Keď pred pár rokmi vydal americký rabín Shmuley Boteach knihu Kóšer sex, bol to hit. Rabín šikovne spojil dve slová, ktoré zaujmú takmer každého. Mnohí z jeho náboženstva knihu odsúdili ako povrchnú. Faktom však je, že pre ľudí, čo nemajú poňatia, ako je to so sexom, manželstvom a partnerstvom v židovstve, je Boteachova popularizácia prínosom. A tiež je to veľmi príjemné čítanie.
Je to telesná potreba
V západnom svete je pohľad na sexualitu chtiac či nechtiac asi najviac ovplyvnený kresťanskou náukou. Prístup judaizmu je iný. Židia hovoria, že liberálnejší. Do istej miery sa s tým dá súhlasiť. V 21. storočí však majú zvláštne názory a praktiky aj Abrahamovi potomkovia. Teda lepšie povedané tí, čo trvajú na krvopotnom dodržiavaní Božieho zákona.
Americký rabín Arthur Lifschitz a jeho manželka Sarah (v minulosti mali ženy rabínov na starosti sexuálnu a rodinnú výchovu budúcich neviest) v príručke pre mladé židovské páry píšu, že kým kresťania vnímajú sexualitu ako niečo nečisté, u židov je to inak. Sex je rovnaká telesná potreba ako jedlo či pitie. Ak sa však alkoholizmus a obžerstvo považujú za hriech, tak sa za problematické považuje aj prílišné lipnutie na sexe. Jednoducho: všetko s mierou.
Hlavné je manželstvo
Zakázané a povolené sexuálne praktiky sa rozoberajú hlavne v Piatej knihe Mojžišovej a v knihách Exodus a Levitikus. Často idú do detailov, ale v zásade platí, že incest, homosexualita, sex so zvieratami, znásilnenie a smilstvo sa považujú za ťažké hriechy, za ktoré v minulosti hrozilo aj ukameňovanie.
Židovské zákony tiež pomerne jasne definujú, za akých okolností sa sexuálny styk považuje za povolený. A sú prúdy v judaizme, ktoré tieto pravidlá dodnes dodržiavajú. Tiež pribúda sekulárnych párov, čo ich považujú za osviežujúcu zmenu vo svojom manželskom živote.
Jedna z hlavných premís judaizmu hovorí, že svätým sa môže stať len muž, čo žije v manželskom zväzku. Hlavným kňazom v starovekom jeruzalemskom chráme mohol byť len ženatý muž. Dokonca mal povolenú aj druhú manželku, keby náhodou tá prvá zomrela. Manželstvu judaizmus pripisuje maximálnu dôležitosť. Tiež plodeniu detí, lebo veď Boh povedal Adamovi: „Choďte a množte sa.“
Podľa niektorých názorov sú na zabezpečenie tohto Božieho rozkazu našité aj židovské pravidlá sexuálneho života.
Kedy a koľko
Izraelský sexuológ Boaz Gesthalter, ktorý vo svojej poradni radí nábožným aj sekulárnym párom, hovorí, že sa o nich popísala hromada nezmyslov. Platí však, že nábožní židia nepraktizujú sex, keď ich partnerka menštruuje a ďalších sedem dní od konca menštruácie. Po rituálnej očiste v mikve (špeciálnom kúpeli) je sex povolený či dokonca prikázaný (v židovských predmanželských zmluvách sa uvádza, koľko času má manžel venovať na uspokojenie svojej ženy) a spadá do obdobia, keď má žena najväčšiu šancu otehotnieť.
Gesthalter však tvrdí, že sex v judaizme nie je len o plodení. Inak by židia nemohli mať sex s tehotnými ženami, ženami po menopauze či tými, čo majú povolenú antikoncepciu (povoľuje sa, ak by tehotenstvo mohlo spôsobiť ujmu na zdraví alebo u veľmi mladých žien), ale aj o telesnom vyjadrení lásky.
Navyše, najmenej dvanásťdňová abstinencia každý jeden mesiac posilňuje túžbu a manželovi dáva na známosť, že jeho žena je niečo výnimočné, čo mu nie je k "dispozícii" každý deň.
V niektorých komunitách sa tieto pravidlá dodržiavajú dodnes, ale väčšina židovských párov ich zrejme ignoruje.
Muži verzus ženy
Judaizmus na rozdiel od kresťanstva nemá až taký problém s predmanželským sexom. Niektorí rabíni ho dokonca odporúčajú, lebo sexuálna nesúhra je dôvodom na rozvod. Hovorí sa, že sex u zasnúbeného páru sa aj v minulosti v judaizme prakticky toleroval, ale nevera sa ťažko trestala. Inú pozíciu malo aj dieťa splodené pred manželstvom a dieťa splodené mimo manželstva.
Ortodoxné prúdy v judaizme dodnes zdôrazňujú, že sexualita by mala ísť ruka v ruke so zdržanlivosťou. V ich ponímaní to znamená fyzickú separáciu mužov a žien na verejnosti, prísny zákaz obzerania si osôb opačného pohlavia „hlavne v oblasti reprodučných orgánov" a napríklad aj pobyt na miestach, ktoré sa považujú za „vykričané“. S čoraz otvorenejším prístupom k sexualite a sexu v ostatnej populácii sa pravidlá v týchto komunitách ešte sprísňujú.
A často sa zdá, že ich presadzujú hlavne muži. No skutočnosťou je, že podľa židovskej tradície by to mala byť žena, kto určuje pravidlá sexuálneho života. Sex je ženské, nie mužské právo. Žena má signalizovať, kedy má záujem o sex a vytvárať správnu atmosféru. Doktor Gesthalter so smiechom podotýka, že praotcovia asi vedeli, že muž má záujem o sex stále, tak určenie správnej chvíle nechali na ženu.
Tichá antikoncepcia
Hoci deti sú v židovskom živote alfou a omegou, k umelým potratom nie je judaizmus až taký prísne odmietavý. Platí, že reálny život (matka) má prednosť pred budúcim (plod). Hovoríme, samozrejme, o prípade, keď plod ohrozuje matku, potraty z iných dôvodov sa skôr odsudzujú. Dokonca aj v nábožných komunitách sa ticho toleruje používanie antikoncepcie (kondómy sú zakázané, uznávajú sa skôr tabletky) v prípade, že manželský pár už na svet priviedol minimálne jedno dievča a jedného chlapca. Pohľad na početné ortodoxné rodiny však naznačuje skôr to, že rozkaz Adamovi sa tu berie doslovne.
Sú židia, čo tvrdia, že sex je posvätný, tak ako je posvätné manželstvo. Reformný rabín Michael Stassfeld o tom napísal celú esej. Stálo v nej aj toto: „Napriek tomu, že ľudia častejšie kričia Ó Bože počas vrcholiacej vášne vo svojej spálni ako v synagóge, nemyslím si, že sex je vyjadrením najvyššej náboženskej viery. No nie je to tiež nič neprirodzené. A tak sa k tomu treba stavať.“
