BRATISLAVA. O hlasy voličov sa v marcových parlamentných voľbách uchádza aj slovenský producent a porotca z talentovej súťaže Jaroslav Slávik.
Kandiduje za stranu PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ, ktorú založil brat moderátorky Zlatice Puškárovej Peter Puškár. Slávik obsadil na kandidačnej listine 150. miesto.
Poslednú pozíciu na listine si obľúbil aj poslanec Národnej rady (NR) SR Igor Matovič. Tak ako vo voľbách v roku 2010, aj v tohtoročných sa bude o hlasy voličov uchádzať zo 150. priečky. Tentoraz však nie na kandidačnej listine cudzej, ale vlastnej strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.
Z rovnakej pozície, ale na listine liberálov ide do boja o voliča aj poslanec NR SR za SaS Štefan Tomčo. Posledné miesto na kandidátke má ďalej napríklad Stanislav Pánis. Kandiduje za SNS, ktorú spoluzakladal a v auguste 1990 z nej bol vylúčený pre nekompromisné vystupovanie za samostatnosť Slovenska.
O post poslanca zabojuje zo 150. miesta napríklad aj bývalý šéf odborov Alojz Engliš. Kandiduje za ĽS-HZDS. Strana demokratickej ľavice umiestnila na 150. miesto zoznamu lučeneckého modela Francesca Poradu. O hlasy voličov sa bude z poslednej priečky uchádzať napríklad aj starosta Peter Pilinský, ktorý kandiduje za Stranu zelených. Tá má len 100-miestnu listinu.
Do Národnej rady SR sa môžu dostať aj kandidáti na poslancov, ktorí sa na kandidačných listinách svojich politických strán nachádzajú na zdanlivo nezvoliteľných miestach. Stačí, keď ich mená na hlasovacích lístkoch 10. marca zakrúžkuje dostatočný počet voličov. Na vstup do parlamentu potrebujú najmenej tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre ich politickú stranu alebo koalíciu.
Podľa zákona o voľbách do NR SR dostávajú kandidáti v rámci jednotlivých politických subjektov mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči dali niektorému z kandidátov daného subjektu prednostný hlas, mandát dostane najskôr ten z nominantov, ktorý získal najmenej tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre jeho politickú stranu alebo koalíciu.
Ak bolo politickému subjektu pridelených viac mandátov a viac kandidátov získalo viac ako spomínané tri percentá preferenčných hlasov, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť preferenčných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.
Oprávnený volič odovzdáva prednostný hlas vybraným kandidátom tak, že zakrúžkuje ich poradové číslo. Takto však môže uprednostniť najviac štyroch nominantov jednej strany. Ak tento počet prekročí, hlasovací lístok síce bude platný, ale na prednostné hlasy sa nebude prihliadať. Hlas sa bude počítať strane, ktorej lístok bude v obálke.
