Predsedovi Smeru R. Ficovi nemožno uprieť schopnosť neraz presne trafiť klinec po hlavičke (ak to nie je práve hlavička niekoho z jeho blízkeho okolia, na nerozoznanie podobná hlavičkám iným) - skôr sa dá sporiť o razanciu a smer jeho úderov (či už ide o otázky pôvodu majetku, alebo zneužívania sociálneho systému mnohými rómskymi spoluobčanmi a blížiace sa konflikty o spišské zemiaky). Naposledy zazneli jeho výhrady proti niektorým stranám, ktoré sa vraj akosi automaticky spoliehajú na to, že vytvoria koalíciu so Smerom, a stačí sa im dostať do NR SR.
Máloktorá strana však pripustí možnosť, že jej nejde o čo najvyššie volebné výsledky - bolo by to napokon v rozpore s legitímnym cieľom každého politického subjektu získať čo najväčší podiel na moci. Že sa však štandardné strany spoliehajú na to, že Smer nevytvorí vládu s HZDS, je vcelku pochopiteľné - keby totiž do koalície s HZDS Fico išiel, poprel by všetko, čo doteraz urobil, takže jeho slová môžeme vnímať skôr ako posilňovanie pozícií Smeru podľa príkladu SDĽ po voľbách v roku 1998 (keď práve schopnosť lavírovať a vydierať svojich partnerov priniesla SDĽ o jedno kreslo vo vláde viac a neskoršia spolupráca s opozičnými poslancami v NR SR spôsobila deformovanie reformy verejnej správy napríklad).
Škrt cez doterajšie rozpočty politológov, analytikov, komentátorov a politických predstaviteľov však môže urobiť Gašparovičovo HZD - posledné prieskumy verejnej mienky, vykazujúce od 6 do 9 percent potenciálnych voličov tejto strany, sú značne prekvapujúce a zdá sa, že do elektorátu voličov HZDS (nie členov) zasiahol Gašparovič oveľa viac, ako sa čakalo. A ak by sa naplnila - hoci nepriamo a možno aj neplánovane - Ficova vízia spolupráce s „HZDS bez Mečiara“, po voľbách by vznikli úplne nové možné kombinácie vládnej koalície. Paradoxne, pozície pravicových strán SMK-SDKÚ-KDH s viac či menej kooperujúcou Alianciou nového občana by sa podľa výsledkov agentúry DICIO posilnili. S čím zrejme Starý pred nitrianskym snemom nepočítal.
