Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
Proti výpovediam v Ústave pamäti národa pochodovali aj politickí väzni, ukončením spolupráce protestuje nemecká nadácia.
BRATISLAVA. Ústav pamäti národa, ktorý má skúmať represie totalitných režimov, používa represie proti vlastným zamestnancom. Aj takéto slová v stredu zneli pod bustou zakladateľa ústavu a disidenta Jána Langoša.
Pred prvé sídlo ÚPN v centre Bratislavy prišlo vyjadriť solidaritu s deviatimi prepúšťanými pracovníkmi ústavu asi päťdesiat ľudí.
V čele sprievodu kráčali symbolicky spútaní zamestnanci, pod Langošovu podobizeň položili účastníci sviečky a ruže.
Politický revanš
Hlavným rečníkom bol predseda Konfederácie politických väzňov a kňaz Anton Srholec, v zástupe kráčalo aj viacero kandidujúcich politikov.
Podporu vyjadril aj šéf KDH Ján Figeľ, ukončenie spolupráce s ústavom zas ohlásila Nadácia Konrada Adenauera v Nemecku.
Spor medzi vedením ÚPN a odchádzajúcimi zamestnancami má totiž podľa aktérov politické pozadie.
Výpovede dostali viacerí kritici súčasného šéfa ÚPN a nominanta SNS Ivana Petranského. Sú medzi nimi Patrik Dubovský a Marián Gula, ktorí ústav zastupovali vo vládnej komisii na prípravu nového zákona.
Ten by o funkciu pripravil aj Petranského, parlament ho pre predčasné voľby napokon prijať nestihol.
„Nemôžem sa zbaviť dojmu, že ide o ľudí, ktorí sú nepohodlní vedeniu ústavu,“ vraví Dubovský.
Petranský oponuje, že výpovede rozdával tým, ktorých odchod najmenej pocítia. Priznáva však, že viaceré projekty sa môžu skončiť.
Medzi nimi aj Nenápadní hrdinovia, ktorý školám predstavoval obete komunistického režimu. Výpoveď dostal aj jeho tvorca František Neupauer.
„Dôvodom prepúšťania je prístup vlády Ivety Radičovej k ÚPN, drastické znižovanie rozpočtu, ktoré nás k tomu donútilo,“ tvrdí Petranský.
Vláda podľa neho vyrovnávanie sa s totalitami podporuje len na papieri. Petranský tvrdí, že poslanci ústavu znížili rozpočet o 60-tisíc eur, na mzdy pre 73 zamestnancov im vraj chýba až 180-tisíc eur.
Peniaze nájsť môžu
Ministerstvo financií však tvrdí, že rozpočet ústavu sa neznižoval. Vlani ústavu akurát v priebehu roka poskytli 57-tisíc eur navyše, aby ÚPN vykryl novú povinnosť zaplatiť odvody aj z odmien členov správnej a dozornej rady.
„V prípade, ak príde žiadosť aj v tomto roku, preskúmame a posúdime, či dôvody pre zvýšenie naďalej pretrvávajú,“ napísal hovorca ministerstva financií Martin Jaroš.
Zamestnanci a odbory ÚPN preto Petranského vyzývajú, aby výpovede stiahol a rokoval so štátom. Ak sa to nepodarí, mal by podľa nich ušetriť inde.
„Päťdesiatosemtisíc eur nie je až tak veľa, aby sa v 1,4-miliónovom rozpočte nemohli nájsť šetrením,“ vraví Dubovský.
Petranský stiahnuť výpovede zatiaľ odmieta. Situáciou v ÚPN sa na podnet poslancov OKS bude na budúci týždeň zaoberať aj parlamentný výbor pre ľudské práva
