Aj moderátorky a manažéri nosia oblečenie zo sekáča

Už ste sa zamýšľali, odkiaľ pochádza sveter, ktorý máte zo second handu? Možno je od vášho suseda, ktorý ho chcel pôvodne poslať do Afriky.

Odkiaľ sa berú veci v obchodoch?(Zdroj: SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Stojany ovešané svetrami a kabátmi, obnosené značkové tričká za euro, ale aj kožuch za sedemdesiat. Predajní so secondhandovým textilom sú po Slovensku stovky. Niektoré prevádzkujú veľké, dokonca nadnárodné siete, iné si ako zábavu zriadili mamičky na materskej či malí podnikatelia.

Je to jednoduché, stačí zájsť do veľkoskladu, nakúpiť kilá textilu, roztriediť ho a vystaviť v obchode alebo obchodíku v prízemí paneláka.

Zákazníci si na ne zvykajú už od raného kapitalizmu 90. rokov, keď sa napríklad tričko s logom FC Barcelona nikde inde ako v sekáči zohnať nedalo. Vtedy znamenalo otvorenie hraníc bývalého východného bloku pre svetový obchod s obnoseným šatstvom nebývalý rozmach.

A zákazníci ich radi navštevujú dodnes, hoci medzitým už môžu nakupovať aj lacné čínske oblečenie alebo odev z veľkovýpredajov známych značiek.

Niekedy sa second handom darí lepšie, inokedy horšie, ale stali sa stabilnou súčasťou obchodnej siete.

Druhá ruka

„Dnes som sa prišla len pozrieť, ale minule, keď mali akciu každý kus za euro, nechala som tu päťdesiatku,“ hovorí žena v strednom veku a ďalej sa prehŕňa v oblečení na stojane. Rozmrzenému manželovi prirovnáva košeľu, nepochodí, a tak ju vracia na stojan a hľadá ďalej.

V jednom z najväčších bratislavských obchodov s obnoseným šatstvom mali pred dvoma týždňami „zahájenie“, ako tu volajú začiatok predaja novej kolekcie. Cyklus sa vždy po pár týždňoch opakuje, posledné dni všetko vypredajú za euro a opäť vystavia nový tovar.

„Mala by som sa učiť, ale nemohla som si pomôcť, prišla som aspoň na chvíľočku,“ hovorí maturantka pri stojane. Nekupuje vždy, vyberá a hľadá. Je to vraj zábava. „A navyše je to aj ekologické,“ pridáva sa ďalšia mladá žena.

V sekáči hľadá len kvalitu, oblečenie známych značiek. „Tá cena je nízka len v porovnaní s cenou takého istého nového oblečenia. Takéto tričko stojí aj v sekáči 10 - 12 eur, ale za rovnakú cenu v čínskom obchode dostanem aj dve. Nie sú však také kvalitné,“ vysvetľuje.

Nečakajte, že v sekáči stretnete nejaké sociálne prípady. Okrem mladých dievčat sa takto odievajú aj obchodníci či manažéri. A nechýbajú ani známi ľudia. „Na vysokej škole som mala zo sekáča až polovicu šatníka,“ hovorí populárna herečka a moderátorka Kristína Farkašová.

Niektorí zákazníci dokonale ovládajú časy výpredajov a „zahajovania“ a špecializujú sa len na vybrané kúsky. „Dajú sa tam nájsť aj nové veci ešte s visačkou z obchodu,“ vysvetľuje Trnavčanka Alžbeta.

Chodievajú tam, kde nájdu dobré oblečenie za dobré ceny, a nad pôvodom vecí, ktoré si kupujú, príliš nerozmýšľajú. No ak by sa vydali po stopách nejakého kabáta či riflí, mohli by sa dopátrať hoci aj k svojmu susedovi, ktorý ich pred časom hodil do zberného kontajnera domnievajúc sa, že pomôžu niektorému chudobnému Afričanovi.

sekace4.jpg

Kto má chuť hľadať sa dokáže v predajniach s obnoseným šatstvom elegantne obliecť.

Prvá ruka

Kamión sa vytáča po úzkych uličkách bratislavského predmestia. Do rodinného domu v radovej zástavbe priváža kontajner z Anglicka. Je označený ako netriedený originál. Obsahuje dodávku v Anglicku zozbieraných šiat. Pre Angličanov je odovzdávanie použitých šiat celkom bežné.

„Je to veľmi jednoduché a pôsobí to očisťujúco. Len prinesiete tašku do takého akoby 'sekáča', kde to potom pretriedia a predávajú za libru-dve a zostane to v komunite,“ hovorí Barbora Remišová, Slovenka dlhodobo žijúca v Londýne.

Z kontajnera britského textilu sa u nás vytriedi všetko, čo sa dá predať vo východnej Európe. Zvyšok pôjde ďalej, pravdepodobne do Afriky. Krajiny ako Zambia alebo aj Pakistan počítajú ročný dovoz secondhandových šiat na kilogramy na hlavu. Deti v dokumentárnych filmoch preto nosia dresy Ronaldinha. Pre domáci textilný priemysel je to zničujúca konkurencia a preto napríklad v Alžírsku od tohto roka zakázali dovoz obnosených šiat.

O tom, čo zostane na Slovensku a čo pôjde ďalej, rozhodujú domáci distribútori. „Zákazníci sú náročnejší a musíme ponúknuť vyššiu kvalitu za možno ešte nižšiu cenu,“ hovorí Csaba Fülöp z Textil housu, ktorý je zrejme najväčšou secondhandovou sieťou na Slovensku.

Majú veľkosklad v Senci a len v Bratislave štrnásť predajní a tovar predávajú aj v ďalších mestách na Slovensku a v Česku. Otvárať nové ani zatvárať aktuálne sa nechystajú. „Keďže je kríza a ľudia šetria, tak šetria na všetkom,“ dodáva Fülöp.

Väčšina slovenských second handov má tovar od firiem, ktoré ho vozia z Veľkej Británie či ďalších krajín západnej Európy. Ameriku nechce nikto, prichádzajú odtiaľ na naše pomery veľké, nevkusné a znečistené kusy. Navyše hlavným trhom pre obnosené veci Američanov je aj tak Afrika. Ani Nemecko nie je pre našich to pravé, pretože oblečenie odtiaľ je príliš zodraté.

Až donedávna bol dovoz šiat zo Západu a ich predaj na Slovensku hlavným modelom biznisu slovenských predajcov, no pred pár rokmi sa pokazil. „Najväčší zlom sa začal v roku 2009 príchodom firiem s agresívnymi cenami až do 50 centov za kus,“ povedal Radovan Braník, konateľ BD-Hollandtex. Jeho firma mala ešte v roku 2007 po Slovensku šestnásť predajní, dnes už len sedem.

sekace2.jpg

Tovar sa triedi aj na Slovensku.

Ruka v ruke

Na neho i ďalších tradičných obchodníkov tvrdo doľahol nový spôsob získavania šiat. Oveľa lacnejší než päť eur za kilo.

Jeho reprezentantom u nás je firma Humana people to people. V Bratislave a okolí prednedávnom za mediálnej pozornosti rozmiestnila kontajnery na zber použitého textilu na dobročinné účely. Len v hlavnom meste je ich takmer stovka. Spoločnosť vyhlasuje, že oblečenie ide na charitu do Afriky, no netají sa ani tým, že časť opäť predáva u nás a z jeho predaja vraj financuje rozvojové projekty.

O tom, či peniaze z predaja naozaj skončia v Afrike, existujú pochybnosti. Firmu, ktorá patrí do globálnej siete, už vo viacerých krajinách vyšetrovala polícia, novinári o nej píšu reportáže a z niektorých štátov ju dokonca vyhnali.

Okrem iného firmu podozrievajú, že v krajinách, kde pôsobí, môže mať aj ďalšie siete, cez ktoré lacno vyzbierané šatstvo predáva. Britský novinár Mike Durham napísal, že do siete Humany patrí aj Textil house. Také isté prepojenie objavili aj rakúski novinári, konateľov firiem hľadali aj v Martine, no nepochodili. Moritz Gottsauner-Wolf a Florian Skrabal tvrdia, že ide o súčasť podivnej siete Tvind z Dánska. Obe slovenské firmy, teda Humana aj Textil house, majú konateľov práve z tejto krajiny. Organizácia tvorí podľa novinárov vysoký zisk a do Afriky ide z neho len zanedbateľná časť.

„Spoločnosť Textile House for Euro trade a spoločnosť Humana people to people sú dve odlišné spoločnosti a nie je medzi nimi nijaké prepojenie,“ odmieta podozrenia Fülöp.

Na stránke slovenskej Humany je emotívne video, ako oblečenie zachraňuje čierny kontinent a informácia, že globálna firma spolupracuje s množstvom organizácií vrátane UNICEF-u.

„Detský fond UNICEF a organizácia Humana people to people nie sú globálnymi strategickými partnermi,“ povedala Anna Beňová z organizácie na Slovensku.

V minulosti podľa nej však Humana oslovila viaceré terénne kancelárie UNICEF-u, každú individuálne a chcela spolupracovať. „V pár krajinách sa aj podieľala na vybraných programoch. Napríklad v Angole, Konžskej demokratickej republike, Guinei-Bissau, Malawi, Namíbii a Indii,“ hovorí Beňová. Detský fond podľa nej však momentálne preveruje existujúce partnerstvá a Humana musí dokázať, že spĺňa prísne kritériá stanovené pre partnerov UNICEF-u. Pre obchodovanie s tovarom vybraným na charitu by mohli spoluprácu skončiť.

sekace3.jpg

Odkiaľ sú veci zákazníci netušia.

Veľa rúk

Prepojenie dobročinných organizácií a obchodníkov s obnoseným šatstvom nie je náhodné. Tento spôsob recyklovania odevov existuje už od 19. storočia a Armáda spásy bola dlho jedným z jeho najdôležitejších uzlov.

No v 70. rokoch minulého storočia už nevládali rozdeľovať rastúci prísun odevov z vyspelých ekonomík a tak začali spolupracovať so súkromnými firmami. Symbióza funguje ako hodinky.

„V roku 2006 som sa v Londýne živil aj rozdávaním letákov a plastikových tašiek pre tamojšiu charitu, ktorá robila zbery vyhodených vecí,“ hovorí Bratislavčan Víťazoslav Chrappa.

Charita ľuďom cez letáky oznamovala, že ak majú nejaké nepotrebné oblečenie, ale i elektroniku, ktoré by sa ešte dali využiť, tak ich môžu v taške položiť pred dvere. Všetko vraj pôjde na charitu do Afriky. Neskôr prišlo auto a veci naložili a odviezli do skladu. Druhou časťou práce bolo veci roztriediť. „Nachádzali sme cédečká, rádiá, hračky a, samozrejme, oblečenie. Normálne, dobré, zachovalé veci,“ hovorí Chrappa.

Jeden z vedúcich skladu bol rovnako Slovák a brigádnikovi priznal politiku firmy. „Vravel, že časť týchto vecí ide naozaj na charitu do Afriky, ale dobré oblečenie išlo do second handov vo východnej Európe.“

O takomto predaji sa v letákoch nepísalo ani slovo. „Podobne to fungovalo nielen v našej charite. Ľudia určite verili, že to pôjde do charity shopov v Británii, alebo to posielajú priamo do chudobnej Afriky,“ povedal Chrappa. Cieľové krajiny najlepšieho tovaru boli nakoniec podľa neho Slovensko, Česko, Ukrajina, Bielorusko. Raz za mesiac prišiel kamión a všetko odviezol.

Textil zbiera po bratislavských uliciach so zámerom predať ho aj firma Revenge. No česká spoločnosť sa neskrýva za žiadnu charitu.

„Asi polovica textilu môže ešte poslúžiť svojmu účelu a putuje do našich obchodov s použitým tovarom. Ďalších 35 percent rozstriháme a ponúkame firmám v automobilovom a strojárskom priemysle, kde handry využijú napríklad na čistenie alebo leštenie," povedal Mladej Fronte Dnes Vlastimil Němec zo spoločnosti Revenge. Kontajnery majú okrem Bratislavy v Piešťanoch, ale napríklad aj v Pardubiciach.

Priemerný človek tam ročne vyhodí pätnásť kilogramov starých šiat a len Pardubice takto vyprodukujú ročne 1300 ton starého textilu. Firma ho pozbiera a postará sa o jeho recykláciu, z výnosov platí kontajnery a triedičku. Na kontajneri sa to však nedozviete, tam len firma nabáda ľudí recyklovať. Čo sa so šatami deje ďalej, si musíte vypátrať sami.

ico

Humana: Slovenské veci tu nepredávame

Na otázky SME odpovedala spoločnosť Humana Slovakia.

Ako sa Humane na Slovensku darí?

„Spoločnosti Humana Slovakia sa darí veľmi dobre. Činnosť začala v roku 2004, dnes má 10 second-hand obchodov v 9 rôznych mestách a triediace centrum v Martine. Obchody ponúkanú kvalitné second-hand oblečenie za nízke ceny, čo má v dnešnej dobe ekonomickej krízy veľký význam pre našich zákazníkov. Humana Slovakia má k dnešnému dňu viac ako 150 zamestnancov a naďalej vytvárame pracovné príležitosti pre miestnych ľudí v rôznych mestách.“

Časť vami na Slovensku vyzbieraných odevov končí aj vo vašich predajniach second hand. Vedeli by ste povedať koľko percent u nás zozbieraného oblečenia sa takto predá u nás ešte?

„Šatstvo zbierané na Slovensku nejde do našich obchodov. Do našich predajní ide šatstvo z Talianska, Rakúska, Nemecka, Holandska a USA.“

Vaša organizácia dlhodobo odmieta podozrenia z rôznych nekalých praktík, dlhodobo sa bránite tým, že nikdy súdy nikoho neodsúdili. Ako ešte sa dajú tie podozrenia vyvrátiť?

„Všetky aktivity spoločností organizácie Humana People to People vo všetkých krajinách sú kontrolované externým autorizovaným auditorom, rovnako aj Humana Slovakia spolupracuje s autorizovaným auditorom v rámci slovenskej legislatívy. Táto skutočnosť zaručuje korektnosť všetkých našich aktivít.“

Na webe máte uvedené, že spolupracujete s rôznymi organizáciami a napríklad v UNICEFe to popreli a nikto v organizácii o spoločnom globálnom projekte nevie. Ako je to možné?

„Projekty v Afrike uskutočňované organizáciou Humana People to People majú množstvo rôznych parterov, medzi nimi tiež UNICEF, je však možné že UNICEF na Slovensku nemá informácie o všetkých miestnych spoluprácach - špeciálne v Afrike. Pre podrobnejšie informácie o našich partneroch navštívte prosím našu hlavnú internetovú stránku.“

Autor článku

ico

Farkašová: V šatách zo sekáča aj moderujem

Do obchodov s obnoseným šatstvom chodí nakupovať aj moderátorka a herečka Kristína Farkašová.

Čo vás láka do predajní s obnoseným šatstvom?

„Dnes už je síce dosť aj mimosekáčových dobrých obchodov, ale je vždy dobré tam raz začas zájsť. Teraz sa navyše vracia vintage móda a tam sa dajú nájsť úplne úžasné kúsky. Ja mám zo sekáča veľmi veľa vecí. Dajú sa veľmi pekne skombinovať aj s novými vecami a najmä je to tam za dobrú cenu.“

Máte svoju obľúbenú predajňu?

„Jeden mám neďaleko domu a je to strašné pokušenie. Mávajú tam výpredaje a napríklad vetrovka sa tam dá kúpiť aj za dve eurá.“

Odkiaľ tie veci berú?

„Neviem, odkiaľ to dovážajú, ale tie veci sú naozaj kvalitné, žiadne ošúchané. Keď sa povie second hand, tak to znie, že to je niečo už veľmi použité, ale často sú tam aj úplne nové veci.“

Do sekáčov nechodia len chudobní. Prečo?

„Sama mám jedny plesové šaty zo sekáča, s ktorými som už odmoderovala nejaké plesy a sú úplne krásne, no vážne. A stáli asi 15 eur. Ak si zoberiete, koľko stojí plesová móda a dá sa to, samozrejme, dotvárať. Kúpite si tam napríklad niečo jednoduché a niečo tam došijete či namaľujete a vznikne z toho absolútne originálny kúsok. Podľa mňa je to pre kreatívnych ľudí celkom dobrá vec.“

Čo ste si najviac obľúbili?

„Napríklad aj niektoré kabelky mám zo sekáča, poctivé a dobre ušité. Mám aj jednu skladanú modrú sukňu s kvetinkovou bielou potlačou a v lete som ju hrdo nosila. Stretla sa s veľkým úspechom aj u starších žien, keď mi hovorili, že mali také tiež, keď boli mladé.“

Neohŕňajú nad tým občas ľudia nos?

„Je to teraz naozaj veľmi moderné a nikomu sa to zatiaľ nehnusilo. Ja to zvyknem aj oprať. Ale je pravda, že v každom sekáči to zvykne tak čudne voňať a nie je práve príjemné si to tam skúšať.“

Súčasťou nákupu je aj hrabať sa v ponuke. Máte to rada?

„Na to musí mať človek naozaj náladu. Určite tam nejdem s tým, že niečo potrebujem. Idem sa tam len pozrieť a ak ma tam niečo zaujme, tak si to kúpim.“

Je niečo, čo by ste si v sekáči nekúpili?

„Asi spodnú bielizeň a topánky. Možno ak by neboli nosené a fakt úžasné, možno hej, ale inak asi nie. To sa mi zdá, že už ani pre chrbticu to nie je dobré, aby som nosila topánky po niekom.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 723
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 171
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 301
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 161
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 625
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 499
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 787
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 616
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 921
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 998

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV OD POST BELLUM

Milan Lasica: Dobre sa na tom smeje, ale žiť v tom nebolo veselé

Celoživotnou ambíciou Milana Lasicu bolo stáť na javisku a povedať niečo, čomu by sa ľudia smiali.

Firma Kaliňákových ľudí, ktorú dotoval štát, skončila

Minister Robert Kaliňák v roku 2012 dohadoval štátnu pomoc pre Čiernu Horu. Zákazku potom získala firma jeho kamaráta Mareka Turčana.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop