Prečo ste sa v piatok v zdali funkcie?
„Mal som dva dôvody. Prvým je to, že som sa vždy cítil byť slobodný v akejkoľvek verejnej funkcii, či vo Fonde národného majetku alebo teraz na ministerstve vnútra. Necítim sa byť nikým riadený ani zviazaný. Môžem si slobodne dovoliť za 24 hodín sa zbaliť odísť, tak ako som to urobil pred šiestimi rokmi z FNM, keď KDH odišlo z vlády. Keby boli za mojím pôsobením, napríklad vo fonde, iné motivácie, tak by som asi ťažko odchádzal zo dňa na deň, keď aj podľa spisu Gorila sa malo rozhodovať o zaujímavých veciach.“
A ten druhý dôvod je aký?
„V politike verím na dobro a zlo. Na to, že jednoducho niektorí chcú v politike presadiť dobré veci, a niektorí nie, a dokonca možno tie opačné. Som presvedčený, že Daniel Lipšic ako minister vnútra robí a chce urobiť pre túto krajinu veľa dobrých vecí. Nechcel som zadať ani najmenšiu zámienku, aby pri vyšetrovaní kauzy Gorila mohol ktokoľvek voči ministrovi použiť argument, že jeho poradca nejakým spôsobom figuroval v spise. Preto som navrhol ministrovi, že by bolo najlepším riešením, keby som odišiel z funkcie poradcu.“
Prijal vaše rozhodnutie hneď?
„Najskôr ma presviedčal, že sa mu nezdá fér, aby ten, kto nič neurobil, odišiel a iní, ktorí sú v tom materiáli spomínaní v iných súvislostiach ostali vo funkciách. To nie je ale podstatné. Podstatné je to, že ten, kto sa nemá čoho báť a verí, že neurobil nič zlé a verí, že toto sa vyrieši a potom sa môže kedykoľvek v budúcnosti verejne angažovať bez akéhokoľvek tieňa pochybností z minulosti.“
Kedy ste sa rozhodli odísť?
„Rozmýšľal som o tom už pred Vianocami, ale počas dovolenky toto rozhodnutie vo mne dozrelo, že by bolo chybou, aby bol minister vystavovaný, pod akoukoľvek zámienkou, nejakým spochybňovaniam. Preto, keď som sa včera popoludní vrátil z dovolenky, som mu navrhol, že by bolo správne, keby som odišiel.“
Zavážila aj výzva Mikuláša Dzurindu, aby si aj Daniel Lipšic poupratoval vo svojom rezorte?
„Viac-menej som bol rozhodnutý už predtým. Toto bola posledná kvapka, pretože sa mi zdá absurdné, aby taký morálny trpaslík, za akého ja Mikuláša Dzurindu v porovnaní s Danielom Lipšicom považujem, robil nejaké morálne apely voči nemu. O to viac si myslím, že je dobré, že svojím odstúpením dávam možnosť aj iným ľuďom, o ktorých sa v kauze Gorila hovorí, aby sa slobodne rozhodli ako budú postupovať. Mám ešte jednu poznámku. Mám tú výhodu, že ja sa môžem absolútne slobodne rozhodovať. Obávam sa, že niektorí ľudia nemajú na výber. Nemôžu si odísť z politiky, či verejných funkcií, pretože by stratili krytie. Ako radovým občanom by sa im ťažko bránilo prípadným podozreniam, voči ktorým môžu stáť.“
Myslíte aj ľudí z Gorily?
„Aj ich.“
Konkrétne?
„Nechcel by som byť konkrétny. Vždy som rozdeľoval ľudí pôsobiacich v politike alebo vo verejnom živote na tých, ktorí sú slobodní a u ktorých vidíte, že sa kedykoľvek môžu rozhodnúť odísť alebo zostať. A na tých, u ktorých vidíte, že sú len vykonávači. Proste nemôžu inak, nemajú slobodný názor a ak ho aj majú, tak nezaváži. Ak si prečítate spis Gorila, tak viete veľmi ľahko rozlíšiť, ktorí sú ktorí.“
Verejnej funkcie sa vzdal aj Stanislav Janota, ktorého Gorila tiež ako nominanta KDH vo FNM spomína. Hovorili ste spolu?
„Áno.“
Bol tiež rozhodnutý odísť?
„Povedal, že môj názor rešpektuje a je pripravený urobiť to isté. Obával sa len toho, aby takýto krok nebol považovaný za priznanie viny. Rozhodne ja som to neurobil z tohto dôvodu, pretože aj keď si pozriete spis Gorilu, tak k čomu sa mám priznávať? K tomu, že som bol v prezídiu FNM? To je verejne dostupná informácia. K tomu, že pán Haščák tvrdí, že som mal hlasovať v jeho prospech? Tak to je názor pána Haščáka.“
Prekvapila vás Gorila niečím, keď ste ju čítali?
„Nepredpokladal som, že pán Haščák môže mať v súvislosti s privatizáciou až také široké záujmy.“
Čiže vy veríte tomu, čo je v spise napísané?
„Verím, že mnohé veci tak, ako sú popísané, sa mohli stať.“
Gorila spomína, že ste mali byť v päťke členov prezídia FNM, ktorá mala o všetkom rozhodovať. Bolo to tak aj reálne?
„V reáli to tak ani nemohlo byť, pretože o novej koncepcii fungovania fondu podľa spisu Gorila hovoril Haščák s Bubeníkovou niekedy v polovici decembra 2005. Na začiatku februára 2006 KDH odišlo z vlády a my sme okamžite s Janotom podali demisiu z prezídia FNM. Nie som si istý, či vôbec v tom medziobdobí bolo zasadnutie prezídia. A takmer som si istý, že o ničom podstatnom, čo by sa mohlo týkať Penty, sa možno ani nehlasovalo. Každopádne za seba viem povedať, že nikdy som nezohľadňoval pri hlasovaní, či nejaký návrh je alebo nie je v záujme Penty. Ani nikto z Penty ma nikdy neoslovil, aby som hlasoval tak, alebo onak.“
S Jaroslavom Haščákom sa poznáte?
„Viem, kto to je. Myslím, že sme sa v živote nestretli. Určite sme sa spolu nerozprávali.“
Spis Gorila bližšie opisuje skôr spoluprácu Haščáka s Janotom. Radili ste sa spolu, ako budete hlasovať?
„Keďže sme boli dvaja zástupcovia KDH v prezídiu. Bavili sme sa takmer stále o našich názoroch na rôzne materiály. Janota mi niekoľkokrát spomenul, že mu vola Haščák, že sa s ním chce stretnúť. Vždy som sa ho pýtal, čo chcel. Vždy na to povedal, že nerozumie, na čo to stretnutie bolo, že sa bavili o politike o jeho názoroch na zdravotníctvo. Žiadnu citlivú tému Haščák nikdy neotvoril. Pamätám si na svoj pocit, že som bol vtedy prekvapený, že na čo to robí.“
Ako sa poznáte s Janotom?
„Zoznámili sme sa až pri fungovaní v prezídiu fondu. Veľmi dobre sa mi s ním spolupracovalo. Vážim si ho a som presvedčený, že nevzal ani korunu počas svojho pôsobenia vo FNM.“
Takže to, čo spomína Gorila, že mu mala ísť provízia od Haščáka za privatizáciu rozvodných závodov nie je pravda?
„Gorila spomína to, že Haščák zvažuje, že bolo by treba dať Janotovi nejaké peniaze. Pochybujem.“
Prečo by sme mali veriť, že práve to, čo sa týka Janotu nie je pravda, ale zvyšok áno?
„Dá sa to potvrdiť ďalšími vecami, ako sa Janota správal v minulosti. Je vo verejnom živote dlhšie ako ja a sú naňho referencie, dá sa naňho opýtať, a myslím si, že to je skôr dôkaz o tom, že sa to nestalo.“
Keď to vo FNM nefungovalo ako opisuje Gorila, tak ako to fungovalo?
„Vnímal som to tak, že tam boli dva typy ľudí. Na jedných som videl to, že boli slobodní pripomienkovať čokoľvek a potom tam bol typ ľudí, ktorí o ničom nediskutovali a len hlasovali.“
Ktorí boli ktorí?
„Nechcel by som teraz sortovať ľudí, ale vnímal som to tak, že s výnimkou ľudí z SMK, spomedzi zástupcov každej politickej strany boli na fonde aj takí aj takí.“
Akí boli ľudia z SMK?
„Zdali sa mi najviac podriadení, a to myslím bez pejoratívnosti, politickej disciplíne. Bolo prakticky nemožné, aby jeden zástupca SMK hlasoval za a druhý proti. Možno sa mýlim, ale takto som to tak vnímal. Zatiaľ čo o u iných zástupcov to tak bolo.“
Aj vy s Janotom ste hlasovali odlišne?
„Je možné, ale vo veľmi málo prípadoch.“
V súvislosti s SMK spomína Gorila veľký vplyv Oszkára Világiho. Bolo to pri hlasovaniach cítiť?
„Nespomínam si priamo, že by som si niekedy myslel, že sa hlasuje o materiáli, za ktorým figuruje nejaká firma Világiho. Skôr som mal pocit, že to bola tvrdá stranícka disciplína. Kto bol ten, kto ju v konečnom dôsledku určuje, to neviem povedať.“
Gorila spomína zvýšený záujem nominanta SMK vo fonde Daniela Végha o východoslovenskú vodárenskú spoločnosť. Zaznamenali ste to na fonde?
„Pokiaľ si spomínam, predsedom dozornej rady východoslovenskej vodárenskej spoločnosti bol isté obdobie Brath, ktorý bol šéfom právnej sekcie a nominantom KDH. Mal prehľad, čo sa v spoločnosti dialo. Neviem povedať, či ten záujem bol nejako prehnaný oproti iným vodárenským spoločnostiam.“
Vy ste sa chodili tiež radiť s vedením KDH ako hlasovať?
„V kľúčových veciach, ako napríklad privatizácia Slovenských elektrární, áno. Samozrejme, že sme sa riadili zásadným politickým rozhodnutím strany, či privatizovať alebo nie. Ale nikto z KDH nás neovplyvňoval, že musíte hlasovať za toho alebo iného. Pýtali sa, ako vyzerá priebeh privatizácie. Tak sme povedali, v akej fáze to je a či sa nám na tom niečo zdá alebo nie. Za moje pôsobenie ma žiaden predstaviteľ KDH netlačil k tomu, že za toto musím hlasovať alebo proti niečomu. Naopak, aj keď som mal pocit, že vŕtame do vecí, ktoré by mohli byť niekomu nepríjemné, tak nikto z KDH neprišiel povedať, aby sme tomu dali pokoj.“
Ani nikto z iných strán?
„Nie. Ale zažil som ten pocit, keď niektorí ľudia vo fonde na vás hľadeli tak zhovievavo, že na čo to robíte, keď viete, že máme väčšinu a s tým neuspejete.“
Kedy vás takto prehlasovali?
„Krátko predtým, ako som prišiel na fond bola privatizácia zváračského ústavu. Zdalo sa nám, že neprebehla férovo, pretože ak si spomínam, tak uchádzač s vyššou cenovou ponukou bol vylúčený. Podľa nás nefér. Bola to zamestnanecká sro-čka, ktorá mala krytie od nemeckého partnerského zváračského ústavu. Boli vylúčení, lebo to nebola banková garancia. Potom sme zistili, že ten, kto privatizáciu zrealizoval, zaplatil minimálne časť kúpnej ceny tak, že z účtu sprivatizovanej firmy ju v hotovosti vybral a zaplatil fondu. Snažili sme sa niekoľko mesiacov zrušiť túto privatizačnú zmluvu, ale boli sme prehlasovaní.“
Spomínate si na hlasovanie, ktoré aj vďaka vášmu hlasu dopadlo v prospech Penty?
„Myslím, že to bolo hlasovanie o privatizácii Paroplynového cyklu. Som si takmer na sto percent istý, že to bol prípad, kde dala Penta najvyššiu ponuku.“
O tomto tendri už vo februári 2004 hovoril minister hospodárstva Pavol Rusko, že bol zmanipulovaný.
„Myslím, že v spise Gorila sa hovorí dokonca o tom, akým spôsobom sa dajú rozlepiť obálky alebo pozrieť, kto dal akú ponuku. To neviem, to nebolo v našej réžii. Vždy bola privatizačná komisia, čiže toto ja neviem posúdiť.“
Fond v tom čase rozhodoval aj o veľkých balíkoch pohľadávok, ktoré získala aj Penta. Ani vtedy ste nepociťovali tlaky finančnej skupiny?
„Nie. Myslím si, že jediným kritériom bola cena. Samozrejme, že by sme sa ozvali, keby to mal dostať niekto, kto bol tretím v poradí.“
Poznáte sa s Annou Bubeníkovou?
„Poznám ju z vtedajšieho pôsobenia vo fonde.“
Mali ste tušenie, že by mohla spolupracovať s Pentou?
„S Bubeníkovou som spolupracoval na oficiálnej báze. Znamená to, že keď bol nejaký materiál, ktorý dozorovala, tak prišla s ním na prezídium a odpovedala na prípadné otázky. Počas pôsobenia na fonde som nemal pocit, že ten vzťah s Haščákom by mohol byť taký intenzívny, ako ho Gorila naznačuje.“
Čiže ste vedeli o vzťahu s Haščákom?
„To, že sa spolu stretáva som predpokladal, veď v mnohých záležitostiach bola Penta partnerom fondu oficiálne. To, že obsah ich rozhovorov bol takýto, to ma trošku prekvapilo.“
Odchádzate z postu poradcu ministra vnútra pre rómsku kriminalitu. Čo ste stihli vo funkcii urobiť?
„Rok 2011 ešte nie je vyhodnotený, takže definitívne výsledky budeme vidieť o pár týždňov. Ale to, s čím som spokojný, že po mojom príchode na ministerstvo sa po prvýkrát od roku 1989 sa podarilo vytvoriť atlas rómskej kriminality, ktorý mapuje jednotlivé rómske komunity na Slovensku z hľadiska vnímania policajných špecialistov pre styk s rómskymi komunitami, nakoľko sú problémové. Je to materiál, ktorý ktokoľvek, kto sa bude v budúcnosti zaoberať, tak nepríde k prázdnemu stolu a bude môcť porovnávať, či nejaké opatrenia teraz a v budúcnosti sú úspešné alebo nie.“
Nie je problém, že polícia posudzuje kriminalitu podľa etnicity?
„Neberte to tak. V rómskych komunitách žijú aj zástupcovia iných národností. My sme sa snažili analyzovať, prečo sú niektoré rómske komunity bezproblémové, niektoré úplne problémové, hľadať faktory, prečo to tak je. V budúcnosti si bude môcť porovnať v praxi, či to tak je. My sme prišli k prázdnemu stolu.“
Zaznamenali ste posledné rozhodnutie súdu, ktorý zakázal segregáciu Rómov v škole v Šarišských Michaľanoch? Čo si o ňom myslíte?
„Poviem, aká je realita v týchto oblastiach. Deti z rómskych komunít nie sú väčšinou pripravené nastúpiť ani do prvého ročníka základnej školy, nemajú ani základné návyky a predpoklady. Myslím aj motorické, ako napríklad uchopiť ceruzku. Ak je trieda zmiešaná, tak učiteľ sa musí venovať tým, ktoré majú viac problémov. Rodič veľmi rýchlo vidí, že ak jeho dieťa nie je problémové a porovná si to s jeho bratrancom z inej školy, tak vidí, že jeho dieťa zaostáva a pokúsi sa to riešiť. Niekde sa to riešilo tak, že deti, ktoré zaostávali, išli v iných triedach ako tí druhí. Ubezpečujem vás, že žiadne rozhodnutie súdu v realite tomu nepomôže. Tí, rodičia, ktorí budú chcieť svoje deti zo školy zobrať, tak ich zoberú. Nemyslím len biele deti. Aj veľa rómskych detí je šikovných.“
Rómskej problematike ste sa venovali aj predtým, ako ste sa stali poradcom?
„Nevenoval som sa špeciálne rómskej kriminalite, ale problematike kriminality v Západnej Európe, kde sa stretávajú dve kultúry a vznikajú z toho trenice. Videl som, že aj na Slovensku, najmä po kauze Šarišské Michaľany, hrozí, že problémy s rómskymi komunitami sa budú politizovať a budú sa ich snažiť uchopiť politickí extrémisti typu Mariána Kotlebu. Myslím si, že pokiaľ štát nebude riešiť problémy ľudí žijúcich v blízkosti rómskych komunít, tak sa budú radikalizovať. Ak im nepomôže štát, tak sa budú obracať na úplne antisystémové strany. Jobbik má v Maďarsku 20 percent a jeho riešenia rómskej problematiky sú mimo rámec civilizovaného sveta. Veľmi by som si neželal, aby takýto podobný scenár začal existovať aj na Slovensku.“
Vaša pozícia bola nová. Navrhli ste ju ministrovi vnútra alebo oslovil vás on?
„S Danielom Lipšicom sa poznáme 20 rokov. Keď ma oslovil po voľbách v 2010, aby som s ním išiel pôsobiť na ministerstvo vnútra, tak mal záujem, aby som pôsobil ako jeho poradca v mediálno-komunikačných otázkach. Opýtal som sa ho, že by som sa venoval aj tejto problematike. Súhlasil. Tak som sa venoval obom oblastiam.“
Aká je vaša pozícia v KDH?
„Som radovým členom. V minulosti som bol predsedom klubu KDH, čo je najnižšia organizačná jednotka, niekoľko rokov som bol riaditeľom oddelenia pre styk s médiami. Bol som nominantom KDH v prezídiu FNM.“
Podieľali ste sa aj na financovaní strany?
„Áno. Niekoľkokrát som poskytol finančný dar KDH.“
Akou sumou?
„Vždy to bolo vo výške rádovo niekoľko tisíc eur.“
Nezostrihaný rozhovor pre predplatiteľov služby Piano

Beata
Balogová
