BRATISLAVA. Len sporadické látanie zničených ciest, opravy budov nemocníc, sociálnych a kultúrnych zariadení iba v havarijných stavoch či zrušené prímestské spoje. Samosprávne kraje sa chystajú na chudobný rok.
Až sedem z ôsmich žúp si v tohoročnom rozpočte naplánovalo nižšie výdavky, ako minuli vlani. Výnimkou je len Bratislavský samosprávny kraj, ktorý našiel desať miliónov navyše. Plánuje ich získať najmä vyšším výberom daní, ale aj predajom majetku a pôžičkami.
„Poslanci zastupiteľstva vzhľadom na pretrvávajúce dôsledky globálnej krízy rozhodli o konzervatívnejšom rozpočte,“ vraví naopak hovorca nitrianskej župy Stanislav Katrinec. Výdavky im podľa neho klesnú zhruba o sedem miliónov eur.
Dlhy sa blížia k hranici
Konzervatívne boli župy pre krízu už vlani, až päť z nich rátalo s nižším rozpočtom ako tento rok. Počas roka však poslanci výdavky zvyšovali o príjmy z eurofondov či nové úvery a napokon minuli viac, ako plánujú v tomto roku.
„Je to zásada opatrnosti, vidíte, čo sa deje v ekonomike. Keby sme narozpočtovali veľa a začali robiť verejné obstarávania, na ktoré nám budú chýbať peniaze, mali by sme veľký problém,“ opisuje situáciu šéfka finančného odboru banskobystrickej župy Mária Urgelová.
Na možnosť hasiť problémy a zvyšovať si príjmy cez nové úvery sa župy môžu spoliehať čoraz menej. Viaceré sa začínajú blížiť k maximálnej hranici zadlženia, ktorá nemôže prekročiť 60 percent bežných príjmov rozpočtu.
Trnavský kraj s dlhom cez 55 miliónov eur dosiahol už 53 percent, viac ako 40 percent ročných bežných príjmov tvorí dlh aj v žilinskej a bratislavskej župe. Bratislavská tento rok doplatila aj na povodne, na odstránenie ich následkov si musela vziať samostatnú osemmiliónovú pôžičku.
K 50-percentnej zadlženosti sa v tomto roku pravdepodobne priblíži aj trenčianska župa, ktorá údaj zatiaľ neposkytla.
Rozpočty žúp zaťažujú splátky vysokých úverov a na investície do ciest, škôl, nemocníc, galérií či knižníc im zostáva čoraz menej.
Investície neplánujú
Žilinská župa tento rok počíta s rozpočtom nižším až o 22 miliónov eur. „Nepokryté zostávajú predovšetkým výdavky na sociálnu oblasť, ako aj krytie straty v prímestskej autobusovej doprave. Chýbajú nám aj zdroje na riešenie vysokého modernizačného dlhu,“ povedala hovorkyňa župného úradu Radka Kulaviaková.
Podobne je na tom aj banskobystrická župa. „Výška rozpočtu nie je postačujúca, kryje len základne kompetencie vyplývajúce z legislatívy, aj to v obmedzenom rozsahu,“ napísala Iveta Kureková z tlačového oddelenia župného úradu.
Šetriť župa musí na opravách ciest, dotáciách pre sociálne domovy či kultúru. „O rozvoji a investíciách neuvažujeme, riešia sa len z eurofondov a v minimálnom rozsahu na neodkladné riešenia havarijných stavov.“
Neporovnateľní
V absolútnych číslach má najmenší rozpočet trnavská župa, ktorá počíta s výdavkami cez 112 miliónov eur.
Najštedrejšie si výdavky naplánovala trenčianska župa, ráta s takmer 160 miliónmi. Obe pritom patria k najmenším.
„Rozpočty krajov sa porovnávať nedajú, každý používa inú metodiku,“ vysvetľuje vedúci finančného odboru trenčianskeho úradu Zdenek Rýpal. Trenčín napríklad do rozpočtu vopred zahrnuje aj očakávané príjmy z eurofondov, ktoré však únia napokon schváliť nemusí.
Beata
Balogová
