V prípade neuspokojivého výsledku hodnotenia môže sudca prísť aj o funkciu.
BRATISLAVA. Vyše 80 percent respondentov v reprezentatívnom prieskume považuje novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá zavádza pravidelné hodnotenie sudcov každých päť rokov a zverejnenie každoročného výkazu ich činnosti, za určite alebo skôr správnu.
Len malá skupina (4 percentá) ju považuje za nesprávnu. Otázku nevedelo posúdiť 15 percent respondentov.
Do účinnosti novely nebola činnosť sudcov spomínaným spôsobom hodnotená. V prípade neuspokojivého výsledku hodnotenia môže sudca prísť aj o funkciu.
Jednoznačnú podporu zavedeniu hodnotenia sudcov vyjadrili odborníci. Za určite správne ho považuje 50 percent členov expertného panelu a za skôr správne 43 percent. Za skôr nesprávne považuje toto opatrenie sedem percent členov odborného panelu.
Prevažujúcu, i keď o niečo nižšiu podporu vyjadrili novele zákona sudcovia. Podľa 62 percent členov panelu sudcov je zavedenie hodnotenia sudcov určite správne, podľa 20 percent je toto opatrenie skôr správne.
Prístup občanov k informáciám by sa mal zlepšiť
Druhá otázka v prieskume, súvisiaca s fungovaním súdneho systému, sa týkala novely občianskeho súdneho poriadku, ktorá umožňuje súdom prikázať úradom, aby poskytli informácie, ktoré od nich požadujú občania.
Prieskum zisťoval očakávania občanov, odborníkov a sudcov spojené s jej efektivitou po nadobudnutí platnosti.
Podľa nadpolovičnej väčšiny respondentov (53 percent) spomínaná novela zmení prístup občanov k informáciám k lepšiemu, 29 percent neočakáva zmeny a len 5 percent očakáva zhoršenie.
Trinásť percent respondentov sa nevedelo vyjadriť.
Oveľa optimistickejšie než občania vnímajú dopad novely odborníci, celkovo má teda pozitívne očakávania až 96 percent expertov.
Aj medzi sudcami jednoznačne prevažujú pozitívne očakávania. Podľa 15 percent členov panelu sudcov by sa situácia mala určite zlepšiť a podľa 59 percent sa asi zlepší, podľa 26 percent stav v tejto oblasti zostane rovnaký.
Podobne ako experti, ani sudcovia neočakávajú zhoršenie.
Sudcovia Harabina v jeho spore nepodržali
V rámci prieskumu sa zisťoval názor na postup predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina po tom, ako mu Ústavný súd znížil funkčný platu o 70 percent za neplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona.
Štefan Harabin označil postup Ústavného súdu za „politické šikanovanie“ a obrátil sa so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Polovica respondentov vníma postup predsedu NS SR ako skôr alebo úplne neopodstatnený, viac ako 28 percent ho vníma ako skôr alebo jednoznačne opodstatnený a až 22 percent nevedelo zaujať nijaké stanovisko.
Medzi sudcami sa názory na postup Štefana Harabina rozdelili nasledovne: 15 percent členov panelu sudcov považuje postup predsedu parlamentu za jednoznačne opodstatnený, 18 percent za skôr opodstatnený.
Za skôr resp. úplne neopodstatnený ho považuje 23 resp. 35 percent členov sudcovského panelu. Deväť percent členov panelu sudcov na túto otázku neodpovedalo.
