevalcoval invenciu a výtvarný prejav, postupne zanikli firmy na papiere. Je to asi prirodzený jav alebo neodhadnutie situácie. V Kodaku mali zrejme pocit, že takej obrovskej firme sa nemôže nič stať.“
Župník netají, že bez digitálu by sa dnes ako fotograf neuživil. Posledný film vložil do fotoaparátu v roku 2007. „Jedno aj druhé má svoje prednosti, jedno aj druhé sa dá využiť aj na výtvarnejšie prezentácie,“ hovorí. Digi má však podľa Župníka jednu absolútnu prednosť a tou je rýchlosť. „Analóg je dnes už niečo pre fajnšmekrov, niečo menej dokonalé, trocha tajomné,“ dodáva.
Ešte nie je koniec
Analógová fotografia však zďaleka nie je mŕtva. Martina Karabínošová, ktorá učí fotografiu na strednej umeleckej škole, potvrdzuje, že v poslednom čase medzi mladými ožíva fotenie na filmy. Čiernobiele aj farebné. „Len aby bolo na čo fotiť, azda budú ešte aj firmy, ktoré robia filmy,“ myslí si.
Ani podľa Martina Harenčáka nie je proces prechodu medzi filmom a digi jednosmerný a ukončený. Zdôrazňuje, že fotografovanie je remeslo. Ten, kto ho neovláda, nemá vedomosti o svetle, farbe, kompozícii a technike, môže dobré výsledky dosiahnuť naozaj iba náhodou. „Stále predávame a vyvolávame nezanedbateľné množstvá filmov,“ hovorí Harenčár.
Je presvedčený, že fotografia na film dosiahla za vyše sto svojej existencie takú vernosť reprodukcie, rozlíšenie a expozičnú pružnosť, že by nemala zaniknúť, tak ako nezaniklo maliarske umenie s príchodom fotografie.
Digitálne fotografovanie
Výhody:
1. Okamžitá kontrola nafotených fotografií prostredníctvom LCD displeja. S každým digitálnym obrázkom sa uchovávajú aj informácie o expozícii, ktoré učia fotografovať a nehovoriac o údajoch GPS
2. Uchovávajú sa iba tie zábery, ktoré sa páčia, ostatné sa vymažú.
3. Archivácia je jednoduchšia, digitálne fotografie nezaberajú toľko miesta, ako klasické
4. Práca s digitálnymi zábermi za pomoci počítača je omnoho jednoduchšia, efektívnejšia a rýchlejšia. Fotky sa dajú zorganizovať do rôznych albumov podľa tém alebo času vzniku.
5. Investície do digitálneho aparátu sa rýchlo vracajú, vďaka minimálnym nákladom na následné spracovávanie. Odpadávajú náklady na kúpu filmov a ich spracovávanie a vyvolávanie fotografií. Pri digitáloch sa dá pristúpiť hneď k poslednému kroku. Toto však platí iba pre tých, čo už doma majú slušne vybavenú PC zostavu s patričným editovacím softvérom.
6. Na jednu kartu s primeranou kapacitou sa zmestí nepomerne viac záberov, ako na jednu rolku filmu
7. Digitálne aparáty umožňujú nahrávanie videa a záznam zvuku.
8. Vstavané spracovanie obrazu vedie k vyššiemu percentu technicky kvalitných fotografií než pri použití klasickej cesty
9. Digitálne prístroje vďaka menším senzorom umožňuj použitie vysokosvetelných objektívov so širokým rozsahom ohniskových vzdialeností aj na lacnejších kompaktoch. Predĺženie ohniska dig. zrkadloviek predstavuje veľkú výhodu pre fotografov využívajúcich teleobjektívy.
10. Menší priemer senzora vedie aj ku kompaktnejšej konštrukcii digitálnych prístrojov, ktoré sú omnoho menšie, ako prístroje na film.
11. Digitálne fotoaparáty pri fotografovaní sú oveľa tichšie, ako klasické, najmä vďaka tomu, že pri ich konštrukcii nie je treba použiť toľko pohybujúcich sa častí.
12. Digitálne zábery sa nepoškodia pri prechode cez röntgenové kontroly na letiskách, alebo chránených inštitúcií. Filmy sú menej odolné röntgenovému žiareniu.
13. Pri fotografovaní v rôznych svetelných podmienkach nie je treba vymieňať film. Stačí len nastaviť vyššiu citlivosť. Digitálne zábery majú pri vyšších citlivostiach oveľa menšie zrno (šum) ako film s rovnakou citlivosťou.
14. Moderné technológie umožňujú prácu s digitálnym záberom aj bez počítača. Fotoaparát sa pripojí priamo k tlačiarni, a tak dovoľuje vytlačiť vopred vybrané fotografie. Tieto riešenia však využijú iba technicky zdatní fotografi.
15. Fototlačiarne sú čoraz lacnejšie a umožňujú domácu tlač fotografií v špičkovej kvalite na papiere s rôznym povrchom ak fotograf dôkladne ovláda softvér s ktorým fotku farebne a hustotne upravuje.
Nevýhody:
1. Na dokonalé využitie výhod digitálnej fotografie je potrebný počítač, čo niekoľkonásobne predražuje investíciu do digitálneho prístroja.
2. Kompaktné prístroje trpia pri vyšších citlivostiach ISO 400 a viac vysokým šumom.
3. Digitálne aparáty mimoriadne rýchlo zostarnú, obnovovací cyklus kompaktov predstavuje niekedy menej, ako pol roka
4. Digitálne aparáty sú často omnoho komplikovanejšie ako filmové, čím odrádzajú mnohých technicky menej zdatných záujemcov o fotografovanie. To isté spôsobuje aj príliš veľa druhov pamäťových médií na trhu.
5. LCD displeje sú na dennom svetle zle čitateľné, pritom sa ľahko poškodia.
6. Výsuvné objektívy dig. kompaktov sú tiež veľmi zraniteľné
7. Z bežných digitálnych aparátov je veľmi ťažké získať súbory vhodné na veľké zväčšeniny. Tie sa dajú zhotoviť takmer s každou aj tou najlacnejšou filmovou zrkadlovkou a s kvalitným objektívom.
8. Len ťažko sa dá zachovať rovnaký farebný výstup po spracovaní na počítači a v minilabe.
9. Digitálne aparáty neumožňujú niekoľkonásobnú expozíciu
10. Aj tie najdrahšie digitálne prístroje poskytujú obmedzený tonálny rozsah. Svetlé plochy na fotografiách získaných digitálnou cestou veľmi často nemajú žiadne prekreslenie detailov.
11. Digitálne aparáty neovládajú dostatočne preexpozíciu ani po niekoľkoročnom vývoji.
12. Neznalosť niektorých pojmov v kruhu amatérov, akým je napríklad „pomer strán“ spôsobuje často nepríjemnosti medzi zákazníkmi a minilabom, ktorý zábery spracúva.
13. K niektorým digitálnym aparátom nedávno vyrábaným už dnes sa nevyrábajú pamäťové média napr. „pomalšie“ xD a Smart karty.
14. Média rovnakého typu sa veľmi často nedajú používať v digitálnych kompaktoch vďaka inej zapisovacej a čítacej rýchlosti pamäťovej karty (xD, xD M, xD H), pričom „kinofilm“ zostal použiteľným kinofilmom niekoľko desiatok rokov v každom klasickom kompakte, či zrkadlovke.
Podľa Ladislava Budaya z Fuji Image Servisu (spracované na základe článku časopisu Watt)
Ďalšie značky, ktoré sa nedokázali prispôsobiť technologickým trendom
Polaroid
Hoci americká spoločnosť na výrobu fotoaparátov skrachovala ešte v roku 2001, stále si udržiava medzi fajnšmekrami hold vplyvnej značky.
Doba, keď na uliciach postávali ľudia s polaroidmi, ktoré dokázali v priebehu jednej minúty vytlačiť „instantnú“ fotografiu, sú už preč. Fotografia nebola síce dokonalá ako z klasických filmových aparátov, ale znamenala na tú dobu technický zázrak a rýchlosť vo fotografovaní.
Napster
Keď sa v roku 1999 vtedy devätnásťročný prvák na bostonskej Northeastern University Shawn Fanning z amerického mestečka Brockton rozhodol napísať počítačový program, ktorý by jeho spolubývajúcemu na univerzite uľahčil nahrávanie hudby z internetu, rozhodne netušil, že sa jeho výtvor stane hitom.
Dnes už legendárny portál spustil digitálnu revolúciu v hudobnom priemysle, pretože umožňoval bezplatnú výmenu skladieb. Napster však súd odsúdil na zaplatenie 36 miliónov dolárov odškodného veriteľom – najväčším nahrávacím firmám sveta. Shawn musel oznámiť, že Napster pre platobnú neschopnosť končí.
AltaVista
Vytvorila ho firma Digital Wquipment Corporation. Tá vytvorila internetový softvérový obchod, kde sa predávali nielen výrobky a služby založené na technológii vyhľadávania, ale tiež ďalšie internetové aplikácie.
Hoci sa nestal prvým vyhľadávačom na svete, určite bol najvplyvnejším pre obrovskú popularitu. Tú získal webovým rozhraním, ktoré dnes v obmenenej forme používa aj Google či Yahoo.
Sega
Legendárna japonská firma, ktorá dosiahla najväčšie úspechy výrobou herných konzol. teda elektronického zariadenia fungujúceho na princípe počítača na ktorom sa hrali videohry. Ako zobrazovacie zariadenie väčšinou slúžil televízor.
Hra Sonic the Hedgehog zabávala celý svet. Modrý ježko v červených topánkach Sonic a lišiak Tails mohli hráči prejsť len od začiatku do konca, keďže hra sa nedala uložiť. Sega vydláždila cestu na masový trh videohier.
Sun Microsystems
Americká spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a predajom počítačov, počítačových komponentov, softvéru a služieb z oblasti informačných technológií. Najväčší úspech jej priniesol vývoj inovatívnych technológií, ako je platforma Java.
Stal sa z nej chytrý, všestranný programovací jazyk, ktorý funguje dodnes. Firma sa priekopníkom aj otvorených operačných systémov napríklad Unixu.
Základnou filozofiou UNIXu je princíp stavebnice, v ktorej sú zložité úkony vykonávané postupnosťou zostavenou z jednoduchých príkazov pomocou užívateľského rozhrania. Americkú firmu nakoniec pred dvoma rokmi kúpil jej konkurent Oracle za 7,3 miliardy dolárov.
Palm
Bol považovaný za priekopníka PDA, teda zariadení s dotykovým displejom. Neskôr vyrábal aj smartfóny. No v čase rozmachu týchto zariadení firma nedokázala udržať krok s konkurenčnými výrobkami, akými sú napríklad iPhone, BlackBerry alebo zariadenia s operačným systémom Google Android.
V aprili 2010 firma HP oznámila, že Palm kupuje za 1,2 miliardy dolárov. V priebehu pár hodín akcie Palmu vyskočili o 26 percent. Analytici kúpu dodnes spochybňujú a drahý nákup považujú za hlavnú príčinu, prečo HP zaostáva za konkurenčným Apple či Google.
AOL
Začiatkom 90. rokov patrila táto spoločnosť medzi najväčších poskytovateľov internetových služieb a v najlepšom období mala takmer 30 miliónov zákazníkov, z ktorých väčšina pristupovala k prihlásený službám AOL pomocou softvéru AOL.
V čase rozmachu skúpila firmy Winamp alebo Netscape. Dnes má čoraz menšiu užívateľskú základňu a jej ďalšia existencia je na hrane existencie.
Zenith Electronics
Firma priniesla revolúciu do sveta spotrebnej elektorniky. Ako prvá vyvinula diaľkový ovládač televízora už v roku 1950 s názvom "Lazy Bones", teda lenivé kosti. Začalo sa to jednoduchým káblom, neskôr prišla ďalšia novinka Flashmatic. Pracovala na princípe prenosu svetla.
Bohužiaľ prijímač v televízii nedokázal rozlíšiť správne svetlo prichádzajúce od ovládače a iných zdrojov, preto sa stávalo, že sa sem-tam televízia sama od seba vypínala, zapínala alebo prepínala programy. Flashmatic tiež vyžadoval, aby diaľkové ovládanie bolo zamerané presne na prijímač.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
