Pobočka medzinárodnej inštitúcie, ktorá stojí štát státisíce eur ročne, nevenuje pozornosť deťom, hoci jej to zo zákona vyplýva.
BRATISLAVA. Na nezákonné zaobchádzanie s chovankyňami reedukačného centra v Spišskom Hrhove upozornilo minulý rok občianske združenie Druhá pomoc.
Oslovilo aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktorému zákon prikazuje chrániť aj práva detí.
V lete však stredisko zrušilo svoj odbor pre výskum a práva dieťaťa, opustili ho odborníci a prípadu venovalo iba formálnu pozornosť.
Na otázky SME teraz neodpovedalo, odpísalo iba, že „si plní svoje poslanie v zmysle právneho poriadku“.
Chovankyne trestali
SNSĽP
Staršie kauzy
stredisko nepomohlo diskriminovaným rómskym sestrám Samkovým, robilo podozrivé nákupy od spriaznených firiem, správna rada si neoprávnene odsúhlasila odmeny, z výročných správ je jasné, že činnosť a výsledky strediska sú zanedbateľné.
Pri návštevách kaštieľa v Hrhove aktivisti zistili, že bývalý riaditeľ centra Vladimír Filip zatváral chovankyne do samotiek na oveľa dlhší čas ako zákonom povolených 72 hodín.
Dialo sa tak navyše bez vážnych dôvodov, čo je jasné z dokumentácie. Do strediska pritom pravidelne chodí na kontrolu prokurátor z Prešova.
Chovankyne sa na stredisko anonymne obracali aj pre údajné fyzické útoky, ktorým v domove čelili.
Zamestnanec strediska z odboru výskumu a práv dieťaťa bol v centre na služobnej ceste, potom však odbor zrušili a zlúčili ho s odborom právnej pomoci.
Po odchode viacerých zamestnancov a odborníkov pre zlé vzťahy s vedením strediska pracujú v odbore len dve právničky.
Stredisko vedie bývalý poslanec za Smer Juraj Horváth.
Minulý týždeň sa s ním nedalo skontaktovať, neodpovedal na emaily, nedvíhal mobil a v stredisku sa nedal zastihnúť, hoci oficiálne bol v práci.
Stredisko sa rozkladá
Stredisko nezlyhalo iba v tomto prípade, hovorí vicepremiér pre ľudské práva Rudolf Chmel.
Vláda sa rozhodla pre zmeny ešte minulý rok, keď denník SME písal o rómskych učiteľkách Samkových, ktoré školy odmietali zamestnať a neochote strediska ich zastupovať.
Úrad vlády dnes tvrdí, že do volieb už stredisko transformovať nestihnú, Chmel tvrdí opak.
„Verím, že kompetentní aj uvedený prípad dôsledne prešetria a vyvodia dôsledky, nielen personálne,“ povedal.
Proti stredisku sa okrem zamestnancov, ktorí museli odísť, postavili aj zostávajúci zamestnanci a napísali otvorený list správnej rade, v ktorom upozornili, kam stredisko smeruje. Rada im neodpovedala.
Minulý rok si členovia správnej rady, z nich väčšina blízka Smeru, neoprávnene odsúhlasili odmeny.
Pred časom zasa Najvyšší kontrolný úrad zistil sériu pochybení a prepojení s firmami, ktorým stredisko dávalo zákazky tak, že obchádzalo verejné obstarávanie.
Holinová: Úplne zlyhali
Združenie Druhá pomoc je presvedčené, že stredisko chovankyniam reedukačného centra mohlo pomôcť. Hovorili sme s NATAŠOU HOLINOVOU.
Ako hodnotíte postoj a snahu strediska?
„Na stredisko sme sa opakovane obracali aj my, aj ľudia, ktorí nevideli inú možnosť a cítili sa ohrození už len tým, že sa obracajú na nejakú inštitúciu. Na prvý pohľad reagovalo empaticky a prejavilo znepokojenie nad situáciou, ale jeho aktivity sa obmedzili na dve služobné cesty. Z pohľadu efektívnosti tak úplne zlyhalo, pretože porušovanie ľudských práv a zákonov ani nemonitorovali, ani neriešili, ani nezískavali ďalšie informácie, ani neporadili ohrozeným, čo majú robiť.“
Mohlo stredisko situáciu riešiť?
„Stredisko má síce pri systémových zmenách len odporúčacie právomoci, nemôže nič nariadiť, ale má a nevyužilo pozoruhodné kompetencie získať informácie od polície či prokuratúry. Mohlo dohliadať na ich kroky, 'pozbierať' obete rovnakého páchateľa a rovnakých trestných činov a primať políciu na tzv. spoločné trestné konanie. Už len možnosť nahliadať do spisu sa javí z pohľadu tretieho sektora ako neobyčajná výhoda. Podľa mňa bolo možné páchateľa zastaviť už skôr, bez mimoriadnej námahy, čo zároveň robí pracovníkov strediska nepriamo zodpovednými za pokračovanie problémov.“
Stredisko už nemá odbor výskumu a práv dieťaťa. Uškodí to ochrane práv detí?
„Ideálne by bolo, keby odbor existoval a fungoval. Nefunkčný však spôsobuje u poškodených pocit, že nijaká inštitúcia im nepomôže, tak nech radšej zanikne, notabene za nemalé peniaze, ktoré nás všetkých tento nezmysel stojí. Každý si môže pozrieť výročné správy strediska a položiť si otázku, či potrebujeme organizáciu na doslova smiešne prípady, ktorými sa zaoberali. Takto to však vyzerá vždy, keď štátna inštitúcia funguje bez kontroly. Primárna chyba je opäť systémová.“
